Prvý deň v Kurdistane

Momentálne sa nachádzam v Ankawe, čo je kresťanská štvrť v meste Erbil v Kurdistane. Včera sme prileteli z Viedne po 3 a pol hodinovom lete. Pocity z tejto cesty som mal všelijaké. Hlavne som mal obavy o bezpečnosť ale, ako sa ukázalo, boli viac-menej neopodstatnené.

Do Erbilu lieta Priamym letom z Viedne Lufthansa. Lístky sa dajú zohnať za cca 600€. V lietadle som sedel vedľa milého usmievavého 50-nika, z ktorého sa vykľuľ univerzitný učiteľ, ktorý sa vracal z mesačnej dovolenky, ktorú strávil so svojou rodinou vo Švédsku. Vracal sa na front do Kirkúku. Aj napriek tomu, že viac ako 30 rokov žil v Anglicku, stále sa cíti byť Kurdom a v Kurdistane v radoch Peshmerhy už má za sebou niekoľko trojmesačných turnusov. Bojuje v Kirkúku, na juhu Kurdistanu. O toto mesto sa Kurdi preťahujú s Irackou vládou, ale keďže tá je momentálne skôr bábková, o mesto fakticky prišli a Kurdi ho už nepustia.

Erbilské letisko je moderné, slušne vybavené. Postavené tureckou spoločnosťou za kurdské petrodoláre. Hneď vedľa neho je americká základňa a aj v lietadle bola viac ako polovica pasažierov americká. Väčšinou businessmani a niekoľko vojakov v civile. (Vojaka rozonáte na kilometer, hlavne toho amerického.) Čiže Amíci svoju úlohu v Iraku splnili - rozbehli si tam business s ropou a aj vo viacerých iných oblastiach. Vojakov vymenili za business.

S otcom Andzejom, ktorý je poľský kňaz pracujúci pre Aid to Church in Need, čo je jedna z najväčších kresťanských charít na svete, máme hodne bohatý program. Včera sme po prílete a solvovali sv. omšu hneď s troma biskupmi - jeden z nich bol biskup Nona, biskup Sako a tretí je miestny biskup, ktorý má na starosti spoločný seminár asýrskych a chaldejských kresťanov v Ankawe v Erbilee. Jeho meno mi ušlo, ale dnes ho zistím a doplním. Práve v seminári sa omša konala. Samotný obrad bol zážitok na pohľadanie. Nerozumel som ani slovo, až na poľský Otče náš v podaní Otca Andzeja a ďalšieho poľského kňaza, ale "forma" bola nádherná. Tradicionalisti z našich radov by si určite zgustli. Prikladám pár fotiek.

fric9387.jpg

img_1072.jpg

img_3960.jpg

fric9409.jpg

Irackí kresťania si toho užili v posledných rokoch naozaj hodne. Napr. história miestneho seminára je veľmi zaujímavá. Najprv bol v Baghdade, kde ale čelili neustálym únosom s následným nákladným výkupným, a tak sa odtiaľ zbalili a postavili krásny nový seminár v Meste Qaraqosh. Tam boli niekoľko rokov, až raz v noci sa Kurdská Peshmerga zbalila a hanebne zdrhla a na druhý deň ráno sa v meste objavili daash - ISISáci. Seminaristi ušli doslova tak ako boli. Niektorí bosí v pyžame rovno z postele, nestihli zbaliť nič. Podobným spôsobom utekalo niekoľko tisíc ďalších ľudí. Teraz sú v Erbile a tu je to viac menej bezpečné. Odhliadnuc od bežných bezpečnostných rizík, ako sú krádeže a neuveriteľné množstvo áut, je Erbil v pohode. Ale dám vedieť o týždeň. Hotel nemá ani len ochranku, čo napr. v Keni bolo nemysliteľné.

Väčšina utečencov skončila v Kurdistane. Pomáhajú im najmä alebo skôr iba miestni kresťania. Sami by to určite nezvládali, aj keď sa asi nemajú príliš zle, keď všetci biskupi a ich najbližší spolupracovníci fičia na iphonoch 6 plus :-), ale zvládnuť niekoľko desiatok tisíc utečencov v priebehu niekoľkých dní je nemožné aj v civilizovanejšich a bohatších krajinách. Vďaka organizáciám ako ACN alebo UNHCR majú aspoň kde bývať (stany, plastové domy a karavany) a čo jesť. Chýba im však omnoho viac ale o tom neskôr. V celom Kurdistane je cca 2 milióny utečencov. Dnes a zajtra ideme pozrieť niektoré tábory a ak sa bude dať, pokúsim sa stráviť jednu- dve noci s nejakou kresťanskou rodinou.

Je celkom zábava, ako tu fungujú biskupi. Zrejme je to nedostatok v oblasti managementu, ale biskupi tu riešia množstvo vecí. I takých drobných blbostí, ktoré u nás bežne neriešia ani kňazi, ale laymen. Sú neustále na telefóne a je hodne ťažké sa s nimi nerušene porozprávať. Na druhej strane sú hodne blízko svojich "ovečiek" a vedia, s čím bojujú a aké majú každodenné starosti. To sa o našich biskupoch zrejme povedať nedá.

V nadväznosti na moje posledné včerajšie vety, práve som prišiel z raňajok, pri ktorých sa ku nám pridal biskup. Samozrejme, prišiel nám oznámiť, že celý náš dnešný program sa kompletne zmenil. Pre mňa v pozitívnom zmysle, keďže odpadli oficiality a budeme mať viac času na stretnutia s utečencami alebo IDPs ako ich tu volajú. (Internally Displaced People)

Anton Frič

(Písané 9. decembra 2014)