Samantha Smith – dievčatko, ktoré napísalo sovietskemu papalášovi

Začiatok 80. rokov 20. storočia bol poznačený mimoriadnym napätím medzi USA a Sovietskym zväzom. Obyvatelia oboch štátov sa obávali nukleárnej apokalypsy. Na tú druhú stranu hľadeli s krajnou nedôverou. Uprostred vrcholiacej studenej vojny sa však udial malý príbeh, ktorý sa dotkol sŕdc miliónov ľudí a aspoň čosi v nich zmenil. Hlavná hrdinka tohto príbehu, Samantha Reedová Smithová, tragicky zahynula 25. augusta 1985. Pochovali ju presne pred tridsiatimi rokmi.

samantha_smith_in_artek_cropped.jpg

Po smrti Leonida Brežneva v novembri 1982 sa novým generálnym sekretárom sovietskej komunistickej strany stal Jurij Andropov. Predtým bol dlhoročným šéfom KGB, tvrdo prenasledoval disidentov, hral aj kľúčovú rolu v potlačení povstania Maďarov v roku 1956. (Mimochodom, práve on stál aj za okupáciou Československa v šesťdesiatomôsmom: v snahe nakloniť mienku sovietskeho predsedníctva v prospech invázie dal vyrobiť falošné dôkazy o chystanom prevrate a spolupráci československých politikov so západnými službami.) V posledných rokoch života Andropov nabral trocha reformnejší kurz, no na Západe bol jeho imidž veľmi zlý a obavy z neho značné.

V takejto atmosfére vydal časopis Time číslo s Andropovom na titulke. Samantha Smithová, desaťročné dievčatko z amerického mestečka Manchester, si listovalo v časopise a povedalo svojej mame: „Keď sa ho ľudia tak boja, prečo mu niekto nenapíše a nespýta sa ho, či chce vojnu, alebo nie?“ Slovo dalo slovo a krátko nato Samantha poslala na adresu „Yuri Andropov, Kremlin, Moscow“ tento krátky list:

„Vážený pán Andropov,

moje meno je Samantha Smith. Mám desať rokov. Blahoželám Vám k Vašej novej robote. Znepokojuje ma, že Rusko a Spojené štáty by sa mohli dostali do vojny. Budete hlasovať za vojnu, alebo nie? Ak nie, prosím povedzte mi, čo urobíte pre to, aby vojna nebola. Na túto otázku odpovedať nemusíte, ale rada by som vedieť, prečo chcete dobyť svet, alebo aspoň našu krajinu. Pán Boh stvoril pre nás svet, aby sme žili v mieri, a nie bojovali.

S pozdravom, Samantha Smith“

Na jej veľké potešenie, časť z listu uverejnil sovietsky denník Pravda. O niekoľko mesiacov sa dočkala aj odpovede v dlhšom liste, ktorý bol podpísaný Andropovom. Generálny sekretár ju uistil, že on aj celý sovietsky ľud si želajú mier a pozval ju na návštevu Sovietskeho zväzu.

Za ošiaľu médií odletela Samantha v júli 1983 do Moskvy. Potom strávila čas v Leningrade a hlavne v elitnom pionierskom tábore Artek na Kryme. Samotný Andropov, v tom čase už ťažko chorý, sa s ňou spojil iba telefonicky.

Pre svoju otvorenú, priateľskú povahu sa Samantha rýchlo skamarátila so sovietskymi deťmi. V Sovietskom zväze sa rozhovory a zábery usmievavého dievčaťa stali dlhodobo senzáciou. Tvrdý americký prezident Reagan, navyše vyfarbený červenou propagandou, sa bežným Sovietom musel zdať prinajmenej rovnako nebezpečný ako Američanom Andropov. Rozhovory a zábery s usmievavým dievčaťom z USA preto pôsobili zaujímavo a osviežujúco. Svojimi detskými očami vnímala, že Američania a Rusi sú v princípe rovnakí. Komsomolcov prirovnala ku skautom a Lenina k akémusi miestnemu Georgeovi Washingtonovi.

samantha_smith_znamka_02.jpg

Prirodzene, u niektorých Američanov vyvolal tento prístup aj znechutenie. Padali obvinenia, že dieťa sa stáva nevkusným nástrojom komunistickej propagandy. Napriek tomu bol celkový ohlas pozitívny. Samantha bola vymenovaná za amerického ambasádora dobrej vôle. Pri jednom svojom prejave navrhla, aby si vodcovia USA a Sovietskeho zväzu vymieňali vnučky na prázdninové pobyty, lebo „nikto by nechcel zbombardovať krajinu, ktorú by navštevovala jeho vnučka“. Status Samanthy ako detskej celebrity pretrvával. Dostávala roly moderátorky a herečky v pár seriáloch.

Keď sa 25. augusta 1985 vracala domov z nakrúcania, jej lietadlo pri pristávaní nabralo stromy a zrútilo sa. Okrem Samanthy zahynul aj jej otec a všetci ostatní pasažieri. Správa z oficiálneho vyšetrovania ako príčinu uviedla súhru faktorov: dážď, neskúsenosť posádky a zlyhanie radaru. Samozrejme, svetom kolovali aj špekulácie s inými verziami, najmä u Sovietov. Na jej pohreb v rodnom Maine prišlo tisíc ľudí, na diaľku vyjadrili sústrasť aj Michail Gorbačov a prezident Ronald Reagan.

Toto odvážne dievča možno nezmenilo svet, ale a u množstva obyčajných ľudí určite zmenilo ich pohľad na „nepriateľov“ za morom. V čase, keď umrela, sa už ľady medzi veľmocami pomaly, no isto roztápali. Kto by si bol vtedy pomyslel, že o tridsať rokov neskôr by sa svetu možno zišla nová Samantha.

Lukáš Pitel
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Foto: wikipedia.org