Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. február 2021

Ježiš potrebuje modlitbu. A my?

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mk 1, 29 - 39) prináša príbeh uzdravenia Petrovej testinej, ale taktiež Ježišov modlitbový postoj k nebeskému Otcovi.
Ježiš potrebuje modlitbu. A my?

V židovskej kultúre Ježišových čias sa muži pri bežnej komunikácii nedotýkali žien. Keď čítame evanjeliové texty, vidíme, že Boží Syn sa nebál dotknúť človeka. Ježiš teda robí niečo, čomu sa mal židovský muž skôr vyhýbať. Jeho priestupok sa znásobuje tým, že uzdravenie urobil v sobotu, čím porušil predpis o zachovávaní soboty. Pán Ježiš chytil Petrovu testinú za ruku a zdvihol ju. Je zaujímavé, že evanjelista Marek používa rovnaké sloveso „egeiro“ pre výraz „zdvihnúť“ ako aj pre výraz „vstať z mŕtvych“ pri vzkriesení Jairovej dvanásťročnej dcery (porov. Mk 5, 41) ako aj pri Ježišovom vzkriesení (porov. Mk 16, 6).  Vždy je to Božia moc, ktorá vracia život. Božia moc aj nám pomáha vstať z choroby a hrobu hriechov. 

Služba

Po svojom uzdravení im žena posluhovala. V dnešnej dobe môže pre niektoré ženy tento príbeh znieť urážlivo, lebo zobrazuje ženu v úlohe slúžky. Biblický text je potrebné v prvom rade čítať očami tej doby. Kristus dal veľký priestor ženám. Boli súčasťou jeho spoločenstva (porov. Lk 8, 1 - 2); komunikoval s nimi (príbeh o Samaritánke v Jn 4); vyzdvihuje chudobnú vdovu (porov. Mk 12); pri jeho zatknutí sa učeníci rozutekali, ale ženy boli pri ňom (porov. Mk 15, 40 - 41); ženám sa ako prvým zjavil po svojom vzkriesení atď.

Vždy je to Božia moc, ktorá vracia život. Božia moc aj nám pomáha vstať z choroby a hrobu hriechov.  Zdieľať

Plné vysvetlenie konania Petrovej testinej pochopíme až po svetle Ježišových slov: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil.“(Mk 10, 45) Po svojom uzdravení Petrova testiná sa stáva učeníčkou Krista a nasleduje jeho príklad. To je odkaz evanjelistu pre svojich čitateľov. Keď sa nás dotkla uzdravujúca Kristova láska, odovzdávajme túto lásku ďalej. 

Hľadanie úžitku

Ľudia v Kafarnaume čakali až do súmraku, keď už skončil deň a mohli priniesť svojich chorých bez toho, aby porušili sobotu. Evanjelista zdôrazňuje, že mu prinášali všetkých chorých a zhromaždilo sa celé mesto. V Ježišovi vidia liečiteľa, nie Božieho Syna. Neprichádzajú kvôli spáse, ale z túžby po telesnom zdraví.  V tom sa veľakrát opakujú dôvody, pre ktoré ľudia každej generácie vyhľadávajú Krista a jeho Cirkev. Očakávajú z toho nejaký pozemský úžitok a predovšetkým očivodný a hmatateľný efekt pre svoj život. Chýba rozmer, ktorý presahuje hranice tohto života. Preto Ježiš zakazuje zlým duchom, neskôr aj uzdraveným, aby o ňom hovorili. Nepotrebuje tento druh popularity. 

Ježišovo posolstvo sa nemá nechať definovať tými, ktorí ho odmietajú alebo hľadajú zo zištných dôvodov. Zdieľať

Cestou jednotlivca

Evanjelista Marek vo svojom diele však postupne predstavuje aspoň niektorých, ktorí začínajú spoznávať skutočnú Ježišovu identitu. Je to Peter, ktorý najskôr vyzná božstvo Krista, aby si však v zápätí vyslúžil pokarhanie, že ešte stále zmýšľa príliš pozemsky (porov. Mk 8). Už viac vynikne žena, ktorá pomaže Ježiša pred jeho umučením (porov. Mk 14, 1 - 14). Rímsky stotník pod krížom v okamihu Ježišovej smrti zvolá: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ ( Mk 15, 39) Všimnime si, že sú to  stále iba jednotlivci, ktorých vzorka je pochybná: pochybujúci učeník, žena, resp. rímsky vojak. Je to predzvesť cesty, ktorou sa má uberať Cirkev. Ježišovo posolstvo sa nemá nechať definovať tými, ktorí ho odmietajú alebo hľadajú zo zištných dôvodov. Nemá ísť cestou masy, ale oslovenia úprimne hľadajúceho jednotlivca bez bočných úmyslov, ako bola Petrova testiná, či stotník pod krížom atď. 

Púšť v našom živote

Pán Ježiš skoro ráno odišiel na pusté miesto. Grécky výraz „éremos“ pôvodne neoznačuje odľahlé miesto niekde v lese, ako by sme predpokladi v našich krajoch. „Éremos“ je púšť, ktorá pre Izraelitov mala osobitný význam. Je to miesto, kde Boh sprevádzal vyvolený národ 40 rokov mocnými znameniami,  kde Boží Syn zvíťazil nad pokušeniami. Boh často prejaví svoje najväčšie znamenia na púšti. Nech je to povzbudenie aj pre nás, keď prežívame chvíle, keď sa nám veci javia bezútešné a beznádejné. Boh aj v týchto situáciách dokáže pretvárať naše životy. Chcem upozorniť, že v okolí Kafarnaumu nie je  žiadna púšť. Znamená to, že evanjelista Marek má skôr na mysli miesto, kde Ježiša nikto nevyruší a môže sa venovať modlitbe, ktorá je pre neho posilou pre službu, pre ktorú prišiel na tento svet. Vnímate ten paradox? Ježiš Kristus, vtelený Boh, ukazuje, že potrebuje modlitbu. A my, ľudia, neraz ukazujeme, že modlitba pre nás nie je dôležitá. 

Sme  povolaní byť ohlasovateľmi evanjelia, nie plánovačmi a stratégmi.  Zdieľať

Čakajúce zástupy

Ježišovi učeníci sa nesprávajú ako učeníci, tzn. tí, ktorí by mali počúvať, učiť sa a nasledovať svojho Učiteľa. Vo výraze „všetci ťa hľadajú“ cítiť istú výčitku. Ako si Kristus mohol dovoliť opustiť zástupy a ani im nedal vedieť, kam ide. Akoby Ježiš až pochybil, že odišiel do ústrania sa modliť, lebo na neho predsa čakajú zástupy. Taká príležitosť sa už nemusí zopakovať. Pomodliť sa dá aj zajtra, ale ľudia už zajtra nemusia prísť. V tom sa odráža aj mentalita nášho pohľadu na modltibu, ako na mrhanie času, resp. modlitba je vtedy užitočná, keď už človek skutočne nemá iné čo robiť. Boží Syn však nedovolí, aby Boží plán spásy určovali jeho učeníci. Aj dnes jestvuje pokušenie vnímať ohlasovanie evanjelia ako stratégiu, ktorou sa nám podarí zaplniť lavice v kostole, resp. gauče pred obrazovkami. Sme však povolaní byť ohlasovateľmi evanjelia, nie plánovačmi a stratégmi. 

Inzercia

Odporúčame