Osem zlých myšlienok (sedem hlavných hriechov)

Boj so zlými myšlienkami (napriek všetkej našej zapálenosti pre Boha, o ktorej sme sa zmienili minule) je a bude neustále „denným chlebíkom“ kresťana. Aby bol tento jeho boj úspešný, bude musieť pred hrad svojho srdca postaviť bedlivého strážcu. Ten bude mať za úlohu podrobovať prichádzajúce myšlienky kontrole, a – podobne ako to robia vrátnici na bráne podnikov – klásť im otázku: „Ste naše, alebo cudzie?“

Podľa čoho má kresťan (v odbornej teológii nevyškolený) rozlíšiť o akú myšlienku ide? Tradícia Cirkvi mu ponúka pomocnú ruku v podobe katalógu „ôsmych nerestí“, či „siedmych hlavných hriechov“.

Myšlienok, ktoré nás pokúšajú na zlé, je nespočetné množstvo. Dajú sa napriek tomu nejako zaradiť do istých skupín, aby sa v nich vedel človek zorientovať a mohol tak už od začiatku voči ním viesť účinnú stratégiu boja? Evagrius Ponticus na konci 4. storočia zostavil takýto zoznam ôsmych „všeobecných myšlienok“. Hovorí: „Celkom je osem všeobecných myšlienok, ktoré zahŕňajú všetky (zlé) myšlienky: prvá je nestriedmosť, potom zmyselnosť, tretia lakomstvo, štvrtá smútok, piata hnev, šiesta acedia, siedma márnivosť, ôsma pýcha.“ Obraz týchto ôsmych nerestí vidí Evagrius v Starom zákone. Ako vytrvalý čitateľ Origena mal rovnako ako on rád alegorický výklad Písma. Všimol si, že Izraeliti pri svojom dobíjaní Zasľúbenej zeme museli bojovať so siedmymi národmi v nej usadených; ôsmym národom boli Egypťania.

Ak porovnáme tento zoznam ôsmych nerestí s katechizmovým zoznamom „siedmych hlavných hriechov“, vidíme malé rozdiely. Dva posledné, márnivosť a pýcha sú zlúčené do jedného, čím je ich počet znížený na sedem. Prvé tri sa nemenia; len názov dvoch je iný: “obžerstvo“, „smilstvo“. Namiesto „smútku“ je „závisť“; ona je totiž smútkom nad úspechom druhého. „Acedia“, čo znamená znechutenie, ľahostajnosť, sa nahradila „lenivosťou“, čo je užší význam onoho gréckeho pojmu. No a napokon je poradie obrátené. Svätý Gregor Veľký, ktorý je autorom katechizmového katalógu siedmych hlavných hriechov ho začína pýchou, lebo ona je považovaná za počiatok a základ všetkých hriechov (porov. Sir 10, 13 podľa Vulgaty). U neho prevážilo dogmatické hľadisko nad Evagriovým psychologickým.

Z hľadiska boja proti zlým myšlienkam poradie nemá podstatný význam; dôležité je to, že oba zoznamy nám ponúkajú orientáciu v chaose pokúšajúcich myšlienok. Ak sa napríklad objaví myšlienka najesť sa viac než je zdravé a potrebné, alebo nápad ponížiť svojho blížneho nejakým posmeškom a tak znížiť jeho úspech, vieme ihneď určiť je tieto myšlienky patria do kategórie „obžerstva“ a „závisti“. Takýmito myšlienkami sa nemáme zaoberať, máme sa ich snažiť ihneď vylúčiť, lebo ich ovocím je určite hriech.

V prirodzenom živote si dávame veľký pozor na to, aby sa do nášho organizmu nezaniesla nejaká infekcia. Preto sa pred ňou chránime: dávame si na ústa ochranné rúško, umývame si ruky a pod. V duchovnom živote sa radí čosi podobné: dbať na hygienu prichádzajúcich myšlienok. Nie je jedno, akú myšlienku vpustíme do svojho srdca. Katalóg ôsmych nerestí, či siedmych hlavných hriechov nám pomáha hneď v zárodku identifikovať vírus, a tak zabrániť hroziacej infekcii nášho srdca.