Čo som sa naučil od jordánskeho kráľa

Európsky parlament zvyknú z času na čas poctiť svojou návštevou významné osobnosti a politici. Dobrým príkladom je návšteva pápeža Františka na jeseň minulého roku. Tento týždeň prišiel do Štrasburgu hovoriť pred plénum poslancov jordánsky kráľ Abdullah II. Jeho reč bola inšpiratívna a pomohla mi vidieť veci Blízkeho východu v novom svetle:

Nehanbí sa za svoju vieru

Predstavte si, že kráľ začal svoju reč v prísne sekulárnom Európskom parlamente slovami “V mene Boha, Milosrdného a Zhovievavého”. Hovoríme o inštitúcii, kde odvolávanie sa na kresťanstvo je takmer urážka. Štátnik z Blízkeho východu však nerieši “intelektuálne” argumenty o nezaťahovaní Boha do politiky. Vie, že viera a politika úzko súvisia. A ja s ním musím súhlasiť.

Ako veriaci hlása pokoj

Striktne odsúdil útoky islamských extrémistov a vo svojej reči sa krátko zamyslel nad definíciou Islamu: “Prorok Mohamed povedal: Nikto z vás nemá vieru, ak nemiluje svojho blížneho ako seba samého. Toto znamená byť moslimom. Denne sa zdravíme pozdravom Assalamu aleikum - zvolanie, aby ten druhý bol požehnaný pokojom.

Každé plenárne zasadnutie v Štrasburgu podpisujem množstvo uznesení, v ktorých ako poslanci EP vyjadrujeme potrebu dodržiavať ľudské práva vo svete, voláme po mieri a pokoji medzi národmi. Opäť si však uvedomujem, že pokoj musíme v prvom rade prinášať každý osobne, vo svojich rodinách, v práci, komunitách, pre svoju krajinu, na mieste, kde pôsobíme - a neoddeliteľne aj do politických rozhodnutí. “Ľuďom sa darí tam, kde je rešpekt a úcta. Tam je budúcnosť.” Prajem si, aby sme tieto slová chápali a praktizovali ich.

Jordánsko je útočišťom pre 1,4 milióna utečencov

Maličká krajina s dvojnásobnou rozlohou Slovenska je treťou najväčšou utečeneckou krajinou sveta. Viete si predstaviť tú enormnú ekonomickú a spoločenskú záťaž? Čo ma však úplne dostalo bol fakt, že medzi utečencami sú aj tisícky irackých kresťanov. Tých kráľ Abdullah II. považuje za neoddeliteľnú súčasť regiónu a histórie.

Ostrovčeky nádeje

Dlhodobo a podrobne sledujem situáciu kresťanov na Blízkom východe, ktorí sa s expanziou tzv. Islamského štátu stali objektom tých najhorších zverstiev: unášané a znásilňované ženy a deti, vojaci aj civilisti s urezanými hlavami, vyhladzované celé dediny. Zvlášť mám na srdci situáciu Syriackých kresťanov - zabudnuté a opustené etnikum na severe Sýrie a v Iraku. Dnes sa táto malá komunita ľudí snaží prežiť: žiadajú si vytvorenie samosprávy a chcú spolupracovať na tom s existujúcou kurdskou regionálnou vládou, aby si zorganizovali svoju vlastnú domobranu. Medzinárodné spoločenstvo žiadajú o politickú, humanitárnu a vojenskú pomoc.

V novembri minulého roka som mal tú česť hosťovať konferenciu, kde spolu s ďalšími menšinami podpísali Syriackí kresťania spoločnú deklaráciu. Ostávam v kontakte s exilovými predstaviteľmi a ako som aj informoval na svojom facebooku, plánujem cestu do Sýrie, aby som mohol podať správu o tom, čo sa tam deje.

Návšteva jordánskeho kráľa Abdullaha II. má inšpirovala a povzbudila. Čoskoro budem informovať o svojich ďalších krokoch.

foto: © European Union 2015 - European Parliament

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo