Sankcie za nepodporenia gender ideológie? Realita aj na Slovensku

Pre mnohých z nás sa pri pojme gender ideológia (skrátene gender) asociuje Istanbulský dohovor. Málo z nás sa však s gendrom stretne osobne, a teda je pre nás prirodzene ťažšie vytvoriť si objektívny názor na túto tému. My mladí sme s týmito témami konfrontovaní často, nehovoriac o tom, že na Slovensku táto téma nie je tak často komunikovaná ako napríklad v USA.

Osobne som zažil aj horšiu, menej spomínanú stránku gender ideológie. Pod pojmom ideológia nemám na mysli náročný medicínsky proces zvaný "gender dysphoria," v ktorom má človek pocit, že sa jeho pohlavie nezhoduje s jeho vnútornou identitou. V teoretických otázkach sa preto gender javí ako ochrana práv určitej skupiny, no ide v tomto prípade skutočne o to? Na tom, že nie je správne diskriminovať akéhokoľvek človeka iba na základe iného názoru a presvedčenia by sme sa mali zhodnúť všetci. No gender v praxi sa mi už javí celkom inak. Vykresľuje aj druhú stránku problému a to, že ochrana tejto skupiny zachádza do privilégovanosti a nepripúšťa prejavenie iného názoru.

Koncom roku 2020 som sa stal členom Aliancie stredoškolákov, ktorá na Slovensku zastupuje všetkých stredoškolákov. Už za prvých pár mesiacov som bol svedkom viacerých výsledkov práce Aliancie. Avšak rovnako som zažil aj to, ako sa v praxi presadzujú ideologické smery v takýchto inštitúciách.  

Pred pár týždňami bol v Aliancii navrhnutý na schválenie etický kódex. Do tohto kódexu sa však okrem iných zmestil aj tento bod:   

“Členovia Aliancie stredoškolákov sú povinní používať preferovaný rod a rodové zámena pri oslovovaní ostatných členov a rozprávaní o nich”  

Pri pôvodnom návrhu, v čase, keď už všetci členovia boli s kódexom oboznámení, sa tam tento bod nevyskytoval. Bol pridaný až po návrhu členky, ktorá sama preferuje oslovovanie zámenom on alebo oni a teda patrí do transgender komunity. 

Tento bod ako taký by neporušoval ľudské práva a bol by do istej miery pochopiteľným prejavom osoby, ktorá patrí do tejto menšiny, avšak dovtedy, pokiaľ si uvedomíme sankcie za jeho porušenie. Pri bežných etických kódexoch bývajú sankcie zväčša zriedkavé z dôvodu, že je to povinnosť, ktorá sa v praxi nedá vynútiť. V tomto kódexe sa však uvádza, že za jeho porušenie hrozí hneď viacero sankcií, ako napríklad vylúčenie z miestnosti, či dokonca vyhodenie z Aliancie.  

S takýmto znením ako člen nemôžem súhlasiť z môjho prirodzeného presvedčenia o slobode prejavu. Medzi členmi prebehlo viacero diskusií, ktorých výsledkom bolo záverečné hlasovanie. Etický kódex sa v tomto znení prijal, no prešiel iba o jediný hlas nadpolovičnou väčšinou prítomných členov.  

Prečo sú kroky Aliancie vo verejnom záujme a čo je jej cieľom?  

Práve škola je tým miestom, na ktorom sa často presadzujú zmeny myslenia, či ideológie, čo spravidla nemusí byť nutne zlé. Je to miesto, na ktorom sa buduje budúcnosť našej krajiny bez potreby tlaku, či verejnej diskusie. Avšak ich dôležitosť si uvedomujú aj ľudia, ktorí presadzujú gender ideológiu na Slovensku.

Ani na Slovensku to nie je nič nové. Problém s gender ideológiou sa v Slovenskom školstve určite nevyskytuje iba v stredoškolskej Aliancii. Nemusí byť náhoda, že práve o rezort školstva mala záujem najliberálnejšia strana v koalícií SaS. Len pod vedením ministra Gröhlinga sa udiali viaceré zmeny v prospech transgender ľudí. Spomeniem napríklad spätné vydávanie diplomov so zmeneným menom pre transgender ľudí, či ubratie kompetencií vedcom pri schvaľovaní učebníc. Tieto kroky ministerstva neostali bez povšimnutia aktivistov. Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku spísal petíciu s pripomienkami proti týmto zmenám k školským predpisom. 

Problémom však nie sú témy, ktoré minister otvára, ale spôsob, akým ich presadzuje. Vo väčšine prípadov tieto témy nevystupujú do popredia, ale sú zaobalené a skryté pod väčšie celky, čo už je samo o sebe zvláštne. Podobne to bolo aj v Aliancii, kde bol tento bod dodatočne vsunutý. Jej úlohou je podľa štatútu zastupovať všetkých stredoškolákov navonok. Ja pracujem v skupine, ktorá má za cieľ založiť Študentského ombudsmana a aj v ostatných skupinách sa presadzujú priaznivé zmeny v školstve. Až kým sa do týchto zmien nezaobalia aj presvedčenia určitej skupiny, ako to bolo v tomto prípade. Veľmi rád by som pokračoval v tom, prečo som do Aliancie prišiel, no nie pokiaľ to bude za cenu popretia pravdy. Nevidím dôvod, prečo by mal niekto určovať, ktorá skupina do Aliancie nepatrí iba na základe nesúhlasu s názorom väčšiny.

 Je to náznak toho, čo môžeme v najbližšej dobe očakávať s nástupom stále viac liberálnejšej politiky. Zažili sme to už pri tlaku EÚ na ratifikáciu istanbulského dohovoru. Pre väčšinu z nás tento dohovor v praxi veľa neznamená, dovtedy, kým neuvidíme jeho dôsledky v našich každodenných životoch. Je to však signál, aby sme si zavčasu uvedomili dôsledky ideológií, ktoré so sebou prináša liberálne spektrum strán. 

Prečo v ideológii gender nejde o ochranu ľudských práv?  

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide čisto o ochranu práv menšiny. Tento argument často padá ako prvý pri obhajobe gendru. V dnešnej spoločnosti sme často svedkami prevracania ľudských práv, ktoré sú sami o sebe veľmi dôležitá, no zároveň citlivá téma. Rýchlo sa dá totiž nadobudnúť pocit, že človek, ktorý nesúhlasí s návrhom označeným ako ľudsko-právny, je extrémista. Čo samozrejme nie je pravda, no týmto označením sa vytvára tlak a takýto človek je okamžite zahrnutý k táboru kotlebovcov. Gender je totiž na rozdiel od pohlavia čisto sociálny konštrukt, ktorý bol umelo vymyslený. Tento problém nemôže obstáť ani z ľudsko-právneho hľadiska. V momente, keď toto právo berie druhému človeku slobodu presvedčenia, odoberá mu jeho právo. Aj keď gender zdanlivo pomáha diskriminovanej menšine, opak je pravdou. Ide o odstránenie opačného názoru absolútne bez diskusie o právach ľudí, ktorí s tým nesúhlasia. Ľudia z transgender komunity majú plné právo oslovovať sa podľa ich myslenia. Ich práva budú porušené vtedy, pokiaľ im toto právo bude odňaté. Prečo by ale mali zakazovať prejavovať iným názor, pokiaľ oni toto právo majú?  
 

“Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu, toto právo nepripúšťa, aby niekto utrpel ujmu pre svoje presvedčenie.” VDĽP

Všeobecná deklarácia ľudských práv, je základným ľudsko-právnym dokumentom, podpísaným všetkými krajinami sveta. Pre výnimky zo slobody prejavu uvádza tri podmienky:  

1. Stanovuje jedine zákon, a to vtedy, ak:  

2. sa opiera o tzv. legitímny účel  

3. opatrenie musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti  

Téma diskriminácie je pritom už plne obsiahnutá aj v etickom kódexe Aliancie:   

“Členovia AS sú povinní tolerovať akúkoľvek ľudskú rasu, sexualitu, vierovyznanie, identitu a názor ostatných členov.”   

Úplným paradoxom je práve tento bod, ktorý sa nachádza hneď pred bodom o zámenách. Mal by byť teda úplne postačujúci pre ochranu ľudských práv kohokoľvek.  Na druhej strane by mal chrániť členov aj pred vyhodením kvôli vysloveniu svojho presvedčenia. No zrejme sa niektoré práva považujú za viac, ako iné. Napriek všetkým týmto faktom má Aliancia právo ako autonómna organizácia diskriminovať kvázi kohokoľvek, čo obhajuje jej prezident s odvolaním na ústavného právnika.

Všetci by sme sa mali naučiť zastávať zásadnú úlohu v spoločnosti. Aj keď sa nezhodneme na spoločnom názore, rešpektujme práva ostatných. Nech je názor iných akokoľvek rozdielny, nemusíme sa ním riadiť, ale môžeme tolerovať slobodu myslenia iných aby sa ním riadili. Samozrejme pokiaľ tento názor sám neporušuje ľudské práva.

Ostáva to už len na nás, či budeme plávať s prúdom alebo ostaneme verní našim hodnotám. Pohlavie človeka je základným znakom jeho prirodzenosti. Je funkčný v každej oblasti nášho života: v športe, na záchode aj v spoločnosti ako takej. Buďme teda ostražití ešte predtým, ako tento zásadný rozdiel nadobro vymažeme z našej spoločnosti pod rúškom ochrany ľudských práv.