Ekopandémia, čiže ekológia v čase pandémie

Pandémia testuje náš spôsob života. Lockdowny nás učia možnosti lokálnejšieho spôsobu žitia. Ak môžeme vychádzať len na nákup do miestnych potravín, pravdepodobne tam nepôjdeme  autom. Jednak sa to neoplatí a po hodinách sedavej práce z domu nám dobre padne pohyb. Keď sa môžeme prejsť so psom len do najbližšieho lesíka, možno si všimneme, že na dostupnosti a kvalite zelene záleží. Ak nám v budúcnosti bude chcieť mesto alebo developer ten “parčík” vziať a „zasadiť“ tam nejaké bytovky, naša schopnosť postaviť sa proti - bude silnejšia.

Nosenie rúšok nám ukázalo, že je rovnako podstatné chrániť seba aj druhých. Celá debata o tom, či je rúško dobré pre mňa, alebo pre ochranu toho druhého nás, verím, naučila väčšej citlivosti na potreby druhých.

Nariadenia vlády a úradov; aj keď boli niektoré z nich chybné, prišli neskoro alebo nám ich nedostatočne vysvetlili, boli výzvou pre našu schopnosť rešpektovať vyššiu autoritu a jej usmernenia. Príliš sme sa zamerali na seba ako na jednotlivca a to nás môže viesť k vzbure či rebélii.

Pri ochrane života, ale aj prírody si vždy uvedomujem, že je to dar, ktorý som dostal od Stvoriteľa. Nevyrobil som si ho, a teda ho ani nemôžem vlastniť. Som len celoživotným správcom.

Pojmy ako životné prostredie či ekológia sa v Biblii priamo nevyskytujú. Písmo hovorí na túto tému v kontexte vzťahov v trojuholníku medzi Bohom - Stvoriteľom, človekom a stvorenstvom. Boh určil v tomto trojuholníku vzťahy a pozíciu jednotlivých aktérov. Problém nastal v tom, že človek si chcel a chce v dôsledku svojho pádu do hriechu uzurpovať panstvo nad stvorenstvom, nestačí mu úloha správcu, ktorú sme dostali od Stvoriteľa. 

Vedomá skromnosť, narábanie s odpadmi (separácia, recyklácia), neprepadnutie konzumu, zváženie toho, čo skutočne potrebujeme k životu, sú potrebné atribúty nášho eko správcovstva.

Čo ak nám miestny úrad vyrubí vyššie poplatky za neseparovaný domáci odpad, čo nás určite neminie? Aká bude naša reakcia? Namiesto hromženia, hľadania vinníkov a vynášania rýchlych súdov typu - už ich viac nebudem voliť a podobne... by sme si mali položiť otázku: “Ako môžem ja a moji susedia, komunita, obec znížiť podiel bioodpadu na celkovom komunálnom odpade?”

Miera recyklácie komunálneho odpadu je u nás jedna z najnižších v EÚ a skládkovanie je na Slovensku stále dominantnou formou nakladania s odpadom. Odpad sa musí stať novým použiteľným zdrojom. Potrebujeme si uvedomiť, že táto zodpovednosť je naša, že patrí nám. Pri separácií domového odpadu máme túto zodpovednosť doslovne “v našich rukách”.

Mysli globálne - konaj lokálne

Mnohí ľudia si povedia, že problémy životného prostredia majú riešiť vlády a nie oni - “drobní ľudkovia”, ktorí na tom sotva môžu niečo zmeniť. Vlády majú svoju nezastupiteľnú úlohu v tom, že môžu stanoviť zákony, ktoré budú regulovať bezmedzný rozvoj, stanovia limity pre produkciu odpadov a pravidlá pre ochranu prírody. Každý z nás však má svoju nezastupiteľnú úlohu a zodpovednosť.

Tento rok vláda a parlament budú pracovať na podobe dôležitej legislatívy ohľadom riešenia environmentálnych záťaží, odpadov a ovzdušia. Máme okolo 2 tisíc závažných ekobremien zdedených z čias socializmu. Privatizéri využili kapacitu podnikov, no záťaž riešení nechali na pleciach ďalších generácii. S tým sa budeme musieť popasovať my, inak to len opäť posunieme ďalšej generácii. Chemko Strážske, Istrochem, bývalý Calex, odkalisko Slovinky, skládky v Predajnej a množstvo ďalších, žiaľ, nečakajú, ale kontaminujú okolie a spodné vody.

Plán obnovy a zelená ekonomika

Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva, nedostatku vody, dekarbonizácie priemyslu či prechod na ekologickejšiu verejnú a osobnú dopravu sa nezaobídu bez investícií. Prostriedky z plánu obnovy sú injekciou, no nie komplexným riešením. Potrebujeme naštartovať dlhodobé inovačné prístupy a zväčšiť reformné úsilie. Bude nutné vyčleňovať na transformáciu ekonomiky aj svoje vlastné zdroje.

CO² je problém, adresuje náš konzum

Ako globálna, ale aj slovenská populácia stojíme pred veľkými výzvami súvisiacimi so zmenou klímy. Klíma naozaj potrebuje našu pozornosť a akciu. Plne podporujem petičnú iniciatívu “Klíma Ťa potrebuje!”. Ako člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie som sa zasadil za to, aby bola táto naozaj významná petícia, podpísaná desiatkami tisíc ľudí prerokovaná na pôde Národnej rady. Je dôležité, aby sa verejnosť a inštitúcie zapojili do diskusie a hľadania riešení. Som zvedavý na diskusiu a záver v podobe uznesenia nášho parlamentu k tejto iniciatíve.

O požiadavke, na čo najväčšie sprísnenie klimatických cieľov EÚ (redukcia skleníkových plynov do roku 2030 až o 65 % oproti roku 1990, aby mohla byť dosiahnutá uhlíková neutralita už v roku 2040) už Európska rada v decembri 2020 rozhodla a stanovila redukciu na 55 % a dosiahnutie uhlíkovej neutrality v rámci EÚ ostalo v roku 2050. To však neznamená, že my na Slovensku si nemôžme stanoviť v petícii požadované vyššie ciele a dosiahnuť ich skôr. To sa týka aj požiadavky na vyhlásenie stavu klimatickej núdze, čo je plne v našej kompetencii na národnej úrovni.

Nie som fanúšik stavov núdze. Radšej by som bol, keby sme sa im správnymi a včasnými krokmi vyhli. Ale možno skúsenosť veľkej vynaloženej energie na zabezpečenie chodu zdravotníctva počas pandémie koronavírusu nás privedie k zmene prístupu ohľadne životného prostredia. Veď zdravie a životné prostredie navzájom veľmi úzko súvisia. Stav životného prostredia a náš zdravotný stav vo veľkej miere závisia od životného štýlu.

“Konzumným životným štýlom prispievame ku hladomorom, drancovaniu prírody a zániku hodnôt. Životný štýl sa bezprostredne dotýka kresťanstva nielen teoreticky, ale aj prakticky” - pasáž z listu katolíckych biskupov.

Záver 

Málokto chce žiť v zlom, škaredom či znečistenom prostredí. Tak, ako sa staráme a skrášľujeme si naše byty a domy, rovnako by sme sa mali zamerať aj na vonkajšie prostredie okolo nás. Je to aj otázka prežitia, lebo ak si zničíme životné prostredie ktoré máme, ak sa z neho stane “neživotné” prostredie, tak iné prostredie jednoducho nemáme a ani nedostaneme. 

Je úplne jasné, že scenárov ako to bude pokračovať, nie je veľa - buď si naozaj vstúpime do svedomia a začneme aktívne ako jednotlivci robiť hoc aj to “málo”. Keď však pridá každý ruku k dielu, môžeme pohnúť horami ... Alebo - postupne zdegradujeme naše prostredie tak, že budeme musieť zúfalo pracovať na vytvorení nejakého “umelého” alebo sa vydať do vesmíru hľadať nové prostredia - čo je však zatiaľ viac v rovine sci-fi ako reality. Som za to, aby sme sa zasadili za ochranu a kultiváciu toho nášho životného prostredia na planéte Zem.