Štátni zamestnanci, za odmenu či za trest?

Existujú krajiny, napr. USA, kde byť štátnym zamestnancom je pocta. Je to jedna z najlepšie platených prác, ako je u nás napr. práca u vojakov, či štátnych policajtov. Ale nalejme si čistého vína. Ako to je u nás na Slovensku?

S každou politickou výmenou garnitúry predovšetkým na úrade vlády, či jednotlivých ministerstvách a na ich podriadených inštitúciách dochádza k zmene minimálne 20% až 30% štátnych zamestnancov na rôznych pozíciách. Bez ohľadu na odbornosť, skúsenosti, či profesionalitu. Potichučky sa vymenia desiatky, niekde aj stovky ľudí. Niekedy to médiá preverujú dôkladnejšie, inokedy ich náhla zmena organizačných štruktúr až tak nezaujíma, keďže sú v spoločnosti onakvejšie témy na pretrase. Len ma prekvapuje ako tie zmeny na jednotlivých pozíciách dokážu prebehnúť bez toho aby sa objavili na portály slovensko.sk, kde by sa mali pravidelne preverovať.

Pokyny, ktoré prichádzajú zo strany politických lídrov, od podpredsedov, či ďalších krajských, či okresných štruktúr sú o politických nomináciách často neschopných ľudí bez odbornosti a skúseností v oblastiach (česť výnimkám ale pozrime sa reálne na zastúpenie takýchto "nominácií“ na jednotlivých napr. úradoch práce, pobočkách sociálnej poisťovne a pod.), na ktoré sú odrazu dosadení. Ale urobili kus dobrej práce počas politickej kampane alebo zasponzorovali politické akcie. Ale to sa deje pri akejkoľvek vláde. Máme to my Slováci zakódované akosi v DNA. A tak sa práca na Slovensku do dnešného dňa hľadá cez známych.

Samozrejme, že o tom všetci vieme, ale toto verejné tajomstvo sa akosi v našej spoločnosti dedí a akceptuje a dokonca považuje za samozrejmosť. Ale je to takto správne?

Nevravím, že niektoré pozície by nemali byť dostupné pre šikovných ľudí naprieč politickým spektrom, či je už pri moci tá, či oná vláda. Ale musí to mať jasné a presné pravidlá. Napr. temer každé ministerstvo má svoje agentúry, ktoré realizujú z prostriedkov EÚ rôznorodé národné, či dopytovo orientované projekty. A práve tu sa napr. vytvára priestor aj pre pozície v regiónoch, kde by bolo možné  šikovných ľudí, ktorí spĺňajú kritériá stanovené EÚ ich zamestnať. A tých pozícií nie je málo...ak by sa však za tie roky čerpania eurofondov u nás nevytvorili akési prazvláštne skupinky ľudí, ktorí si tieto pozície hlavne pri národných projektoch dohadzujú medzi sebou a veľmi ťažko medzi seba púšťajú iných šikovných ľudí. Často sa medzi nimi objavujú takí, ktorí sú na nejaký úväzok zamestnancami ministerstva (štátnozamestnanecký pomer), podriadenej agentúry (na národnom projekte -verejná správa) a zároveň sú členmi istej n.o., ktorá sa významným spôsobom na tvorbe daného národného projektu podieľa a angažuje sa v ňom.  Toto nezaváňa tak trošku konfliktom záujmov? A kde sú kontrolné orgány, ktoré na toto dohliadajú? Nikde. Pretože tu funguje akési „embargo“, ktorého porušenie bobríka mlčanlivosti sa neodpúšťa.

A aj preto, som sa ako poslankyňa NRSR v rokoch 2018 a 2019 v rámci zákona o štátnej službe zamerala na:

✅  Férové podmienky pri výberových konaniach;

✅ odstránenie konfliktu záujmov pri výberových konaniach v zmysle konfliktu záujmu služobného s osobnými záujmami, a to najmä nezneužívania informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného;

✅zavedením niektorých zákonov sa tak vytvorili pracovné miesta pre ďalších ľudí, ktorí už pôsobia v štátnej alebo verejnej správe, alebo boli noví ľudia mimo organizácií (ministerstvá, agentúry a pod.) zamestnaní napr. v rámci Národných projektov pri určení jasných a presných pravidiel.

Žiaľ, ako pri mnohých iných procesoch aj tu často zlyháva kontrola a je nevyhnutné aby kompetentní dozerali na transparentný a spravodlivý priebeh výberových konaní, pri ktorých nebudú uprednostňovaní rodinní príslušníci, známi, či kamaráti bez odbornosti a skúseností.

A hlavne sa bude musieť zmeniť štátnozamestnanecká kultúra, aby sa ľudia, ktorí v nej dlhé roky pôsobia nemuseli hanbiť povedať, že pracujú na ministerstve, alebo agentúre.