Kresťanská svadba v Irackom Erbile

V Iraku som po tretí raz. Tentoraz sprevádzam pracovníčku zo Slovenskej katolíckej charity. Cieľom cesty je identifikovať projekty, ktoré Charita, prostredníctvom zbierky pre pomoc utečencom, podporí. Zatiaľ sme strávili prvý deň v Erbile a momentálne sme v Kirkúku. Aj na tomto blogu vás budem informovať o postupe a výsledkoch tejto cesty. V diskusii mi môžete klásť akékoľvek otázky spojené s témou. Keď budem vedieť, rád odpoviem.

Náš prvý deň v Iraku sme zakončili milou udalosťou - svadbou. Pri návšteve utečeneckého centra Mar Ellia v kresťanskej štvrti Erbilu v Ankawe sme boli pozvaní na svadbu. Dvaja, na naše pomery mladí ľudia (okolo dvadsiatky), sa brali s pompéznosťou u nás už neznámou. Na samotnej svadobnej oslave bolo asi tristo hostí. Väčšina z nich utečenci z Qaraqoshu. Qaraqosh bol najväčšie kresťanské mesto na Ninivejských planinách. V súčasnosti je v rukách Islamského štátu.

Svadobný obrad bol veľmi spevavý, vrátane v aramejčine spievaného čítania zo Sv. písma. Celá udalosť bola zakončená oficiálnym fotografovaním pri oltári. Nasledovala svadobná hostina. Tá sa konala v hale v centre Ankawy. Bolo v nej dosť miesta pre všetkých svadobných hostí. Zatiaľčo mladomanželský pár trávil viac ako dve hodiny fotografovaním v ateliéri, v hale prebiehali prípravy na zábavu. Tá sa začala ešte pred príchodom mladomanželov. Typické "natriasajúce" blízkovýchodné tance tvorili gro zábavy. Muži a ženy sa príliš nemiešali. Po čase sa objavili dvaja miestni hudobníci - jeden s píšťaľkou vydávajúcou neuveriteľne vysoké tóny a druhý s veľkým bubnom. To bohato stačilo na vytvorenie fantastickej atmosféry priam vyzývajúcej na tanec. Živelná hudba privádzala najmä mladých chlapcov do úplného ošiaľu. To, čo u nás dokáže minimálne liter tej pravej domácej, tu hravo zvládli dva majstrovky ovládané hudobné nástroje. Tancovanie bolo spojené s výberom peňazí pre mladomanželský pár. Niečo na spôsob nášho rejdového tanca, akurát že to bolo bez ženícha a nevesty.

Jedlo bolo neuveriteľne zdravé a dobré. Zažil som dve stovky svadieb (ako fotograf), ale zeleninový tanier s vareným cícerom a cícerovou polievkou zatiaľ nepodávali nikde. A ani ste to nestačili jesť. Ak ste boli pomalí, jednoducho vám hodili ďalší plný tanier na vrch toho predchádzajúceho nedojedeného. O polnoci prišiel vynikajúci kurací kebap a arabský chlieb.

Kapitolou samou o sebe je príprava žien na svadbu. Základom boli neuveriteľne bohaté účesy a hrubý make up. Platilo to o všetkých dievčatách a ženách bez vekového obmedzenia. K tomu si domyslite topánky na vysokých opätkoch už aj u 6-roťných dievčat a obrázok máte kompletný.

Svadobné zvyky sú veľmi podobné tým našim - spoločné krájanie torty, vzájomné kŕmenie sa, a nechýbalo ani nosenie mladomanželov na pleciach. Tancovalo sa neustále. Hudba bola poväčšine v arabských rytmoch, iba okolo polnoci sa k slovu dostala aj európska hudba.

Pilo sa veľa whiskey a araku. Obaly a všetok odpad končili typicky ázijsky - pod stolom. Odišli sme niečo po polnoci - aj preto, že sme ešte boli unavení z letu a nedostatku spánku a ráno nás čakala cesta na juh, do Kirkúku. Tu sme aj teraz, ale o tom bude ďalší príbeh.

Fotky z tejto svadby nájdete tu: svadba v irackom Erbile