Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. november 2020

Čo kresťanovi napadne pri čítaní evanjelia o súde?

Na nedeľu Krista Kráľa sa číta tento rok pri sv. omši notoricky známy text s obraznou scénou o súde. Evanjelium slávnosti Mt 25,31-46 predstaví Ježiša v úlohe sudcu, pastiera a kráľa. Rezolútna scéna o jednom kritériu jeho súdu a jeho dvojitom výsledku nás drží v pozore a napokon umlčí. No v tichu sa derú na povrch určité otázky a neistota. Naozaj bude stačiť iba altruizmus? Aký význam má viera a hlásanie evanjelia pre večnosť?
Čo kresťanovi napadne pri čítaní evanjelia o súde?

Sláva kráľa po druhé

Scéna o Ježišovom súde ukončuje eschatologickú reč Ježiša o posledných veciach a o tom, čo bude mať presah zo života vo večnosti (Mt 24-25). V obraze scény prichádza Ježiš v plnosti slávy pred všetky národy a ľudí rozdelí do dvoch skupín na základe kritéria milosrdenstva: či poslúžili hladným, smädným, či pritúlili cudzích, priodeli nahých a či navštívili chorých a tých vo väzení (25,35-36). Je zrejmé, že on ale aj my máme budúci súd aj vo svojich rukách, pričom iba jemu patrí právo odmeňovať či odmenu zamietať v podobe stavu bez neho. Globálny sudca bude používať univerzálne kritérium – milosrdenstva voči núdznym, pričom túto normu aplikuje na všetkých, kresťanov i nekresťanov a preto musí byť toto kritérium pre všetkých splniteľné. Mimochodom z konca Matúšovho evanjelia sa dozvedáme, že už po zmŕtvychvstaní Ježiš prišiel v takejto sláve medzi jedenástich, ktorí boli jadrom budúcej Cirkvi (Mt 28,16-20) s odkazom, že jemu bola daná moc na nebi a na zemi. Svet, ktorý vykúpil, mu patril od zmŕtvychvstania. Na konci príde v takej istej sláve no spozorovanej už všetkými ľuďmi (v. 35). V príbehu sa kritérium milosrdenstva vzťahuje na šesť ukážkových kritérií, ktoré naznačujú oblasti najväčšej ľudskej biedy. Iste to nie je to kompletný zoznam, existujú aj iné situácie, no ich šesťnásobný počet môže byť priamou narážkou na človeka (stvoreného na 6. deň v Gn 1) a na typicky ľudské situácie núdze. Šesťkrát, hoci v katolíckom preklade to nie je dôsledne preložené, sa používa v perikope evanjelia časová príslovka VTEDY, ktorú Matúšovo evanjelium cielene používa. Zo 160 výskytov v Novom zákone ju používa 89-krát práve jeho evanjelium. Častica „vtedy“ zdôrazní, že to bude pre každého človeka mimoriadne rozhodujúca chvíľa.

Identita najmenších

Kto sú však tí „najmenší“ z výroku: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili” (v. 40)? V dejinách interpretácie boli vyslovené štyri názory: a) všetci núdzni (či kresťania alebo nie); b) kresťania; c) židokresťania; d) kresťanskí misionári či predstavení. V zhode s príbehom a najviac učencami zastúpená je prvá možnosť: najmenší bratia sú všetci núdzni bez rozdielu vyznania (najmenší v gr. elachistoi sú najposlednejší, či najzraniteľnejší v životných ťažkostiach). Aký je však dôvod vidieť v nich núdznych bez rozdielu: súd sa totiž týka všetkých národov i tých ľudí, čo nepoznajú, či nemohli poznať evanjelium. Tým by Kristus predsa nemohol vytknúť, že sa neujali kresťanov. No môže im vytknúť, že sa neujali "núdznych" (tí sú vždy a všade). Bazil Veľký k milosrdnej solidarite založenej na Kristovi dodáva: „Akú vďačnosť by si mal teda prejaviť svojmu dobrodincovi chudákovi! Mal by si byť plný radosti a šťastia za takú česť. No ty si mrzutý a neprístupný ... poznáš len jednu odpoveď: „Nemám, nedám, som chudobný“. Máš pravdu, si chudobný a nemáš nič: si chudobný v láske, chudobný v dobrote k ľuďom, chudobný vo viere v Boha, si chudobný i vo večnej nádeji“.

Je prítomný Ježiš priamo v núdznych?

Odpoveď "áno", by bola asi v rozpore s inými miestami z Písma, kde Kristus prebýva v tom, kto sa mu otvorí ("Hľa, stojím pred dverami a klopem; Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu" Zjv 3,20). Kristus sa "nevnucuje" nikomu a automaticky ho "neokupuje" kvôli núdzi. Každý sa musí pre Krista slobodne rozhodnúť a až vtedy môže "vojsť". Žiadna skupina, či národ nemá "automatické právo" na Krista. Kristus rešpektuje slobodu každého i "chudobného". Mylný výklad o "fyzickej Kristovej prítomnosti v chudobnom" prehliada obraznosť vyjadrení v obraznom úryvku. K nim patrí aj "bol som na ceste, bol som hladný, smädný". Obraz aj tu musí byť konkrétny kvôli jasnosti a predstaviteľnosti. Je mylné vykladať doslova, že Kristus je v pocestnom, hladnom a smädnom. Avšak služba núdznemu je službou preukázanou Kristovi a teda naplnením Kristovej vôle. Kedykoľvek slúžime núdznym plníme Kristovo želanie a robíme to dokonca pre samotného Krista. Jednoducho povedané: Stretávame sa s Kristom nie v chudobnom, ale v službe chudobnému. Táto služba je totiž plnením Kristovej vôle.

Nóvum Ježišovej perspektívy

Treťou otázkou môže byť, čo zvlášť nám kresťanom plynie z tejto scény o súde z milosrdenstva? V časoch Ježiša Krista silne zdôrazňovalo milosrdné skutky aj židovské náboženstvo (napr. oceňovalo sa veľmi prijatie pocestných, výchova sirôt, uvedenie nevesty do svadobného izby, utešovanie trúchliacich, návštevy chorých, pochovávanie mŕtvych, viď Knihu Tobiáš). A je ešte vôbec osoba Ježiša v našom živote strategická, keď sa jeho súd koná z pomoci núdznym? Originálny prínos textu spočíva práve v tom, že služba núdznemu je SLUŽBOU KRISTOVI. Toto je mimoriadne dôležité, aby nám z toho celého Kristus nevypadol, čo sa žiaľ stáva aj zdatným teológom a kazateľom. Podnetná scéna o súde totiž skrýva v sebe nebezpečenstvo: niekto si môže zredukovať kresťanstvo na humanizmus alebo filantropiu bez záujmu o Krista a povie si veď na konci života bude každý "súdený" podľa dobrých skutkov pre núdznych! Aký zmysel má hlásanie Krista a evanjelia? Stačí žiť altruisticky ... Tento pohľad je veľmi zúžený. Nevidí, že odovzdávanie Krista je tým najväčším darom, skutkom: a preto iné miesta v Novom zákone hovoria o tom, že cirkev "nemôže nehlásať evanjelium" a že vedomé odmietnutie Krista (pravdivo poznaného) ovplyvní aj "ďalší život po smrti". Teda nezáleží len na vzťahu k druhému, ale aj na vzťahu ku Kristovi (a preto je zmysluplná aj modlitba, život zo sviatostí, počúvanie Božieho slova). Z toho vyplýva, že je vždy veľmi nebezpečné absolutizovať jeden biblický text, vytrhnúť ho z kontextu Písma a úplne prehliadnuť iné kľúčové výzvy s vplyvom pre spásu.

 
 

Inzercia

Odporúčame

Blog
Svetlo evanjelia do ponurých dní pandémie

Svetlo evanjelia do ponurých dní pandémie

Je znamenité, ako evanjelium štvrtej pôstnej nedele o uzdravení slepca v Jn 9,1-41 osvecuje nielen nás kresťanov, ktorí prežívame nezvyčajný "pôst pôstov", ale jeho svetlo je tu pre všetkých, čo sme svedkami toho, ako pandémia prevracia život a spoločnosť naruby. Uzdravenie a polemika o ňom v evanjeliu nám osvetľuje pár základných vecí, ktoré majú na úrovni viery preventívnu i uzdravujúcu funkciu: jednak rozširuje pohľad na nešťastia v živote a tiež umožňuje v neistote alebo v tme srdca objaviť pôsobenie Boha cez Ježiša a zaujať k nemu správny postoj. Odporúčam, priatelia, úryvok si najskôr prečítať. Uvádzam ho v najnovšom preklade Jánovho evanjelia, ktorý sme pripravili minulý rok v projektovom tíme na Slavistickom ústave SAV.

Blog
COVID – 12 / Konzervatívne médiá sa topia v asfalte. Aj na dušičky.

COVID – 12 / Konzervatívne médiá sa topia v asfalte. Aj na dušičky.

Slovo bulvár nesie v sebe negatívny obsah, alebo také vnímanie by malo mať. Aspoň v konzervatívnej časti spoločnosti. Napriek tomu je tu toto slovo použité oprávnene. Informovanie o epidémii je poplatné mediálnym vzorcom bulváru. Bombastické nadpisy povrchných článkov nezodpovedajúce obsahu. Nereflektujú realitu na Slovensku. Stratených sedem rokov života na jedného zomretého nie je málo.

Blog
Rozprávka na Kráľovskú nedeľu

Rozprávka na Kráľovskú nedeľu

Prichádzajúc k deťom stále hľadám nové cesty, ako im podať Božie Slovo. Pýtam sa samej seba, čo by som chcela počuť na hodine, keby som bola dieťa. A môj vnútorný človek má po ruke vždy to zázračné slovo: „rozprávku.“ a možno aj rozprávku o Kráľovi (nielen pre - násť ročných, ale aj pre dospelákov). Nech sa páči.

Denník Svet kresťanstva