Aj Francúzsko má svoju Terri Schiavo

Dráma, ktorú svet sledoval pred niekoľkými rokmi okolo Terri Schiavo, americkej občianky vo vegetatívnom stave odpojenej od prístrojov na príkaz súdu, sa odvíja vo Francúzsku s takmer rovnakým scénárom. Vincent Lambert ešte žije, ale už čelil dvojnásobnému pokusu o eutanáziu a teraz sa prípadom zaoberá najvyšší súd. Od nehody na motorke pred piatimi rokmi je v chronickom vegetatívnom stave, potravu prijíma žalúdočnou sondou, dýcha sám, jeho životné funkcie nie sú ohrozené a nevyžaduje si lekársku liečbu.

Pred rokom sa nemocnica prvý raz rozhodla aplikovať platný zákon o paliatívnej liečbe, ktorý umožňuje zastavenie liečenia na žiadosť pacienta, ak je prípad nevyliečiteľný a v terminálnom štádiu. Tento zákon prijatý v roku 2005 bol dlho považovaný za optimálny kompromis medzi narastajúcim tlakom zástancov eutanázie a jej všeobecným povolením. Pri dodržaní uvedených troch podmienok zákon zakazuje tzv. „liečbu za každú cenu“ a dáva možnosť akejsi pasívnej eutanázie. Vtedy pacient prestane byť liečený a podávajú sa mu len prostriedky proti bolesti. Ako však ukázala prax, urobiť výnimku akokoľvek malú a akokoľvek regulovanú vytvára podmienky na svojvoľnú interpretáciu, chybnú aplikáciu a otvára dvere na postupné rozširovanie.

Liečba alebo starostlivosť

Slabosťou zákona, na ktorú upozorňovali niektorí už pri jeho prijímaní, bolo nedostatočné definovanie termínu liečba resp. jeho zamieňanie s pojmom starostlivosť. V praxi sa potom stávalo, že pod pojem liečba si niektorí zahrnuli aj výživu a požadovali jej zastavenie odvolaním sa na znenie zákon. Avšak v prípadoch, ktoré nie sú v terminálnej fáze, sa zastavenie takejto „liečby“ rovná smrti vyhladovaním. Tak tomu malo byť aj s Vincentom, o ktorom šéf gerontológie povedal: „...nie je v stave mozgovej smrti, navonok je ako ja a vy, zaspí, zobudí sa, usmeje sa, niekedy plače, ... V takom stave môže ostať roky“. Vincentov život teda nie je v terminálnom štádiu, je to život handikokepovaného človeka a napriek tomu, práve tento lekár po porade so svojím tímom začal proces eutanázie. Ako dôvod lekársky tím uviedol, že Vincent vykazoval určité reakcie, ktoré bolo možné interpretovať ako odpor voči poskytovanej starostlivosti. Z toho bol vyvodený záver, že vyjadril vôľu ukončiť svoj život. Pri inej príležitosti však lekár sám toto spochybnil, keď povedal, že pacient „...je schopný určitých reflexov, ale nedokáže spoľahlivo nájsť spôsob komunikácie“. Ako teda možno spoľahlivo interpretovať vôľu pacienta, ak jeho komunikácia nie je spoľahlivá.

O rozhodnutí pre eutanáziu bola informovaná len jeho manželka, ktorá súhlasila. Rodičia sa to dozvedeli neskôr len náhodou, ale dostatočne včas na to, aby proces zastavili na súde. Po tridsiatich dňoch tak začala byť Vincentovi opäť podávaná strava. Rozhodnutie súdu poriadne rozhorčilo lekársky tím: „jeho neurologický stav je nevyliečiteľný“ tvrdí spomenutý lekár, ktorý svoje presvedčenie podopiera ešte ďalším výrokom „už nie je nádej, aby Vincent nadobudol normálny vzťahový život. Ak rodičia v takejto existencii vidia nejaký zmysel, nech dajú dôkazy“. Cynizmus, podľa ktorého by sme mali najprv dokázať zmysel svojho života, ak oň nechceme prísť. Ničmenej rodina sa rozdelila na dva tábory. Jedni chcú, aby sa rešpektovalo rozhodnutie lekárov, ktorí konajú v súlade s uvedeným zákonom a druhí tvrdia, že paliatívny zákon sa na Vincenta nevzťahuje.

Zmerajme kvalitu života

Súdne zastavenie eutanázie však nebolo motivované spochybniteľnou vôľou pacienta, ale procesnou chybou, keďže na rozhodnutí sa nezúčastnila celá rodina. A tak lekársky tím na jeseň znovu naštartoval proces eutanázie. Vzhľadom na to, že pacient nemôhol vyjadriť svoju vôľu o eutanázii, ani nenechal žiadne inštrukcie ešte pred nehodou, ošetrujúci lekár si osvojil právo o tom rozhodnúť na základe toho, že liečenie je zbytočné, prehnané a udržuje pacienta umelo pri živote. Keďže pacient si však nevyžaduje žiadne zvláštne liečenie, je to opäť strava, o ktorej je reč. Áno, podávanie stravy a tekutín udržuje Vincenta pri živote; mimochodom tak ako každého z nás.

Rodičia a časť rodiny ktorá je proti, si však nemyslia, že o tom by mali rozhodovať lekári. Preto sa opäť obrátili na súd, a ešte pred tým ako bol Vincent odpojený, dosiahli v januári nové súdne rozhodnutie o pokračovaní podávania stravy. Tentokrát s jasným zdôvodnením, že rozhodnutie nemocnice zastaviť výživu je „vážnym a nezákonným zásahom do práva na život“, keďže pacient „nie je ani chorý ani v terminálnom štádiu“. Posadnutosť eutanáziou niektorých členov rodiny sa však tým neskončila. Manželka, podľa ktorej „nechať ho odísť je prejavom lásky“, sa následne obrátila na Radu štátu; najvyšší súdny orgán v otázkach administratívneho práva. Tento, vedomý si tragickej dôležitosti svojho rozhodnutia, ktoré sa stane precedensom pre budúce prípady, menoval troch nových expertov a poveril ich vypracovaním novej správy o pacientovom stave. Rozhodnutie o živote Vicenta sa tak odkladá na jún.

Navonok teda dobrá správa, keby ten istý orgán zároveň nerozhodol, že paliatívny zákon sa vzťahuje aj na pacientov mimo terminálnej fázy a umelú výživu pacienta možno chápať ako liečenie, ktoré v zmysle zákona možno zastaviť. Stačilo toto jemné predefinovanie zmyslu dvoch slov a z pasívnej eutanázia sa stala asistovaná. Nie je ani treba nový zákon, žiadne hašterenie sa v parlamente, žiadna celospoločenská diskusia. Júnové rozhodnutie o Vincentovi tak môže dať lekárom moc rozhodnúť o pacientovi bez ohľadu na jeho vôľu a mimo terminálneho štádia; stačí ak kvalita jeho života nie je dostatočná. Ostane už len definovať ten dostatočný prah kvality a cesta je pripravená pre asi 1500 pacientov v krajine, ktorí sú v rovnakom stave ako Vincent. Dopad takéhoto rozhodnutia si zatiaľ zrejme neuvedomili ani početné organizácie zastupujúce handikepovaných občanov.

Spoločenský a politický kontext

V lete 2003 si rekordné horúčavy vo Francúzsku vyžiadali za 20 augustových dní 15 tisíc obetí medzi starými ľuďmi. Opustení vo svojich bytoch, mnohí nemobilní alebo s podlomeným zdravím, zabudnutí rodinou alebo bez rodiny, odkázaní len na seba uprostred dovolenkovej sezóny podľahli horúčavám a nezáujmu blížnych. O čo menej táto hrozná bilancia pohla nami kresťanmi, o to viac sa zaktivizovali rôzne lobystické skupiny uvedomujú si, že je tu istá spoločenská objednávka, teda trh. „Som úplne sama, a preto, ak by som mala možnosť si vybrať čas mojej smrti, urobila by som to“, odpovedá anonymná dôchodkyňa na anketu o možnosti asistovanej samovraždy. Zjavne to nie je ojedinelý prípad. Aj keď nám to znie nepríjemne, priestor ktorý po milosrdnom Samaritánovi ostal prázdny, zaberajú iní s takou ľahkosťou, až sme zaskočení.

Paliatívny zákon prišiel dva roky po spomenutom otrasnom lete a otvoril dvere eutanázii zahmlením rozdielu medzi liečením a starostlivosťou. Pacientova vôľa v ňom bola postavená na piedestál. Máme uveriť, že keď pacient jasne a opakovane vyjadrí svoju vôľu, jeho odhodlanie je pevné, nemenné a nie len výsledkom momentálneho utrpenia alebo bezvýchodiskovej situácie. Predkladateľ zákona vo svojej dôvodovej správe však sám upozorňoval štatistikou, podľa ktorej traja zo štyroch neúspešných samovrahov svoj čin nikdy nezopakujú. V nedávnom rozhovore Philippe Pozzo di Borgo, tetraplegik, ktorého životný príbeh bol námetom pre film Nedotknuteľní, priznáva „Samozrejme, že po mojej nehode som myslel na samovraždu. Ale teraz, po 20 rokoch, som veľmi rád, že ste ma neodpojili. Som tak rád nažive, tak rád s ostatnými.“

Bolo by naivné si myslieť, že prípad Lambert sa objavil len tak náhodou. Riaditeľ Aliancie Vita, Tugdual Derville, vo svojej knihe Boj eutanázie popisuje pozadie siedmych medicínskych prípadov, ktoré boli v rokoch 1998 až 2008 vo Francúzsku medializované v správnych momentoch. Pravidelná mediálno emotívna masáž prinášala príbehy zúfalých osôb v rozličných zdravotných situáciách a bezvýsledne sa dožadujúcich milosrdenstva u prezidenta, v parlamente, na verejnosti. Spoločnosť bola takto postupne pripravovaná akceptovať termín „právo na dôstojnú smrť“. Ten kto nesúhlasil, nech už to bol ošetrovateľ, sudca alebo politik, mal byť vinný za utrpenie pacientov a ich blízkych.

Prípady, ktorých konečné justičné rozhodnutia znamenali fiasko pre pro-eutanáznu loby, vtedy ešte nepriniesli požadovaný politický výsledok. Návrhy eutanáznych zákonov v 2009 a 2011 neprešli. Výsledok sa však dostavil v posune verejnej mienky. Dnes 92% Francúzov súhlasí s asistovanou samovraždou, a tak je čas ísť ešte ďalej. Otázka sa stala súčasťou programu prezidenta Hollanda a nový návrh zákona má byť v parlamente do konca tohto roka. Prípad Lambert dáva tušiť o čo v ňom pôjde. Spoľahnúť sa na vôľu pacienta už nestačí, keďže tá je neistá alebo nie je vôbec. Len 2% ľudí zanecháva pokyny pre prípad, že by skončili vo vegetatívnom stave. Hľadá sa ten, kto má rozhodnúť za pacienta a vykonať to. Samozrejme na začiatku bude mať právo výhrady zo svedomia. Neskôr sa uvidí.

Vitajte v chaose

V roku 1987 Francúzsko prijalo zákon, ktorým trestne stíha navádzanie na samovraždu a jej propagáciu. Hoci samotná samovražda stíhaná nie je, neposkytnúť pomoc inej osobe v ohrození zostáva trestným činom. Časy sa však menia. Pomocť niekomu zo sveta, i keď nie je v ohrození života, bude povolené; pre niektorích povinné. Zrejme sa dožijeme prípadov, keď posádka záchrannej služby pôjde na súd za to, že resuscitovala samovraha. A možno sa znova zavedie aj trest smrti, ktorý bol zrušený v 1981. Mimochodom verejná podpora tohto absolútneho trestu stúpla vo Francúzsku za posledné štyri roky z 32 na 50%.

Prípad Lambert, podobne ako Schiavo v Amerike, odkrýva stav spoločnosti, ktorá zavrhla radikálne piate prikázanie a chce ho nahradiť vlastným zákonom. Takým, ktorý ľudskú sebeckosť skrýva za ľudskú dôstojnosť, ktorý perverzne degraduje manželský sľub na bežný kontrakt stáť pri sebe v zdraví ale už nie v chorobe, a ktorý, tak ako potratové zákony, alibisticky posúva bremeno činu na lekárov. Ako každý ľudský zákon ani tento však nie je perfektný a prináša zmätok, protirečenia a bolesť. Tí, čo v ňom vidia úľavu pre pacienta a východisko z ťažkej situácie pre seba, budú oklamaní. Vyzýva ich zamerať sa na smrť a nie na zmŕtvychvstanie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo