Deň učiteľov - prečo je slovenské univerzitné a VŠ v stave v akom je

„Alena, poď študovať na denné interné doktorandské štúdium. Budeš mať istý plat, pohodu, učiť študentov cca v Tvojom veku a stabilnú prácu“. Takto nejako ma v roku 2000/2001 lanáril na doktorandské štúdium môj kamarát František a ja som sa nechala ukecať. Ale to som ešte netušila, že v tom čase sme ako interní doktorandi  nemali štatút študentov ale zamestnancov, že okrem učenia sme museli venovať veľmi veľa času vedeckej práci a výskumom v rôznych firmách, čo sme si museli zabezpečiť po vlastnej línii,  písať články a skriptá, byť zapojení do rôznych projektov atď.

Bolo to krásne a zároveň zložité obdobie na vzťahy a priateľstvá... postupom času sa menili aj podmienky tohto typu štúdia, ale ťažko povedať či k lepšiemu. Interní doktorandi síce získali na univerzitách štatút študenta, nie zamestanca, slušné štipendium, ktoré dovtedy nebolo a bolo dokonca postupne vyššie ako plat asistenta po ukončení doktorandského štúdia, ale istoty ohľadom budúcnosti nemali ŽIADNE.

Asistenti a odborní asistenti, dokonca aj docenti nemali a ani nemajú do dnes na pôde univerzít a VŠ žiadne istoty typu: zmluva na dobu neurčitú ako je to v iných zamestnaniach, pretože sa neriadia Zákonníkom práce ale VŠ zákonom. Nemôžu si vziať úvery a ich motivácia – hlavne tých najlepších – ostať učiť na univerzite, či VŠ je temer nulová.

Poďme si to rozobrať na drobné.

Kto vyberá zamestnancov univerzít, či VŠ?

1. Netransparentná komisia zriadená dekanom (často „jeho ľuďmi“, rodinnými príslušníkmi, milenkami a pod., taká je žiaľ realita na mnohých univerzitách a VŠ...)

• Tu by mala byť zriadená nezávislá komisia  minimálne zo zamestnancov aj iných fakúlt danej univerzity.

Ako sú uzatvárané zmluvy?

2. Nezmyselné zmluvy uzatvárané dekanom fakulty napr. na rok, dva, tri s dodatkami, kde je presne určené, aké kritériá musí zamestnanec splniť (často diskriminačné, nezmyselné, likvidačné a nenaplniteľné, typu: xy publikácií v impaktovaných, či karentovaných časopisoch, čo je zdĺhavý a náročný proces aj na vedu aj na vlastné financie, niekoľko monografií, VŠ učebníc, či skrípt, projektov rôzneho charakteru a pod.)

Aké vzťahy fungujú na mnohých univerzitách, či VŠ?

3. Veľmi často korupčné vzťahy, založené na rodinných vzťahoch a väzbách, mileneckých vzťahoch, obchodných vzťahoch, strachu, vydieraniach, zaviazanosti, prepojeniach, kde napr. právnici, advokáti, ci dokonca prokurátori študujú „druhú vysokú školu“ za isté východy a pod.

Prečo to teda v univerzitnom a VŠ priestore nefunguje?

Lebo tam vládne korupcia, strach zo straty zamestnania a šikany, rodinkárstvo, obchody rôzneho charakteru a nepodporujú sa tí najlepší ale tí najvhodnejší.

Ako to zmeniť?

Zmenou legislatívy, kde nebudú môcť byť rektori a dekani volení na nekonečné obdobia, kde sa určia jasné a transparentné podmienky výberových konaní zamestnancov a VŠ učiteľov, kde budú jasné pravidlá podpory (hmotná i nehmotná motivácia šikovných a talentovaných ľudí), jasné a presné oddelená vedecká práca od pedagogickej a určené nezávislé orgány kontroly fungovania procesov, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne riadenie a fungovania vysokého školstva na Slovensku.

Pokiaľ to tak nebude, tak väčšina študentov, ktorí ukončia ŠŠ bude chcieť, aj preto študovať v zahraničí, nebude sa chcieť venovať vede a pedagogickej činnosti, ktoré súvisia s interným doktorandským štúdiom a na univerzitách a VŠ budú ostávať tí neschopní, zakomplexovaní, stádovití, nie tí schopní, šikovní, múdri, flexibilní a zdravo draví. A to bude definitívny koniec nášho univerzitného, či VŠ školstva na Slovensku.

Preto všetkým učiteľom a VŠ pedagógom prajem hlavne pevné zdravie, entuziazmus, aby nabrali odvahu, bojovali za svoje práva, lebo ako povedal T.G. Masaryk:"Pamätajte si, že kým budeme generálom platiť viac ako učiteľom, nebude na svete mier".