Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. apríl 2021

Mária Kohutiarová: Ak mi Boh niečo dáva, nepoviem nie

Rozbieha sa pomaly, ale ak dostane deadline, dokáže za dva mesiace napísať román. Na názor sa však najskôr opýta Boha a následne manžela. Mária Kohutiarová (50) je matkou siedmich detí a ženou s výkonnými baterkami, ktoré ochotne nasadí, keď môže byť užitočná. Počas komunizmu považovala novinárčinu za nedosiahnuteľný sen, a predsa sa do povedomia verejnosti dostala ako autorka úspešných textov. Od februára 2021 drží v rukách kormidlo portálu www.zastolom.sk.
Mária Kohutiarová: Ak mi Boh niečo dáva, nepoviem nie

Nielen čitatelia portálu www.zastolom.sk vás poznajú z úprimných článkov, ktorými odkrývate hĺbku prežívania vášho materstva. Čím všetkým v živote ešte ste?

V prvom rade milovanou Božou dcérou. V druhom rade som dcérou svojich rodičov, sestrou svojich drahých troch bratov, ale 25 rokov som manželkou úžasného muža a mamou siedmich detí, a tých ďalších statusov by bolo veľmi veľa: krstnou mamou, birmovnou mamou, kamoškou, susedou, priateľkou, kolegyňou...

Zastavme sa teda pri tej kolegyni. Komu všetkému ňou ste, kde všade pracujete?

Teraz je môj oficiálny status učiteľka náboženskej výchovy a všetkých pridružených výchov plus geografie na Základnej škole v Blatnom. A neoficiálny status: od augusta minulého roka som kolegyňou všetkým v redakcii portálu Zastolom, stĺpčekmi ešte stále externým dodávateľom na portáli Slovo+. Dúfam, že som dobrou kolegyňou priateľky Bey, s ktorou už osem rokov pripravujeme duchovné obnovy pre ženy, ak sa dá, aj ako členka národného organizačného tímu Národného týždňa manželstva. Alebo kdekoľvek, kde treba.

Množstvo práce, ktoré po vás vidieť, svedčí buď o tom, že si dokážete výborne zorganizovať čas, alebo že nemáte pud sebazáchovy... 

Kedysi to veru bolo aj o strate pudu sebazáchovy alebo presnejšie povedané, ja som mala vždy veľmi výkonné baterky. Moji priatelia o mne mierne škodoradostne hovorili, že mi vraj neboli namontované brzdy. Lenže je fakt, že minimálne pred 5-6 rokmi sa moje brzdy nastavili samy. Zďaleka to už nie je o tom, že by som robila veľa vecí naraz. S manželom si teraz skôr vyberáme aktivity, do ktorých vstúpime spolu alebo ja sama. Tá kopa je možno na počutie veľká, ale vstupujem už len do vecí, v ktorých som doma, a viem, že môžem pomôcť. Určite už nie do každej.

Kde čerpáte vnútorný pokoj a silu?

Na kolenách. Vždy som hovorila, že mi chýba kľúč od kostola, aby som mohla kedykoľvek zájsť pred Eucharistiu a kľačať tam v tichu. Na trištvrte roka som ho dokonca od pána farára mala. To bol najkrajší čas. Mohla som kedykoľvek prísť, zašiť sa tam a nemusieť odísť. No zhruba pred mesiacom môj drahý objavil čaro adorácie vysielanej online. Odvtedy vždy minimálne ráno a večer kľačíme a dívame sa na Ježiša. Nechávam prenos adorácie zapnutý ešte dlho po tom, ako začnem variť. Hovorím: „Ježiš, ešte tu s nami buď a prežiar všetko - našu prácu, našu rodinu, naše vzťahy.“ Nedám si to vziať.

SLOVENČINÁRKA MI PREDPOVEDALA KARIÉRU NOVINÁRKY

Čo pre vás znamená novinárske remeslo? Vyzerá, že vás baví…

Novinárčina bola môj tajný sen ešte v čase, keď som na to z politických dôvodov nemohla ako dieťa, ktoré nemalo príslušné červené zázemie, ani pomyslieť. Skôr naopak. Ale k tomu, aby ma bavila, ma veľmi dobre formovala naša slovenčinárka na strednej škole. Dokonca mi predpovedala kariéru novinárky a ja som si z nej robila vrtuľu. Novinárčina u mňa ale nestojí úplne v popredí. Na prvom mieste je Boh, potom môj manžel, naša rodina, a až potom prichádza na rad práca. Jej výhodou však je, že podstatná časť sa vždy deje pri stretávaní s ľuďmi. A ja sa pri učiteľskej i formačnej činnosti s ľuďmi stretávam. Neskôr, popri bežnej práci, sa potom dá v hlave upratať celý text, premýšľať, uvažovať a pekne ho vyskladať. No a keďže mám ako mama veľkej rodiny stále dosť roboty, môžem premýšľať o textoch dlho. Tomu sa veľmi teším. 

Ako blogerku vás poznajú nielen čitatelia Zastolom, ale aj denníka Sme, píšete pre Slovo+. V ktorých ďalších médiách ste zanechali svoju stopu?

Všeličo bolo, ale išlo skôr o bokovky. Keď ma zavolali, nejaký čas som dokonca písala stĺpčeky do Pravdy. Asi dva roky som robila zástupkyňu šéfredaktora časopisu Únie materských centier. Bola to fantastická zostava, veľa som sa tam naučila. Mediálnu kariéru som začínala robiť na portáli Rodinka, kam si ma zavolala šéfredaktorka Evka Pavlíková rovno z materskej. 

A svoj podpis ste zanechali aj v niekoľkých knižných tituloch. Čo vás viedlo k ich napísaniu?

Vždy môj šéf. Prvú knižku Stvorená pre lásku, som napísala pre Ligu pár páru. Šéf, Dodo Predáč, mi doniesol českú knihu s identickým obsahom, ale napísanú veľmi náročne. Hovorí mi: „Prepíš to, Mária, do nejakej normálnej slovenskej podoby.” Ale keď mi povedal termín a videla som, že je tam samá teológia, hovorím si, toto nedávam. Vraj do konca augusta. Bol začiatok júla. To bola prvá výzva. Neskôr prišla druhá, keď vznikal môj román Dokonalá. Martin Ližičiar prišiel začiatkom februára, že: „Mária, koncom apríla máš deadline.” Ja na to: „To nemáme šancu.” No a stihli sme, aj keď som dostala ešte dva týždne k dobru. Ale uff! Tretia knižka bola skôr pohodička. Zamyslenia Kuchynskej teológie vychádzali ako texty na portáli Slovo+, a keďže mali veľmi peknú spätnú väzbu, poprosila som šéfredaktora, aby sme ich vydali v nejakej šikovnej vreckovej podobe. 

SPOZA STOLA ZA JEHO VRCH

A ako sa vám v rukách ocitlo kormidlo portálu Zastolom?

Ja za nič nemôžem! Šla som do portálu Zastolom s tým, že som po odchode zo Slova+ nechcela prestať písať. Úplne mi vyhovovali dva texty za mesiac. Vedela som, že sa hľadá nový šéfredaktor a výdatne som tomu pomáhala, ale veľmi som sa bavila na sms-kách kolegyne Zuzky Rigdovej: „Maruš, zober to!”„Ja?! Pri mojom chaotickom spôsobe myslenia, technickej neschopnosti, ako ja môžem byť šéfredaktor? Keď mi nikto neponúkol, neriešim.” Lenže pred mesiacom sa Andrejka Mikolášiková ozvala, že post nemá kto zobrať. Keď to už bolo také vážne, vypýtala som si týždeň na rozmyslenie. Pri svojom Bohu som si už preskákala všelijaké prekvapká. A On dobre vie, že keď mi niečo položí na tanier, tak ja nepoviem nie. Vždy, keď viem, že je to od Neho, som naučená povedať „fiat”. Tak som sa týždeň modlila, pýtala a hoci som nedostala nejakú presnú odpoveď, cítila som veľký pokoj pri rozlišovaní. Nebol v logických odpovediach, ale vychádzal z hĺbky srdca. Pochopila som, že Pán mi hovorí, aby som to zobrala. A tak som Mu povedala, čo vždy predtým: „Dobre, Bože, beriem, ale postaraj sa mi o ľudí, ktorí mi budú pomáhať.” Môžem povedať iba toľko, že som naozaj veľmi vďačná za všetkých kolegov a ľudí okolo portálu Zastolom, lebo je to úžasná zostava, na ktorú sa môžem plne spoľahnúť. Takže Pán znovu dodržal slovo!  

Redakčnému tímu už odovzdávate svoje know-how, úlohy, podporu a dôveru. Čo túžite odovzdávať čitateľom?

Čitateľom túžim sprostredkovať posun a rast nielen ako manželom a rodinám, ale i ako jednotlivcom. Pretože jednotlivci tie rodiny tvoria. Túžim, aby si u nás muži i ženy našli motiváciu a vlastný priestor na osobný a duchovný rast. Aby z nich boli lepší manželia, lepší rodičia, lepší synovia a dcéry. Verím, že sa tak môžu stávať svätejšími! Mojou víziou je prácou portálu Zastolom pomáhať ľuďom, ktorí sa chcú posúvať bližšie k Bohu a k iným. 

Inzercia

Dobrý hospodár vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré. Na čom chcete stavať, a čo by ste chceli na portáli Zastolom zmeniť?

Dobrých vecí je určite veľa. Som veľmi spokojná s prácou v rámci katechéz, zaujímavých blogov, dobre tematicky pripravených rozhovorov - to určite zostane. Čo chcem priniesť nové, je tematickejšie ladenie portálu v rámci mesačných tém. Zároveň ponúkať komplexné texty, ktoré budú na seba nadväzovať a budú viesť čitateľov k riešeniu konkrétnych problémov v rodine, v manželstve a vo výchove. Čiže nepôjde o klasický článok, napr. o závislosti dieťaťa od mobilu alebo počítača, ale o text, ktorý poskytne pohľad na problematiku médií, ich používanie, poradí rodičom, ako sa v takom prípade zachovať, ako s dieťaťom komunikovať, kam sa obrátiť o pomoc a ponúkne skúsenosti rodičov, ktorí si už podobnou situáciou prešli. Veľmi by som si priala, aby každý takýto komplexný text pomohol ľuďom, ktorí hľadajú odpoveď na nejaký problém výchovy, manželstva a rodiny.

Naznačíte aj témy, ktoré máte v pláne otvárať?

Teraz mám v hlave prvú veľkú výchovnú tému: Ako budovať dôveru k Bohu. A to z pohľadu psychológov, teológov, ale aj s ponukou spôsobov, akými ju budovať v rôznych štádiách vývoja dieťaťa, a aktivitami, ktoré na to použiť. A určite budem otvárať aj náročné témy. Na stole už mám rozrobený text o masturbácii - o tej prvej hravej, ktorá sa začína objavovaním tela u malých detí, ale rozoberá aj fázu, kedy sa už masturbácia stáva závislosťou a vysvetľuje, čo znamená jej prenášanie do vzťahov, či už k sebe samému, k Bohu, k iným, a potom i do manželstva.

Prinieslo portálu Zastolom jeho zlúčenie s Postojom (1. 9. 2020) nárast čitateľov a viac času na písanie kvalitnejších článkov?

Tento krok ešte neviem celkom vyhodnotiť. Zatiaľ nie som úplne samostatný šéfredaktor, teraz sme s Andrejkou fungovali mesiac spolu. Nejaké čísla som videla, ale čo sa týka slobody v tom, koľko musíme vydávať, je to určite pokojnejšie, za čo som veľmi vďačná. Určite je však výzvou, aby boli naše texty natoľko kvalitné, že budeme zaujímaví tak pre vedenie Postoja, ako aj pre ich čitateľov, aj ostatných. Z môjho pohľadu je teda výzva na ešte lepšiu kvalitu textu a spestrenie ponuky.

Mária Kohutiarová (50) je rodáčka z Martina, vyštudovala Teologický inštitút sv. Františka Xaverského v Badíne. Je učiteľkou náboženstva, geografie a ostatných výchov na ZŠ v Blatnom. Redaktorskou činnosťou je známa z portálu Rodinka, denníka SME, Slova+ a portálu Zastolom, na ktorého čelo sa vo februári 2021 postavila ako šéfredaktorka. Popri zamestnaní a výchove detí sa spolu s manželom venuje formačným prorodinným aktivitám. V rámci Spoločenstva sv. Anny pomáha ženám objaviť v ich vnútri nespútanosť divožienky i vznešenosť kráľovskej dcéry. 

 

Gabriela Fialová

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Veľkonočná radosť, skákať

Veľkonočná radosť, skákať

Jedna z beznádejne humorných vecí na svete je, keď nastane Biela sobota, oslávime vzkriesenie. Sme vyzvaní k radosti. Kdesi to stále je, tá výzva. Buď priamo, alebo aj z hudby, aj zo samotnej slávnosti cítiť, že je čas sa radovať. Na Vianoce čítame slová anjela, ktorý to povie rovno, čo je to za novinu: „Zvestujem vám veľkú radosť.“ (Lk 2,10-11)