SOCIÁLNE PODNIKANIE POTREBUJE FÉROVÉ PODMIENKY

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je prioritnou výzvou nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre ostatné členské štáty Európskej únie. Sociálne dôsledky ekonomickej transformácie, globalizácie a hospodárskej recesie znamenajú rast počtu osôb, ktoré z dôvodu rozličných znevýhodnení podstupujú zvýšené riziko sociálneho vylúčenia. Sociálne podnikanie ako moderný nástroj sociálnej ekonomiky je inovatívnou oblasťou podnikania, ktoré uprednostňuje sociálnu misiu pred dosahovaním zisku a tak prispieva k riešeniu sociálnych problémov spoločnosti, ale aj k ekonomickému rastu.

Veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku je nekompletná a roztrieštená legislatíva a štatistika tretieho sektora, dobrovoľníctva a sociálneho podnikania, čo spôsobuje, že v našej spoločnosti nie je dostatočne docenená a zvýraznená. Okrem toho absentuje systém finančnej pomoci na podporu aktivít sociálnej ekonomiky. Informovanosť o sociálnej ekonomike a jej nástrojoch, podpora výskumu a výmeny dobrej praxe nie sú na postačujúcej úrovni. V súlade s európskym trendom, ktorý za posledných približne tridsať rokov viedol k prijatiu osobitných rámcových zákonov pre sociálnu ekonomiku a sociálne podniky v zatiaľ šestnástich členských štátoch EÚ, návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.

V súčasnosti sociálne podniky predstavujú 10 % všetkých európskych podnikov, sociálne hospodárstvo zamestnáva v EÚ viac ako 14 miliónov osôb, predstavuje teda vyše 6,5% celkovej zamestnanosti. Navyše všetky typy sociálnych podnikov združujú vyše 160 miliónov členov (najmä v podobe členstva v družstvách a vzájomných sporiteľniach). Približne každý štvrtý podnik založený v Európe je sociálnym podnikom. Tento údaj sa zvyšuje  na každý tretí podnik v Belgicku, Fínsku a Francúzsku (Zdroj: Vecný zámer zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, 12.10.2017)

O sociálnej ekonomike, sociálnom podnikaní, či sociálnych podnikoch sa toho už popísalo nemálo, ale málokto vie, že sme kvôli nim  - aby boli transparentné a nespochybniteľné - kvôli prešľapom niektorých predstaviteľov vlády z minulosti predložili špeciálne zákon č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2018. Zákon definuje sociálne podnikanie ako osobitný typ podnikania, ktorého hlavným cieľom je dosahovať pozitívny sociálny vplyv.

Hlavné oblasti, na ktoré som sa pri predkladaní návrhu zákona zamerala ja bolo, do zákona doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a  vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

1. Návrh bol zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autista), bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v „podnikateľskom“ sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako „medzikrok“ k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.

2. Navrhla som zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu/prestavbu, a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb. Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovať pozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme.

3. Taktiež sa spresňuje, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci, servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda (napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy) musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.

4. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.

Dnes máme na Slovensku viac ako 250 sociálnych podnikov a ja sa teším, že moja práca ako aj práca mnohých zamestnancov MPSVR SR nevyšla navnivoč a prináša dobré ovocie (Zdroj: https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/socialna-ekonomika/).