Z BLOGU: Slováci, národ holubičí? Štatistika trestných minút na MS v hokeji 2004-2013

393343_152360694867682_140167326087019_151705_571745384_n.jpg

Každý rok v polovici mája sa slovenské médiá predbiehajú v bilancovaní výkonu našich hokejistov na majstrovstvách. Rozoberajú produktivitu v kanadskom bodovaní, streleckú aktivitu, výkony brankárov… Veľmi málo pozornosti sa ale venuje štatistikám ohľadom vylučovania a počtu trestných minút.

Táto oblasť býva buď ignorovaná, alebo odbavená floskulou typu: „Hlúpe a zbytočné vylúčenia zrážali slovenských hokejistov na kolená”. (Mimochodom, existuje aj „múdre a nezbytočné vylúčenie”? Žeby hákovať útočníka, ktorý sa rúti sám na bránku, a potom si nechať zopakovať tú istú situáciu z trestného strieľania? A keby aj čosi podobné existovalo – je naznačovanie takejto kategorizácie dobrou vizitkou charakteru?) Trocha iná vec je, keď sa o „zbytočných vylúčeniach“ vyjadrí tréner alebo samotní hráči, pričom obvykle trefne opíšu správanie konkrétnych hráčov mužstva v konkrétnom úseku konkrétneho zápasu. Ako však vyzerá čistota našej hry vo všeobecnosti a z dlhodobého hľadiska? Od roku 2004 začala oficiálna stránka IIHF uvádzať štatistiky počtu vylúčení a trestných minút za uplynulý turnaj. Porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami na základe týchto údajov sú prezentované v grafoch nižšie:

graf1.jpg

graf2.jpg

Ako vidno, tím Slovenska v porovnaní s ostatnými tímami dlhodobo a pomerne konzistentne vykazuje podpriemerný počet trestných minút na zápas (Graf 1). Pri súhrne všetkých zápasov za posledných 10 rokov dokonca zisťujeme, že Slovákom bolo udelených priemerne najmenej trestných minút na zápas spomedzi všetkých 21 krajín, ktoré sa v danom období zúčastnili šampionátov v najvyššej skupine.

Čo sa týka štatistiky počtu vylúčení (teda len počet nedovolených zákrokov, bez ohľadu na vymeraný počet trestných minút), kvôli stručnosti sa obmedzíme na konštatovanie, že tá vyzerá veľmi podobne. Aj v nej patrí slovenským hokejistom pozitívny primát a ani v nej počas žiadnych majstrovstiev neprekročili celkový priemer.

Kultúra? Šikovnosť? Niečo iné?

Pri pohľade na Graf 2 sa ťažko hľadá nejaký všeobecnejšie platný geografický alebo kultúrny vzorec. Priestorovo a kultúrne príbuzné krajiny sa v umiestnení na rebríčku často výrazne odlišujú jedna od druhej - či už ide o štáty zámorské, škandinávske, západoeurópske, alebo postkomunistické. Zaujme akurát podobné umiestnenie Slovenska s ČR, a pri Japonsku možno špekulovať, či jeho dobré umiestnenie nesúvisí s tamojšou kultúrou, ktorá kladie veľký dôraz na slušnosť a rešpektovanie pravidiel. (Či aj pri Slovensku možno takto uvažovať, to už nechávam na bystrý úsudok čitateľa.)

Celkovo sa zdá, že trestné minúty súvisia skôr s hernou kvalitou mužstiev: na posledných siedmich priečkach sa umiestnili krajiny, ktoré zvyčajne nepatria medzi favoritov. Je možné, že ich relatívne nižšie korčuliarske a technické schopnosti ich nútia v zápasoch proti silnejším tímom siahať častejšie k nedovoleným zákrokom v osobných súbojoch. Ani v tomto ohľade ale nemožno hovoriť o všeobecnej platnosti - napr. Fínsko nazbiera trestných minút priemerne viac než Slovinsko. Nehovoriac o tom, že aj naše kolísavé výkony počas jednotlivých rokov len málo súvisia s priemerným počtom našich trestných minút.

Prezentovanéné údaje majú samozrejme svoje limity. Netreba ich preceňovať a príliš generalizovať. Je možné, že 10 rokov je na podobné úvahy prikrátka doba. Niektoré zo zistení môžu ísť jednoducho na vrub štatistickej odchýlky. Zvlášť opatrný treba byť pri interpretovaní čísel u tímov, ktoré v posledných rokoch v najvyššej skupine odohrali málo turnajov - napr. Japonsko a Maďarsko iba po jednom. Treba si tiež uvedomiť, že v priemere trestných minút sú mužstvá celkovo oveľa homogénnejšie než trebárs v počte strelených a inkasovaných gólov, t.j. celkovo rozdiel medzi mužstvami vo faulovaní nie je natoľko výrazný ako rozdiel v góloch.

Mýty a realita

Akokoľvek obmedzené tieto dostupné údaje sú, predsa len sa zdá, že vyvracajú tri populárne laické hokejové mýty:

1. Mýtus o slovenskom nedostatku disciplíny: pokojne môže byť v pravda, že hlavne v defenzívnej činnosti máme v disciplíne veľké medzery. No ak zoberieme slovenské mužstvo ako celok, rozhodne treba pri hodnotení oddeľovať disciplínu tohto typu od disciplíny vo faulovaní. Čísla hovoria jasnou rečou. Je krajne nepravdepodobné, že by sme vo faulovaní boli celý čas vzorní a akurát v kľúčových okamihoch na disciplínu zásadne zabúdali a bezhlavo faulovali. V kritických chvíľach sa nedovolených zákrokov dopúšťajú aj iné, neraz kvalitnejšie mužstvá.

2. Mýtus o zákerných, bitkárskych zámorských hráčoch: Kanaďania a Američania sú povestní dôraznosťou v osobných súbojoch. A rozhodne túto povesť nezískali náhodou. Lenže ich zákroky nejdú za hranicu nedovoleného mimoriadne často, ani nie je priveľa z nich osobitne brutálnych. V porovnaní s ostatnými mužstvami sú ich štatistiky trestných minút skôr priemerné (Graf 2).

3. Mýtus o narastajúcom násilí v športe: „Za našich mladých liet bol hokej o nádherných akciách, a dnes je o mlátení sa a likvidačných zákrokoch. Ach kam to ten svet speje...“ Skutočne? Graf 1 ukazuje, že celkový počet trestných minút na zápas od roku 2006 klesá každým rokom. Skeptici by mohli namietnuť, že aj rozhodcom sa postupom rokov znižuje prah citlivosti, ale to je sotva pravda: v smerniciach IIHF sa konkrétne fauly a tresty za ne klasifikujú dnes spravidla rovnako ako pred desaťročiami. Ak sa v niečom pravidlá a posudzovanie rozhodcov zmenili, išlo skôr o sprísnenie: napríklad od sezóny 2010/2011 sa za narazenie hlavy a krku vymeriava vždy minimálne osobitný 10-minútový trest a za hranie po strate prilby sa z bezpečnostných dôvodov zaviedol dvojminútový trest. Napriek tomu klesajúci trend trestných minút na MS pretrváva. Samozrejme, nie je tu záruka, že potrvá večne.

Cena útechy

Vráťme sa ešte k nášmu prvenstvu – ťažko vysvetliteľnému, ale určite potešiteľnému. Tým čitateľom, ktorých stále trocha škrie naše vypadnutie vo štvrťfinále z minulého týždňa, ponúkame náplasť na národnú boľačku: imaginárnu cenu Fair Play pre mužstvo, ktorému bolo vymerané najmenej trestných minút. Pamätníci MS skupiny B 1995 v Bratislave si možno spomenú, že vtedy sa skutočne udeľovala, získalo ju Japonsko. Opäť s akceptovaním všetkých možných výhrad (ako že tento indikátor nie je schopný zohľadniť simulovanie hráčov, ani čistotu ich úmyslov, neobjektívnosť rozhodcov atď. atď.), dole prezentujeme zoznam víťazov súťaže Fair Play a umiestnenie Slovenska v nej za ostatných 10 rokov: