Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. marec 2021

Janko od Lipian: Ondrej Kandráč má „v krvi“ krásu našej dediny

Inšpiratívny príbeh Jána Štiebera z Krásnej Lúky
Janko od Lipian: Ondrej Kandráč má „v krvi“ krásu našej dediny

Poznáme dobre realitu slovenských dedín. Keď prechádzate niektorými na východe, cítite sa ako v 80. rokoch vo filme „Vesničko má středisková“: rozbité cesty, rozpadajúce sa budovy, chátrajúca infraštruktúra, vyľudnené ulice. To, že ľudia na vidieku sú bez práce alebo za ňou musia dochádzať do miest, ospravedlňujeme tou dobre známou vetou: „Veď nie sú peniaze.“ Janko Štieber sa rozhodol ísť proti prúdu. Ako priznáva, inšpiroval sa „mužom, ktorý sadil stromy“ – podobne ako on oživuje „pustatinu“ okolo seba a snaží sa rozprúdiť život v maličkej obci na Hornom Šariši. Jeho občianske združenie Šenviž urobilo v obci kus práce a dnes majú aj vďaka viacerým aktivistom z obce okolo 1000 turistov ročne.

Janko, ako podľa teba môžeme oživiť a zveľadiť slovenské obce?

Jedným z riešení je vidiecky turizmus. Každá obec má nejakú svoju históriu, kultúrne či náboženské pamiatky i tradície a v neposlednom rade krásnu prírodu. Môžeme robiť chodníky, rozhľadňu, kaplnku – ale to nestačí. Vždy to treba spojiť so službami. Najprv aspoň občerstvenie, ďalším krokom je ubytovanie. Takto môže obec zamestnávať ľudí – výstavbou infraštruktúr a poskytovaním služieb. Vyrieši sa tým rovno niekoľko problémov: obec bude krajšia, ľudia budú mať prácu, dedinčania sa budú snažiť viac starať aj o svoje okolie, do obce sa budú vracať mladí ľudia a pracovné sily, staré budovy sa rekonštruujú a využijú na ubytovanie, regióny sa skrze obnovu infraštruktúr viac prepoja.

Vieš uviesť nejaký príklad?

V Lipanoch je novovybudovaný aquapark, v lete ho otvoria. Primátor však vyhlásil: „Keď sa ľudia prídu do Lipian okúpať v „teplej vode“, chceme, aby hneď neutekali domov.“ A tak sa rozhodol postaviť aj penzión. To ma inšpirovalo v tom, že je veľmi dôležité zabezpečiť turistom čo najkomplexnejší servis. Lipany sú malé mestečko, no počítame s tým, že tento aquapark pritiahne turistov aj do našej Krásnej Lúky, keďže sú od nás neďaleko. Nie je podstatou, že tu budeme mať toho kopec vybudovaného a človek príde a odíde, ale chceme, ale ľudia sem prišli a ostali tu. Aspoň na jednu noc.

„Sme si vedomí, že len dobrá a kvalitná propagácia regiónu s kvalitnými službami prinesie pozitívny výsledok.“ Zdieľať

Krásna Lúka patrí medzi obce do 1000 obyvateľov a štatistiky hovoria, že práve v takýchto obciach žije takmer šestina obyvateľov Slovenska. Tieto malé obce majú však kvôli nízkemu počtu obyvateľov problém. Ako to teda vyzerá u vás?

Aby naša malá dedinka so 700 obyvateľmi žila kultúrnym a tiež turistickým životom, tak sme so skupinou aktivistov založili v roku 2000 občianske združenie Šenviž. Názov sme zvolili podľa názvu obce spred 2. svetovej vojny „Šenviz“,z nemeckého Schöne Wiese – pekná lúka.

Prvým krokom k rozvoju turizmu a zviditeľnenia obce hneď po vzniku združenia bolo vybudovanie Náučného chodníka k lokalite v chotári, kde sa nachádza  chránená rastlina žltohlav európsky a žriedla minerálnej vody „šmerdzačky“ – vajcovky. V priebehu 20 rokov bola vybudovaná krížová cesta, vytvorili sa ďalšie náučné a turistické chodníky, usporiadali sme rôzne podujatia a púte zamerané na náboženský i vidiecky turizmus. No keby sme robili iba to, bolo by to vzhľadom na sociálno-ekonomické pozdvihnutie obce málo.

„Aj na vidieku deti poznajú domáce zvieratá už len z rozprávok a filmov.“ Zdieľať

Čo je teda tým „viac“?

Ako som spomínal, naším cieľom je turistov v regióne aj udržať, a to si vyžaduje kvalitné služby vrátane ubytovania. Miestna firma momentálne pracuje na projekte výstavby penziónu v našej obci, ktorého súčasťou bude aj spoznávanie tradícií obce a okolia, vrátane chovu zvierat, čo by bolo zaujímavé najmä pre mladú generáciu a deti, ktoré už pomaly ani domáce zvieratá nepoznajú, iba ak z rozprávok a filmov. Teda v rámci penziónu budú mať deti možnosť „stretnúť sa“ aj so sliepkou, ovečkou či kravou – aby si nemysleli, že „fialové kravy“ doja čokoládu. 

Veľmi aktívna je v súčasnosti spolupráca občianskeho združenia s miestnou samosprávou, s ktorou pripravujeme plán rozvoja vidieckeho turizmu, vrátane turizmu náboženského. Chceme turisticky spojiť Krásnu Lúku s Levočou na južnej strane a na severnej s Čergovským pohorím. Cez Krásnu Lúku by mala prechádzať Levočsko-čergovská magistrála. Za zmienku stojí aj poskytovanie služieb sprievodcu v rámci našej obce. Sme si vedomí toho, že len dobrá a kvalitná propagácia regiónu s kvalitnými službami prinesie pozitívny výsledok.

Čiže na jednej strane propagujete región rozvíjaním tradícií a spájate to so službami, na strane druhej sa snažíte napojiť obec na širšiu okolitú infraštruktúru, čo by malo znásobiť návštevníkov. Čo teda môže byť tým lákadlom, ktoré turistov priťahuje do Krásnej Lúky? Prečo by vás mal niekto navštíviť?

Naša obec sa pýši františkánskou podobou Krížovej cesty, ktorú nazývame Šenvizská kalvária. Krížová cesta sa dostala aj do zoznamu celoslovenského mapovania Miroslavom Lisinovičom. Na vrchole kalvárie jekaplnka sv. Vendelína. Odtiaľ sú pekné výhľady na Levočské vrchy, pohorie Bachureň, Čergov, Stráže. Spomedzi viacerých turistických trás je významná trasa na vrchol Kňazova, ktorá spája Krásnu Lúku cez Spišsko-šarišské medzihorie s neďalekým mestečkom Lipany. Na vrchole Čierna kopa v nadmorskej výške 1180 m nad obcou postavili aktivisti rozhľadňu, odkiaľ sa ponúkajú výhľady na hornošarišský región.

Keďže obyvatelia obce sa od nepamäti venovali chovu dobytka a ovčiarstvu, vybrali si za patróna kaplnky sv. Vendelína, patróna pastierov. Tam sa každoročne koná púť miestnych včelárov, ktorí potom na vrchole prezentujú včelie produkty a aj prednáškami propagujú význam včiel pre prírodu. 

V rámci náboženského turizmu chceme tento rok vybudovať Náučný chodník sv. Martina, ktorý turistov podrobnejšie oboznámi so životom sv. biskupa Martina z Tours, ktorému je zasvätený aj miestny kostol. Na konci chodníka bude postavená Pustovňa sv. Martina, kde sa bude možné zastaviť, posedieť, porozjímať. Náučný chodník bude súčasťou turistického chodníka Krásna Lúka – Lipany.

Prečo sa vlastne obec volá „Krásna Lúka“? Máte tam lúku?

Máme ich veľa, väčšina chotára je pokrytá lúkami, dokonca viac ako v minulosti. Vo veľkom sa tu už nepestuje. A teda z ornej pôdy sú lúky, na rozkvitnutých lúkach sa pasie dobytok.

Inzercia

„Nastáva čas viac sa venovať regionálnemu rozvoju turistiky a propagovaniu krás Slovenska.“ Zdieľať

Minuloročné posolstvo k Svetovému dňu cestovného ruchu prinieslo, povedala by som, prorockú tému rozvoja vidieckej turistiky. Kardinál Peter Turkson tvrdí, že práve vidiecka turistika môže pomôcť prekonať krízu post-pandémie. Realitou však je, že počas pandémie aj toto odvetvie – ako väčšina iných – dosť trpí. Čo sa s tým dá robiť?

Áno, v tomto období registrujeme, že celosvetový turizmus z dôvodu pandémie už nebude fungovať v takom rozsahu ako doteraz, takže nastáva čas viac sa venovať regionálnemu rozvoju turistiky a propagovaniu krás Slovenska. K propagácii obce a turizmu v obci sme vydali leták Tip na výlet, ktorý sme umiestnili aj v kancelárii Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Prešove. V Lipanoch, 13 km od Krásnej Lúky,  sme umiestnili pútač, ktorý láka turistov na návštevu našej obce. Obec a turistiku v regióne propagujeme aj prostredníctvom Facebookovej stránky OZ Šenviž.

Vaše OZ Šenviž sa značne pričinilo o rozvoj vidieckej a náboženskej turistiky v Krásnej Lúke. Čo ešte robíte?

Okrem rozvoja turistiky sa snažíme aj o pozdvihnutie kultúrneho života v obci a o oživenie spolupatričnosti. Organizovali sme besedy s rôznymi osobnosťami, s kňazmi, lekármi, dobrovoľníkmi na misiách. V rámci cyklu Moja misia nás navštívil aj o. Juraj Drobný, terajší redaktor TV Lux.

Naša pozornosť bola zameraná aj na deti a mládež. Poriadali sme športové popoludnia, organizovali sme plesy, deti a mládež pripravili hodnotný kultúrny program. V počiatkoch nám hrala ľudová hudba dnes už známeho zabávača Ondreja Kandráča, ktorý je rodákom z našej obce. Dá sa povedať, že on má „v krvi“ krásu ľudových tradícií našej dediny. Práve v Krásnej Lúke vznikli vianočné koledy Kandráčovcov, známe po celom Slovensku.

Janko, ty si rodák z Krásnej Lúky, takže si aj svedkom vývoja života v tvojej obci. Ako Krásnolúčania fungujú dnes?

Po škole sme s manželkou Tonkou bývali v meste, po Nežnej revolúcii sme sa vrátili do mojej rodnej obce. Vtedy bola ešte na dedine tradícia, že si ľudia dopestovali veľa zeleniny, zemiakov a ovocia. Niektorí sa venovali chovu drobných zvierat ako sú sliepky, zajace, ale aj ošípané a hovädzí dobytok. No chov domácich zvierat v posledných rokoch už upadá, ba zaniká.
Náš otec bol do roku 1975 roľníkom, potom nasledovala posledná fáza združstevňovania. Avšak aj počas fungovania družstva sa ešte veľa rokov venoval chovu kravičky, z ktorej sme mali mlieko na výrobu tvarohu aj masla, z býka sme mali „bio mäso“. Samozrejmosťou boli takmer v každom dvore až donedávna sliepky, takže sme boli v produkcii vajec sebestační. Môj brat sa venuje aj teraz popri zamestnaní chovu králikov, sliepok a včeláreniu, produktmi z chovu zásobuje svojich kolegov v krajskom meste.

„Zakúšam, že trpezlivou prácou sa dá oživiť prírodné prostredie, ale aj duchovný život.“ Zdieľať

Rád vravíš, že čerpáš inšpiráciu z knihy Muž, ktorý sadil stromy. Kto bol tento muž a v čom ťa inšpiruje?

Áno, popri svojej činnosti si rád občas prečítam na povzbudenie túto malú knižku. Opisuje pastiera, ktorý žil v nehostinnom francúzskom kraji, kde zostali už len zrúcaniny domov. Na mieste, kde celé storočia vládol suchopár a holina, vysádzal tento pastier žalude dubov. Nie, nebol to jeho pozemok. Jeho zaujímalo iba to, aby vysadil žalude, ktoré zmenia tvár pustatiny, po ktorej sa preháňali vetry. A zmenil. Na nehostinnej pustatine vyrástol pekný les, vo vyschnutých potokoch sa objavila voda, nasťahovali sa sem mladí ľudia, ktorí vybudovali malé domčeky a ktoré opäť obhospodarovali políčka. Elzéard Bouffier, tak sa volal tento húževnatý pastier, zomrel v roku 1947 ako 89-ročný. 

Aj nášmu občianskemu združeniu sa podarilo vysadiť stromy na ladom ležiacu pôdu – stromy ihličnaté aj listnaté. Je radosť sledovať, ako za 20 rokov stromy porástli, ako sa mení ráz krajiny. Na miestach, kde rástla len burina a bodľačie, je teraz kúsok lesa, je tu príjemné svieže a vlhké prostredie. Okrem toho v okolí kaplnky a krížovej cesty obnovujeme studničky, vytvárame jazierka, pretože v chotári bola v dávnejších rokoch neprimerane prevedená meliorácia. Okrem vysádzania ma uvedená kniha inšpiruje aj k aktivitám v náboženskom turizme. Zakúšam, že pokojnou, pravidelnou a trpezlivou prácou sa dá obnoviť a oživiť prostredie v prírode, ale aj duchovný život. Oplatí sa túto tenkú knižku prečítať všetkým, ktorí strácajú nádej, že sa v ich živote, v ich okolí niečo zmení k lepšiemu. 

 

Pripravila Ivana Németová 

 

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.
Dávame Vám do pozornosti aj ďalšiu časť webinára 
V ZDRAVOM TELE – ZDRAVÝ DUCH, ktorý sa uskutoční v stredu 31.3.2021.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva