Martin Ližičiar: Premýšľam, či to, čo robím, je užitočné a sympatické Bohu

Martin Ližičiar (33) je zakladateľom úspešného internetového portálu a zároveň novín s názvom Slovo+. Jeho vydavateľstvo BeneMedia má na konte 21 kníh. Je ženatý a má dve deti. Túži prinášať evanjelium príťažlivo a zrozumiteľne – nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote.

Spomínam si správne, že na počiatku projektu Cesta+ stála túžba prinášať rozhovory s obyčajnými ľuďmi? 

Už oddávna vo mne drieme zvedavosť – to je tá správna motivácia. Zaujíma ma, čo sa skrýva v zákulisí a ako premýšľa napríklad smetiar, zubár či kvetinárka. A vidieť a vedieť to je pre mňa hnacím motorom, aj keby to nemalo byť nikde verejne zaznamenané. To, že je to písomne spracované, je bonus – aj pre mňa, aj pre ostatných. Často sa tak môžeme všetci vrátiť k hodnotným myšlienkam, ktoré si títo ľudia prežili, alebo čítať ich názory.

Čiže, ženie ma túžba ponárať sa do svetov iných ľudí – krehko, osobne a jemne. Aby som mohol zachytiť to citlivé a jedinečné, čo je v nich.

Niekedy robíme rozhovory nielen s idolmi našich detí, ale aj s našimi (tajnými) hrdinami.

Ako chutí pracovať ako niekto, kto sa pýta, kto má možnosť položiť akúkoľvek otázku komukoľvek chce? 

Asi obaja vieme, že úplne neplatí, že to môže byť ktokoľvek a akákoľvek otázka – to by sa mi inak žilo – ale rozumiem, na čo sa pýtaš. Je to predovšetkým o dôvere, pokore a blízkosti. Zopárkrát sa mi stalo, že mi ľudia na diktafón povedali veci, ktoré nepovedali ani svojim blízkym. Pri príprave rozhovorov sa pohybujeme po veľmi krehkom ľade. Som za to predovšetkým vďačný. 

Ako ťa takéto „rozhovorovanie“ formuje? 

Čoraz viac si uvedomujem, že mnohí ľudia a mnohé ich postoje prišli do môjho života vtedy, keď som to potreboval. Je to tak napríklad pri sérii knižných rozhovorov Inšpirujúci. Farár Kuffa, psychiater Kašparů, lekár Dobiáš a ďalší a ďalší – to boli pre mňa vzácne lekcie a hodiny – tvárou v tvár, učiteľ - žiak. A znova, som rád, že tieto knihy vyšli a mohol som sa podeliť aj s inými.

Spomínaš si na najsilnejší rozhovor tvojej profesnej kariéry?

Asi to súvisí s tou dôverou a krehkosťou a asi nedám konkrétne meno, lebo neexistuje jedno jediné. Vždy, keď ti dovolí respondent vstúpiť do jeho srdca a vpustí ťa dnu – sú to posvätné okamihy. Ak však mám predsa len dať jeden príklad: Myslím, že rozhovory s pani lekárkou Máriou Jasenkovou boli veľmi silné – o zomieraní, smrti a predovšetkým o živote, ako ona vždy dodáva. A bolo to veľmi osobné a silné. A nebol som len tým, kto sa „iba“ pýtal.

Privilégium novinárskej práce je byť priamo v dianí. S doktorom Viliamom Dobiášom počas služby na záchranke.

Tento rok je tomu presne 7 rokov, odkedy si portál s pôvodným názvom Cesta+ založil. Čo ťa k tomu viedlo?

Bola to jednoduchá motivácia – chceli sme čítať texty, tak sme si ich začali písať. V tom čase ešte neexistovali ďalšie kresťanské webové projekty. A tak sme založili Cestu+. 

Aké texty ste chceli prinášať?

Chceli sme priniesť evanjelium do každodenného života, či ho práve žijeme v nemocnici, pri volebnej urne alebo na divadelnom prestavení. Či práve vychovávame deti, zakladáme manželstvo alebo robíme s deťmi domáce úlohy.

Váš nástup a čítanosť boli dosť raketové. Čomu to pripisuješ?

Tomu, že tu bol hlad po našom kresťanskom obsahu. Tiež tomu, že sme začínali medzi prvými a na zelenej lúke. Ľudia nám vtedy mnoho odpustili a veľmi fandili.

Čo ťa viedlo pred 4 rokmi k rozšíreniu webového portálu na print? 

Bol to prirodzený krok, aj keď to tak v dnešnom svete nevyzerá. Nad printom sme začali premýšľať my v redakcii a povzbudzovali nás k tomu aj čitatelia. Formát tlačeného periodika ponúka iné možnosti a platí, že medzi predplatiteľmi tlačeného Slova+ je mnoho ľudí, ktorí web nesledujú.

Nemáme dnes kresťanského printu na Slovensku dosť?

Ak pozerám okolo seba a hľadám kresťanský tlačený magazín pre cieľovú skupinu 25-45 rokov, nezdá sa mi, že nás je na Slovensku dosť. Kedysi sme štartovali s kresťanskými časopismi Nahlas či Miriam, tie však už, žiaľ, nevychádzajú. 

Čítajú vôbec ešte ľudia print? 

Naše Slovo+ sa mesačne dostane cez ruky približne 10 000 čitateľov, takže pár takých ľudí existuje. V dnešnej dobe je pre mnohých vzácnym okamihom, keď odložia mobil, tablet či prestanú pozerať do obrazovky počítača – a vezmú do ruky tlačený text. Je to taký rituál, v dnešnej rýchlej dobe, čakať na zásielku v schránke a potom si ju napríklad s teplým čajom vychutnať. Myslím si, že takýchto ľudí bude pribúdať.

Aký je Martin dnes, po týchto 7 rokoch šéfredaktorovania Slovu+ ?

Určite som bol viac chaotický, zdá sa mi, že som viac zvládal a že som bol menej opatrný. To ale k začiatkom a mladšiemu veku patrí. Odvtedy sa učím nastavovať systém aj pre seba osobne, aj v redakcii, myslieť aj na oddych a hľadať si čas aj na svoju manželku a deti. A trebárs aj na dobrú knihu či nejaký ten šport. Viac či menej úspešne.

Keďže pracujeme mnohí externe, silné zážitky máme z tímbuildingov. A z nočnej služby pred Eucharistiou, kedy prosíme za seba, našich podporovateľov i čitateľov.

Na čo by si sa spýtal sám seba, keby si robil rozhovor so sebou? Inými slovami – akými témami žiješ, o akých témach rád premýšľaš a hovoríš?

Veľmi dobrá otázka. Asi, či sa niekedy ten rýchly životný kolotoč zastaví alebo už musím vyskočiť. A spýtal by som sa sám seba, či to, čo robím, je užitočné a sympatické Bohu. Ale to by som sa mohol spýtať aj priamo jeho.

Čo je v tom spektre, ktoré pokrývaš – web, print, publikovanie knižných rozhovorov, publikovanie kníh – tvojou srdcovkou?

Ktoré dieťa má mama najradšej? Toto je podobná otázka. Som rád za všetko, čo robíme, z niečoho sa teším viac, niečo ma trochu hnevá, niečo sa vyvíja a niekedy sa rád pohybujem len v jednej oblasti a od ostatných si oddýchnem.

S akými najväčšími výzvami sa pri svojej práci stretávaš?

Čím som starší, tým viac sa zamýšľam nad tým, že to, čo robíme, je aj o zodpovednosti. Mesačne náš web číta okolo 130 000 ľudí a jeden kňaz mi povedal, že zasahujeme toľko ľudí, ako má biskup v jednej diecéze. Chceme a túžime prinášať naozaj požehnané čítanie, ktoré prinesie ľuďom návody, rady, impulzy pre požehnaný život.

Pred vysielaním v Rádiu Lumen o siedmich rokoch Slovo+

Keď sa pozrieš z miesta, kde stojíš, do diaľky, čo vidíš? Aká je tvoja ďalšia vízia so Slovom+ a aká s tvojím životom?

Tento projekt oslávil 7 rokov. Nikdy by som v decembri 2013 nepovedal, kde sa dostaneme v roku 2020. Takže nejaké konkrétne vízie nemám, ale prajem si, aby sme prehlbovali kvalitu toho, čo robíme. Prehlbovali aj naše vzťahy v redakcii, aj s čitateľmi. A aby sme – nech je to už akoukoľvek formou – prinášali evanjelium pre ľudí našej krajiny!

Andrea Mikolášiková

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.