Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. január 2021

Svedectvo potvrdené troma svedkami

Na nedeľu Krstu Krista Pána sa pre rok B ponúka možnosť čítať v druhom čítaní stať z Prvého Jánovho listu (5,1-9), v ktorej sa spomína známe, ale nejasné vyjadrenie, že Ježiš prišiel nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv.
Svedectvo potvrdené troma svedkami

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Tento úryvok z Prvého Jánovho listu sa nachádza v jeho záverečnej kapitole. Mohli by sme ho rozdeliť na dve základné časti. Prvá časť hovorí najmä o tom, ako sa prejavuje láska k Bohu. Kľúčovými konceptmi sú viera, láska, prikázania a víťazstvo, ktoré sú dávané do vzájomného vzťahu. Prvá časť prechádza plynule do druhej, v ktorej sa viac pozornosť venuje Ježišovi a jeho identite ako Božieho Syna. Tu sú zas kľúčové pojmy Duch, voda, krv, pravda a svedectvo. Úryvok je veľmi dobre zakorenený v širšej Jánovskej teológii a najmä Jánovo evanjelium obsahuje dôležité vyjadrenia, vo svetle ktorých sa dnešné riadky chápu lepšie.

Aj v tomto texte môžeme vidieť ako úzko je v kresťanskom chápaní prepojená láska k Bohu a láska k blížnemu, zvlášť vo vnútri samotnej kresťanskej komunity, v ktorej sa aj prevažná časť života veriaceho odohráva. Na prvý pohľad sa môže zdať, že text hovorí, že láska k Bohu sa prejavuje dvoma spôsobmi. Najprv sa totiž hovorí, že kto miluje Boha, miluje aj toho, kto sa z neho narodil, teda toho, kto je Božím dieťaťom. Z predošlej vety sa dozvedáme, kto je to ten, kto sa z Boha narodil: ten, kto verí, že Ježiš je Kristus. Teda kto miluje Boha, miluje aj toho, kto verí, že Ježiš je Kristus. Takéto vyjadrenie nechce povedať, že ten, kto miluje Boha, miluje len toho, kto verí, že Ježiš je Kristus, ale zdôrazňuje sa, že ten, kto miluje Boha nemôže nemilovať toho, kto verí, že Ježiš je Kristus. Potvrdzuje sa takto, že veriť, že Ježiš je ten Bohom vyvolený Mesiáš, ktorý mal prísť zachrániť ľudstvo, nie je v protiklade s vierou v Boha, ale práve naopak, touto vierou v Ježiša sa človek naplno stáva Božím dieťaťom.

Kto miluje Boha nemôže nemilovať toho, kto verí, že Ježiš je Kristus. Zdieľať

Dôležité je tu si všimnúť, že sa hovorí „kto miluje Boha ako Otca“. Otec má svoje deti a tie sú identifikované ako tí, ktorí veria v Ježiša ako v Mesiáša. Kto teda miluje Otca, miluje aj jeho deti. Viera v Ježiša ako v prisľúbeného Mesiáša je tak zasadená do motívu vzťahu Otca a jeho potomstva. Tento vzťah je obzvlášť výnimočný, pretože existencia potomstva pochádza od Otca, on je jeho pôvodcom. Tí, čo prijímajú vieru v Ježiša, sú začlenení do Božieho života. Toto je možné predovšetkým preto, lebo veria, že Ježiš je nielen Mesiášom, ale aj Božím Synom. Veriaci sa môžu nazývať Božími synmi/deťmi, aj preto, lebo vierou v Ježiša si získavajú účasť na jeho synovstve; sú Božími synmi skrze synovstvo Ježiša Krista.

Tým druhým spôsobom ako sa prejavuje láska k Bohu, sa zdá byť zachovávanie jeho prikázaní. Ich zachovávanie je zároveň dôkazom lásky k Božím deťom. Samozrejme, prichádza na um otázka, o aké prikázania ide? Tu si na pomoc treba vziať Jánovo evanjelium, v ktorom, Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás,“ (Jn 13,34). Teda ten, kto miluje Boha, zachováva jeho prikázania, ktoré sú zhrnuté v Ježišovom prikázaní lásky jeden k druhému. Tento význam dobre korešponduje s tým, čo sa hovorilo v predošlých veršoch: ten kto miluje Boha, miluje aj jeho deti. A tak sa nám zdanlivo dva spôsoby lásky k Bohu zlučujú do jedeného: láska k Bohu sa prejavuje bratskou láskou.

Kto miluje Boha, zachováva jeho prikázania, ktoré sú zhrnuté v Ježišovom prikázaní lásky jeden k druhému. Zdieľať

Zvláštnu pozornosť v tomto úryvku zaiste priťahujú slová a vode, krvi a Duchu. Čo to znamená, že Ježiš prišiel skrze vodu a krv, a že sa zdôrazňuje, že nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv? Tieto slová tiež pravdepodobne reagujú na mienku niektorých, ktorí sa z Jánovskej komunity oddelili, a ktorí zdôrazňovali aspekt Ježišovho príchodu v tom, čo text nazýva „voda“. Problémom však je, že samotný autor necháva veľmi málo indícií, z ktorých by sa dalo týmto slovám jasne rozumieť, a tak aj v dejinách interpretácie tohto textu, jak dávnych tak aj moderných, nájdeme rôzne návrhy.

Je ťažké pochopiť, čo mal autor presne na mysli a možných vysvetlení je viacero. Ja sa v nasledovnom budem zväčša pridŕžať amerického biblistu R. Browna. Aj keď jeho vysvetlenie nie je bez problémov, ponúka argumentáciu, ktorá dáva zmysel v rámci širšej Jánovskej teológie. Kto by mal záujem dočítať sa viac, veľmi užitočný sumár prístupov v dejinách interpretácie nájde práve v jeho komentári k Jánovým epištolám (Brown, R. E., The Epistles of John. Translated, with Introduction, Notes, and Commentary [AncB 30; New York 1982]).

Teda pre objasnenie zmienok o vode, krvi a Duchu sa obzvlášť užitočným zdá, znova sa obrátiť o pomoc k Jánovmu evanjeliu. V Jn 7,38-39 Ježiš hovorí: „(38) ,Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.ʻ (39) To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“ A práve pri Ježišovom oslávení, ktorým je v Jánovom evanjeliu Ježišovo vyzdvihnutie na kríž, evanjelista hovorí: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda,“ (Jn 19,34). Tento verš je jediným v celej Jánovskej literatúre, okrem toho z dnešnej state, kde sú oba elementy, krv a voda, spojené. Zároveň vidíme, že voda sa úzko spája s Duchom. Vyliatie vody na kríži z Ježišovho boku symbolizuje vyliatie Ducha. Tento moment je naplnením Ježišových slov zo 7. kapitoly: z jeho vnútra teraz tečú prúdy živej vody, t. j., prúdy Ducha.

Inzercia

Vyliatie vody na kríži z Ježišovho boku symbolizuje vyliatie Ducha. Zdieľať

Krv z Ježišovho boku vyteká tak, ako sa to vyžadovalo aj u starozákonných obiet, kde krv sa mala nechať vytiecť a nenechať stuhnúť, aby sa ňou mohol pokropiť ľud. Podobne samotný Prvý Jánov list už hovoril o Ježišovej krvi ako o obete za hriechy: „Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu,“ (1,7). Teda v Ježišovej smrti na kríži sa napĺňa jeho príchod ako Mesiáša, spasiteľa, a tam aj z neho prúdia živé vody Ducha, ktoré oživujú spoločenstvo veriacich. Zdá sa teda, že slová z dnešného čítania: „On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv“ (v. 6a), odkazujú na Ježišovu spásonosnú smrť na kríži, a teda „voda a krv“ tu odkazujú na jednu a tú istú udalosť.

Je možné, že keď sa zdôrazňuje, že prišiel „nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv,“ (v. 6b), polemizuje tým autor proti už spomínaným oddelencom z Jánovskej komunity, ktorí mohli zdôrazňovať, že Ježišov spasiteľný čin sa odohral už pri jeho krste. Autor listu, bez toho, aby popieral dôležitosť zjavenia sa Ježišovej identity v krste a jeho následnej činnosti, však zdôrazňuje, že naplno sa Ježiš zjavuje ako spasiteľ v jeho smrti na kríži. Tam sa vylieva Duch, ktorý svedčí neustále, a svedčí spolu s vodou a krvou.

Táto zmienka o svedectve týchto troch vo vv. 7-8 už však má pravdepodobne sakramentálny charakter, teda, že voda odkazuje na krst, ktorým sa veriaci začleňuje do Krista a krv odkazuje na eucharistiu, v ktorej veriaci participuje na Ježišovej vykupiteľskej smrti. Teda voda a krv vo vv. 7-8 odkazujú v konečnom dôsledku tiež na Ježišovo vykupiteľské dielo zavŕšené v jeho smrti na kríži, avšak skrze krst a eucharistiu. A tak títo traja – Duch, voda a krv – sú zajedno vo svojom svedectve: svedčia neustále v živote Cirkvi, že Ježiš je Boží Syn, a že jeho poslanie spásy sa napĺňa v jeho smrti na kríži.

Toto svedectvo vydáva Duch, voda a krv aj v živote súčasnej Cirkvi a pozvaný je každý toto svedectvo prijať, a tak stať sa Božím dieťaťom účasťou na Ježišovom Božom synovstve.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Obrázok: Vodopád v blízkosti prameňov Jordánu pod horou Hermon.

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Cez Syna synmi

Cez Syna synmi

Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak, keď chce nejakú úžasnú a nadprirodzenú vec opísať v liste, siaha Pavol radšej po tejto forme a umne ju zakomponováva do svojho textu.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.