Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. február 2021

Boh s nami

Ako sme si už všimli pred týždňom, druhé nedeľné čítanie je cez pôstne nedele nezvyčajne harmonizované s prvou lekciou. Do nej je na každú nedeľu chronologicky vybraná nejaká pasáž zo starozákonných dejín spásy. Druhá pôstna nedeľa v cyklu B nám tak ponúka rozprávanie o Abrahámovej obete svojho syna Izáka (Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18). K nej bol zapasovaný úryvok z Pavlovho listu Rimanom.
Boh s nami

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? (Rim 8, 31b-34) Zdieľať

Náš text pochádza z prvej časti spisu (kap. 1-11), ktorá má viac teoreticko-náukový charakter. Pavol v nej predstavuje svoju náuku o spáse. Pred tým, než sa v posledných troch kapitolách prvej časti (9-11) začne venovať otázke vzťahu vykúpenia k Izraelu, sa v druhej polovici kapitoly 8 (v. 18-39) venuje skutočnosti utrpenia v kresťanskom živote. V slovách, ktoré prekypujú emóciami a živými obrazmi vyjadruje dodnes platnú skutočnosť neistoty, ktorú kresťan zažíva kvôli svojim vlastným zlyhaniam, slabostiam a pochybnostiam ako aj kvôli tlakom od nepriateľského prostredia. Všetko to vrcholí v posledných 9 veršoch kapitoly, kde Apoštol prechádza do formy hymnu, v ktorom v mene všetkých Bohom ospravedlnených vyzdvihuje silu Otcovej a Kristovej lásky. Jej odkazom je zjednodušene: Na svete i mimo sveta nie je nič, čo by mohlo byť silnejšie ako vzťah Boha k veriacemu, kvôli čomu sa dotyčný koniec koncov nemá okrem Boha čoho báť. A ak si uvedomuje, že ho Boh miluje, nemusí sa v negatívnom zmysle báť ani jeho. Liturgia nám konkrétne ponúka úvodne 4 verše tohto hymnu.

„Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ Zdieľať

Aký vzťah však má toto čítanie k príbehu o Patriarchovi? Čitateľ si istotne všimne, že prvú polovicu hymnu tvoria otázky, na ktoré si má čitateľ vo vnútri odpovedať, a na ktoré napokon odpovedá aj samotný hymnus vo svojej druhej polovici. Prvá z nich je prepájacia na predchádzajúci text („Čo teda na to povieme?“) a aj preto ju liturgia vynecháva. Nasleduje slávne: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“. Ide o výrok, ktorý sumarizuje skutočnosť neotrasiteľnosti. Pre človeka, ktorého gniavia neprajné okolnosti zo všetkých strán, prinášajú tieto slová ozajstnú vzpruhu. Niekto, kto je silnejší ako všetko ostatné, stojí na jeho strane. Samozrejme, že existuje aj veľmi nešťastná interpretácia, ktorá bola v dejinách často zneužitá. Myslím tu na prípady, kedy si často iba formálni kresťania týmito slovami obhajovali svoje každé aj nemorálne správanie. V obidvoch prípadoch pritom ide o veľmi individuálny pohľad na „Boh je za nás“. Čo to vlastne znamená? V akom zmysle je Boh „v prospech“ nás? Nápovedu prináša ďalšia veta. „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?!“

Boh svojho Syna „neušetril“. To isté kázal urobiť aj Abrahámovi. Zdieľať

A v nej mnohí vidia Pavlovu narážku na Abraháma a Izáka. Boh svojho Syna „neušetril“. To isté kázal urobiť aj Abrahámovi. A v skutočnosti možno verš Rim 8,32 svojim použitím slov a obratom „neušetriť vlastného/svojho syna“ veľmi zreteľne prepojiť s Gn 22,16, kde Boh prostredníctvom anjela Abrahámovi hovorí: „Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou“. To čo mali títo dvaja otcovia spoločné bolo, že svojich synov vnútorne obetovali v prospech niekoho iného. Abrahám Izáka v prospech vzťahu s Bohom, Boh Otec v prospech veriacich hriešnikov. Avšak viac ako zhoda u čitateľa (predpokladá sa, že Abrahámov príbeh pozná) zarezonuje ako rozdielne obidva situácie dopadli. Kým v prvom stačilo vnútorné rozhodnutie, pri druhom došlo k skutočnému dokonaniu.

Boh nie je za nás keď hrešíme, ale vtedy, keď hriechy ľutujeme. Zdieľať

Boh je teda skutočne za nás. Až tak, že je nám ochotný dať všetko. Aj to čo je mu najvzácnejšie. Aj svojho Syna. A tento motív vrcholnej lásky musí byť jasným vykladačským kľúčom toho, čo to znamená, že je za nás. Boh je za nás v zmysle proti zlu a nie v prospech konania zla. Boh nie je za nás keď hrešíme, ale vtedy, keď hriechy ľutujeme. Boh nie je za nás, keď sa ku zlu pripojíme, ale keď mu odporujeme. Boh je za nás aj v zmysle, že čaká, kým so zlom prestaneme.

Inzercia

Jasne to dokumentujú aj zvyšné otázky nášho čítania. „Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?“ Boh je teda vždy za nás. Ak sme teda pri sile, spájajme si to vždy s porovnaním dvoch otcov. Abraháma a Boha Otca. A ak sme na dne, nech sú nám tieto slová posilou a ochranou pred nutkaním pomstiť sa. 

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
O covide trochu inak

O covide trochu inak

Veľakrát v ostatných mesiacoch zaznelo, aký má pandemická situácia blahodarný vplyv na zlepšenie statusu vedcov v bežnej verejnej mienke a pri politickom rozhodovaní. To je skvelá správa. Len sa trošku z verejného diskurzu vytráca transcendentný rozmer.