Aj Ukrajinci majú právo sa rozhodnúť

Cez týždeň prebehlo v Štrasburgu rokovanie Európskeho parlamentu aj o konflikte na Ukrajine. Prijali sme Asociačnú dohodu o vstupe Ukrajiny do EÚ a aj ja som hlasoval za ňu. Som rád, že od mnohých z vás som na túto tému obdržal veľa otázok. Vidno, že sa už aj Slováci začínajú zaujímať o dianie v EÚ, čo je ozaj dobrá správa.<--break->

Čítal som aj viaceré negatívne reakcie na prijatie tejto dohody, a preto sa chcem s Vami podeliť o moje vnímanie situácie u našich východných susedov.

Nie som priateľ konšpiračných teórií

Vďaka internetu máme rýchly a priam neobmedzený prístup k informáciám všetkého druhu. Horšie je to s ich kvalitou. Internetová doba pretlaku rôznorodých správ mimoriadne nahráva konšpiráciám od výmyslu sveta. Preto sa skúsim v nasledujúcich riadkoch držať len faktov a pridať pár osobných komentárov.

Rozdelená Ukrajina

Ukrajinu geograficky tvoria dve časti, ktoré rozdeľuje rieka Dneper. Historicky sa ľavej časti od rieky hovorilo “ľavý breh” a zasa druhej “pravý breh”. Jednu vždy viac ťahalo k Rusku a tú druhú do Európy. Bolo to zrejmé aj v roku 2004 počas známej Oranžovej revolúcie. Štatistika hovorí, že 78 % obyvateľov Ukrajiny sa považuje za etnických Ukrajincov a až 17 % sa hrdo hlási k Rusom.

Nie je revolúcia ako revolúcia

Boj za demokraciu nie je ľahký a potvrdzuje to aj situácia na Ukrajine. Na sklonku roka 2004 si Ukrajinci zažili svoju Oranžovú revolúciu. Dúfali v lepšiu budúcnosť, chceli nových politikov s novými a čestnými spôsobmi. Chceli spoločnosť bez korupcie, lepší život pre svoje rodiny. K moci sa však cez starých komunistických pohlavárov dostali oligarchovia, ktorí si krajinu rozdelili ako korisť. Ľudia však po čase vyšli do ulíc opäť!

Majdan

Vyhnalo ich tam rozhodnutie prezidenta Janukoviča nepodpísať Asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniou. Politici sa napriek jednoznačnej podpore obyvateľstva v otázke smerovania krajiny na západ, rozhodli túto dohodu nepodpísať a zostať tak v strategickom spojení s Ruskou federáciou. Politici neprijali požiadavky protestujúcich, namiesto toho začali do nich strieľať a potláčať prejav ich vôle. Počty demonštrantov sa odhadujú od 300 do 800 tisíc.

Vox populi, vox Dei. Hlas ľudu, hlas Boží

Politici teda v krátkom čase zlyhali hneď niekoľko krát. A čo je najhoršie, nebrali do úvahy názory svojich vlastných občanov. Nežná revolúcia v Československu sa konala bez násilnosti a zabíjania. Je to skutočne veľká vec. Dovolím si tvrdiť, že to bolo aj vďaka tomu, že Nežnú spustili kresťanskí aktivisti Sviečkovou manifestáciou. Tichou modlitbou so zapálenými sviečkami v rukách. Vtedy sa pohli ľady! Ukrajinci, žiaľ, si také šťastie nepripravili.

Chúťky veľkého ruského medveďa

Vladimír Putin sa viac krát nechal počuť, že rozdelenie ZSSR patrí k najväčším tragédiám dvadsiateho storočia. Prezident považuje za strašnejšiu skutočnosť osamostatnenie krajín ako napr. miliónové obete v dvoch svetových vojnách. To je zarážajúce! Rusko preto s nevôľou pozerá na rozširovanie Európskej únie smerom na východ. Ukrajina sa stala ohniskom geopolitického vplyvu.

Putin má veľký sen

Chce vytvoriť Euro-Ázijské spoločenstvo, kde bude Rusko, Kazachstan a Bielorusko. K naplneniu svojho cieľa potrebuje aj ďalší väčší štát. A tým je Ukrajina. Isto, nie je nič zlé na tom, že sa vytvára druhé spoločenstvo, ďalšia únia štátov. Problém je v tom, keď sa politici nepýtajú svojich občanov, kam chcú patriť. Ale rozhodnú to sami za nich. Navyše na nich nechajú mieriť zbraňami, alebo do nich strieľajú.

Historické paralely s minulosťou

Druhá svetová vojna začala vstupom Nemeckej armády do Poľska. O šestnásť dní neskôr, vstúpila do Poľska Červená armáda. A tak boli Poliaci obkľúčení oboma stranami aj oboma ideológiami. Zo západu nacistami a z východu červenými. Nemali šancu bojovať na dvoch frontoch. Rusi zabranie územia v Poľsku “obhajovali” tým, že nepovažujú viac Poľsko za samostatnú krajinu a chcú chrániť členov ruskej národnostnej menšiny. Až koncom dvadsiateho storočia sa svet dozvedel, že (popri tom) spôsobili napríklad masaker v Katyni. Teda nie nacisti, ako to všemocne hlásala komunistická propaganda. Pripomína Vám to niečo? Aj Krym si Rusko jednoducho vzalo s odôvodnením, že chcú chrániť “svojich” občanov.

Je mi naozaj zle z toho aké otrasné veci sa stali počas posledných dlhých týždňov v uliciach ukrajinských miest. Zverstvá postrieľaných civilistov, detí, žien, bezbranných ľudí... Netuším - a dnes to nevie nikto z nás - (bez ohľadu na to, čo všetko sa dá čítať zo všetkých "zaručených" zdrojov na internete) kto to naozaj urobil. Verím však, že keď bude tento chorý konflikt ukončený, podarí sa týchto zločincov vystopovať a postaviť pred Medzinárodný súd v Haagu. Tak ako to bolo v prípade bývalej Juhoslávie.

Veľmi si cením, že na Ukrajine nastalo aspoň prímerie a ich súčasný parlament a prezident dali krajine aspoň smerovanie. Asociačnú dohodu vnímam ako vykročenie Ukrajiny ku veciam, ktoré hneď po podpise vyjadril prezident Porošenko. Ide o základné ľudské práva, atmosfèru demokracie, slobodu prejavu a bezvízový styk. Napriek tomu ich čaká dlhá cesta. Som presvedčený, že Ukrajinci majú právo sa slobodne rozhodnúť, kam chcú patriť. Zdôrazňujem, že slobodne. Bez nátlaku, bez vojny. O to sa modlím a aj Vás prosím o modlitbu. Boh žehnaj Ukrajinu pokojom!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo