Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. júl 2015

Tip na výlet: Liberec - vieš, čo ešte nevieš

Plné ústa rodiny môžu nahradiť činy. Takto to urobili v Liberci. Nasiaknutí rozšíreným klišé o sekularizovanom Česku, vydali sme sa s rodinou na predĺžený víkend do Liberca. Nebyť mladíka v pokladni internetovej kaviarne zábavného centra Babylon, podľa ktorého je Slovensko jedinou krajinou, do ktore...

Plné ústa rodiny môžu nahradiť činy. Takto to urobili v Liberci.

Nasiaknutí rozšíreným klišé o sekularizovanom Česku, vydali sme sa s rodinou na predĺžený víkend do Liberca. Nebyť mladíka v pokladni internetovej kaviarne zábavného centra Babylon, podľa ktorého je Slovensko jedinou krajinou, do ktorej prišiel komunizmus zo Západu – asi by som tento tip na predĺžený víkend nenapísal.

Akási študentka si v autobuse do Prahy číta dejiny druhej svetovej vojny. Nenápadne som po nej pokukoval – teda po názve knihy, ktorú držala v ruke – v snahe zistiť názov a autora. Zachytil som však iba podtitul: história do vrecka.

Otvorím si „liberálnu“ Mladú Frontu Dnes, v ktorej čítam rozhovor s Milošom Doležalom venovaný prípadu Josefa Toufara, farára z Číhošti. V texte autor vysvetľuje súvislosti Číhosťského zázraku. Prečo u nás nepíšu novinári takéto články?

Zapínam interaktívny displej v autobuse Student Agency, ktorej u nás tvrdo konkurujú politickí manekýni vystrihnutí z obdobia socializmu, čo vládnymi dekrétmi korumpujú ľud vláčikmi zadarmo. Tušil som to, ak hľadám únik z reality, mal som zvoliť sitcom: ČT24 práve vysiela reportáž z pohrebu Josefa Toufara. Obe reportáže sa končia jasným posolstvom: Utloukli ho estébáci.

Liberecká radnica – závan Viedne na severe Čiech

Motívom našej cesty je science centre. Pred budovou IQLandie dieťa dvíha osobný automobil vďaka pákovému efektu, stanovisko v IQparku vyučuje Bernoulliho princíp, iné Pytagorovu vetu, v laboratóriu si pod vedením lektorov deti izolujú vlastnú DNA, vystupujú v zábavnej science show, stavajú vodné elektrárne, riešia hlavolamy, skúmajú vlastnosti elektromagnetov či plazmy, zakúšajú ôsmy stupeň Richterovej stupnice, „cestujú v čase“ alebo putujú do stredu zeme. A zoznam pokračuje. Inšpirácia pre vlastné projekty na rok, možno aj dva – aspoň pre toho nášho.

IQLandia vznikla iba minulý rok z iniciatívy komerčnej spoločnosti prevádzkujúcej zábavný park Babylon, keď sa podnikateľ navrátivší z Holandska rozhodol prebudovať schátrané priestory skrachovanej textilnej fabriky na lunapark. Neskôr pristavil aquapark, potom IQpark, napokon oproti vybudoval najnovšiu IQLandiu. Centrá sa medzitým stali obľúbenou destináciou najmä pre školákov.

Na tomto mieste, žiaľ, musím odložiť ľahké pero v snahe vyvarovať sa omylu z časti na celok, pars pro toto. Áno, iste, bola to náhoda. Mal som šťastie – stretol som dvoch či troch ľudí z celej Českej republiky, ktorí sa zaujímali o históriu a verejný priestor. No a čo? Milióny ďalších pozerajú telenovely. Nedajú sa vynášať všeobecné úsudky. Nie tak rýchlo. V čase mojej návštevy náhodou vysielali v štátnej televízii reportáž o Toufarovi. Inak, na tom podnikateľovi sa mi čosi nezdá. Už len ten fakt, že je podnikateľ. Evokuje to zisk, hlad po zisku, čosi zlé. My odtiaľto zo Slovenska by sme určite vedeli nájsť nejaké tie... povedzme „muchy“. Nefajčí? Nemá problém s alkoholom? Nerozviedol sa? Neprivatizoval za Dzurindu? A tak ďalej.

Potopiť celú vec v extrakte z kyslého hrozna sa dá vcelku elegantne aj poukázaním na problém kombinácie hazardu a nadácie financujúcej IQLandiu - z trestnoprávneho alebo aj z etického hľadiska (stávkové kancelárie nám zrejme nevadia). Prípadne sa dá argumentovať, že takto „zážitkovo“ sa deti aj tak nič poriadne nenaučia - do veci ďobnúť je jedna vec a seriózna veda je zaiste vec iná. A pokiaľ ide o ten antikomunizmus, povedzme si na rovinu, KSČM má v Čechách dlhodobo stabilných pätnásť percent. Tieto námietky sú v našich končinách dôverne známe, v tom sme doma, toto nám ide. Takto sa najlepšie ubíja iniciatíva, hneď v zárodku. Možno by sme sa preto mohli zamyslieť, v čom doma nie sme.

Inzercia

Stará fabrika, na mieste ktorej vzniklo dnešné centrum

Nejde nám ani len tá komercia: Predávať dve deci neperlivej minerálky za euro šesťdesiat pri malom detskom ihrisku v Košiciach, to nie je žiadne umenie. No a čo, že je to košický Aupark? V Chorvátsku priamo pri pláži zaplatím menej. V libereckom Babylone jedna jazda 5 až 10 Kč, u nás 50 centov - minimálne. V Košiciach 1 euro. Za celodenné vstupenky do IQLandie sme dali celá rodina niečo málo cez 20 eur. Lanový park Tarzania v Košiciach pýta od detí 4 eurá za tridsať minút za detskú trasu (!). Inak vstupné 7,5 eura na osobu. Za laná. Pomer hodnoty a ceny neporovnateľne nižší.

Technické univerzity u nás takisto nefungujú – nijako sa ich prítomnosť neprejavuje. Humanitné fakulty uzavreté do svojho sveta, nekomunikujú navonok, tretí sektor ich nezaujíma. Keď reagujú, tak iba na pokyn zhora. Čakajú na povel Pelegriniho a trasú sa o akreditácie. Až Brusel musel zasiahnuť (a financovať), aby vznikol Steelpark.

Agentúr, komisií a odborníkov na podporu cestovného ruchu veľa, turisti v Bardejove žalostne nijakí. Námestie pekné, no nemajú tam „čo robiť“, idú do Krynice a zmrzlinu si kúpia tam. Nefunguje mainstreamová cirkev – zatiaľ diskutujeme, či malé deti majú alebo nemajú vyrušovať počas sv. omše. Príznačné. Nefungujú mestá. Akoby zapadli do vlastných problémov a rozpočtov mestských firiem. Sú akoby všetky rovnaké, nevládzu sa od seba odlíšiť. Motto „Bratislava – malé veľké mesto“ je symptóm krízy predstavivosti. V čom je „veľkosť“ unikátna?

Ale aby sme nevideli iba problémy. V Košiciach je Steelpark, v Prešove Plaza a potom množstvo iných iniciatív, o ktorých sa vďaka „skvelým“ médiám ako bežní konzumenti nikdy nedozvieme. Aby sa tieto výnimky stali pravidlom, treba uvoľniť bariéry, a nie hádzať polená iniciátorom pod nohy. Myslím, že pre nás konzumentov stačí vyjsť z pohodlnej sféry súkromia a trošku sa zaujímať o verejný priestor – osobitne jeho vývoj v čase. Stačí venovať trochu času pestovaniu pamäti: Kto boli tí ľudia, čo chodili po tejto ulici, úrade, zborovni či vyšetrovacej stanici pred tridsiatimi, šesťdesiatimi, sto rokmi? Aké mali ideály, aké ciele?

Z Liberca sa môžu poučiť nielen deti, ale aj slovenské dediny či mestá. V tých mestách učupené domčeky a v nich my, učupení ľudia, ktorí nevieme, čo ešte nevieme.

Marek Hrubčo
Autor je prekladateľ, analytik a predseda Fóra pre kultúru.

Foto: centrumbabylon.cz / súkromný archív autora.

Odporúčame

Blog
Samovražda live

Samovražda live

Krásne nedeľné ráno. Po uliciach sem-tam prebehnú nejakí amatérski bežci, možno trénujú na maratón. Je niečo pred desiatou, slnko hreje, no zatiaľ nie príliš. Všetko sľubuje príjemný deň, zvlášť nám, čo sa tešíme na svoj prvý splav Hornádu po piatich rokoch. Stojíme na malej železničnej staničke v ...

Blog
Francois-Xavier Bellamy: Čo je moje telo

Francois-Xavier Bellamy: Čo je moje telo

s4_bellamy-520x245.png Naozaj podivný nápad dostala Alliancia Vita, aby sme pouvažovali nad otázkou tela. Je vlastne telo ešte neznámou pre súčasnú spoločnosť? Jednoznačne sa zdá, že nie. Prečo? V prvom rade, lebo nič nepoznáme lepšie ako naše telá. Rečník predo mno...

Blog
Kresťanstvo a islam

Kresťanstvo a islam

Je celkom zrejme, že vo svete dnes prebieha plánovaná kampaň poštvať proti sebe kresťanov a moslimov. V mass médiách sa na nás valí prakticky nepretržitý prúd informácií o zverstvách, ktorých sa dopúšťajú moslimovia v tzv. Islamskom štáte. A tieto nepochybné zverstvá sú vykresľované ako podstata cel...