Blog 10. september 2020

Lívia Halmkan: Porno vyhráva, pretože o sexe s deťmi komunikuje skôr a častejšie

zastolom.sk
zastolom.sk
Ak sú rodičia v téme sexuality ticho, deti nájdu odpovede inde
Ak sú rodičia v téme sexuality ticho, deti nájdu odpovede inde
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

zastolom.sk

Lívia Halmkan: Porno vyhráva, pretože o sexe s deťmi komunikuje skôr a častejšie

Berie pravidelne svoj „tlakový hrniec“, svoju kožu a chodí hovoriť do škôl o sexe – aj o porne. Vie, že doma deti s rodičmi o sexualite nehovoria a že pornopriemysel je dávno pripravený podať im vysvetlenie po svojom – a rýchlo ich dobrou stratégiou stiahnuť do sveta závislosti na porne. A určite aj preto, lebo rodičia si myslia, že práve ich detí sa porno nemôže nijako dotknúť. Lívia Halmkan (40).

Žijeme v dobe sexu, no ako rodičia sme ticho. Zlyhávame vo výchove k sexualite?

Čo sa týka výchovy detí v sexuálnej oblasti, sme v tvrdej konkurencii s porno stránkami. Je to boj „kto z koho“ a obávam sa, že porno zatiaľ vyhráva, pretože o sexe s našimi deťmi komunikuje oveľa skôr a oveľa častejšie ako my. Je to na škodu nám aj deťom a, naopak, na osoh priemyslu, ktorý sa dostáva k našim deťom vďaka nášmu tichu. Porno normalizuje predstavu, že sex je cieľ, ktorý môžeme a máme dosiahnuť za cenu čohokoľvek. Rešpekt, ohľad na partnera, exkluzivitu, zdržanlivosť, úctu k sebe (obzvlášť u žien) skutočne v porne nenájdete. Opisujem, aký je stav dnes a s čím máme do činenia. Či zlyhávame vo výchove... Neviem, možno áno, ale je to aj pochopiteľné.  

Do tej háklivej témy sa rodičom veľmi nechce. Je dobrá predstava, že deti majú na tieto témy čas? 

Mojou prácou je okrem iného aj debatovanie so študentmi na stredných školách o sexe a porne. Porno prvýkrát videli priemerne vo veku 9 rokov. Mám akurát doma 9-ročného syna, tak mi napadlo, že sa ho spýtam, či vie, čo je sex. Veľmi sa pri tejto otázke hanbil. Najprv som sa v duchu usmiala… že aký je krásny a detský a naivný, ako sa krásne ostýcha, no napokon mi povedal, že sex je niečo neslušné. Neslušné? Odkiaľ má, že sex je neslušný? Úplne mi vyrazil dych. Chcela by som žiť vo svete, v ktorom svoje malé deti nemusím obťažovať otázkami ani výchovou o sexe a počkať, kým troška dozrejú… no opakovane vidím, že nás rodičov predbieha internet. Sme nútení túto tému s deťmi otvárať oveľa skôr, ako by sme chceli. 

Reálne je však veľa rodičov, ktorí považujú za neslušné hovoriť o sexe a všetkom, čo s ním súvisí…  

Ak o sexe nechceme hovoriť, je to asi zväčša kvôli tomu, že je to výsostne intímna aktivita, ktorú rodičia medzi sebou prežívajú so všetkými radosťami aj strasťami. To je podľa mňa správne. Je to tiež veľmi zraniteľné miesto. Tiež je správny náš rodičovský inštinkt nechať deti deťmi a neobťažovať ich predčasne témou sexu. V podstate oplakávam skutočnosť, že si už nemôžeme dovoliť byť ticho troška dlhšie. Ak sa ale rozhodnem byť ticho, to neznamená, že sa tak rozhodne aj telefón spolužiakov mojich detí. Opakovane sa stretávam s tým, že nejaký žiačik sa privalí do triedy, spokojne aj na prvom stupni, s tým, že: „Aha, pozrime si porno!“ Zláka zopár spolužiakov a to stačí k tomu, aby bola hneď celá trieda „poučená“ o tom, čo je sex. Nestačí, že som extra prísna mama, že svojím deťom telefón nedávam. Nestačí, že chodí do dobrej školy. A tak ako rodič stojím pred touto dilemou: Poviem im o sexe ja, aj keď veľmi ešte nechcem, alebo im o tom povie porno? 

Málokto z generácie dnešných rodičov dostal také vysvetlenie k sexualite, aby ho vedel podať s úctou a láskou ďalej. Čo s tým?

Osobne si myslím, že ani tak netreba hovoriť o samotnom sexe, ako o kontexte, do ktorého si myslíme, že sex patrí. Sex nie je izolovaný tak, ako ho predstiera porno. Patrí niekam, tak sa bavme o tom, kde patrí. Ak si myslím, že sex patrí do láskyplného, pevného vzťahu, dokonca do manželstva, tak je ľahké hovoriť o sexe v kontexte úcty, lásky, osobnej zodpovednosti a dôsledkoch. Ak ide o kresťanskú rodinu, osobne si myslím, že nestačí povedať, že to alebo hento je hriech. Mali by nasledovať vysvetlenia, zdôvodnenia, prečo je to tak, mali by sme my sami tomu rozumieť, a to veľmi dobre. Ako by sme inak svojim deťom vysvetľovali niečo, čomu sami dobre nerozumieme?


Aj medzi kresťanmi sú dva silné extrémy vo vysvetľovaní sexuality, vedení k nej a v jej žití: puritánsky a voľnomyšlienkársky. Prečo?

No neviem, či to vnímam tak čiernobielo. Puritánsky smer vnímam, aj ten voľný… a asi bude zodpovedať postojom tých-ktorých rodičov k vlastnej sexualite. Je tu ale ešte tá veľká masa rodičov niekde uprostred, ktorí sú si buď neistí, ako a kedy túto tému doma otvoriť, alebo žijú v blaženej naivite, že ich deti sa so slovom sex nestretnú až do pokročilej puberty. Pozrite, nech je ako je, osobný príklad rodiča je vždy najlepší. Ak mamka s ockom v kuchyni stoja v pevnom objatí a dávajú si pusu, no hneď ako príde dieťa, od seba odskočia, ako keby robili niečo zlé, tajné… čo si to dieťa o fyzickej intimite pomyslí? A prečo by sa potom chcelo s rodičmi o týchto veciach baviť, keď sa správajú, ako keby to bolo najväčšie tabu? Alebo, v horšom prípade, ako má vedieť, že sex je pozitívna súčasť manželstva, ak svojich rodičov nikdy nevidelo prejaviť si nehu? Faktom je, že sme sexuálne bytosti, že nimi sú alebo čoskoro budú aj naše deti a že im to nemôžeme ani poprieť, ani zamlčať a ani nie je na to dôvod. Dilema je v tom, že deti sa k téme sexu dostávajú oveľa skôr, ako by sme chceli… a nepomáha, ak my, rodičia, sme v tejto téme ticho… lebo svet a médiá teda ticho určite neostanú.

Kde je teda hranica, ako a kedy ukázať a povedať deťom o nádhere sexuality a o jej súvislostiach?

Tu vám viem asi odpovedať iba ako matka svojich detí, nemám k tomu nejaké dáta a odborné odporúčania. Podľa mňa je čas vtedy, keď sa deti začnú pýtať. Odpovedať je dobré skôr striedmo, no pravdivo… a ak sa pýta viac… odpovedajme viac. Prvé otázky prichádzajú okolo 4 rokov a väčšinou sú to úplne prirodzené otázky typu: Maminka, ako som sa dostala do bruška? Odpoveď môže byť úplne jednoduchá, stručná a primeraná intelektu dieťatka. Je ale asi dôležité, aby vedelo, že sa pýtať môže, že ho neodbavíme odpoveďou – Na to si primalé, alebo to celí zaskočení zahovoríme do stratena. Nech dieťa vie, že sa s nami o tom môže rozprávať, že sa môže pýtať, že nám to nie je nepohodlné.

Internet nás predbieha v ponúkanej odpovedi o sexe

Nedá sa poprieť tlak reklamy a médií: nahota je všade.  Vidia ju aj deti…

Nie je fajn, ak sa nad tým už nepozastavíme, obávam sa však, že je to prehratý boj, z čoho je aj mne smutno. Čo mňa momentálne trápi ešte viac, je to, že nahota, tá explicitne sexuálna, je cielene mierená na deti. Pozrime sa na výročnú správu porno stránky Pornhub. Každý rok sa chvália tým, aké kategórie alebo vyhľadávané výrazy zožali najväčší úspech. Viete o tom, že mená rozprávok, filmov pre dospievajúcich alebo mená počítačových hier sú zároveň vyhľadávané výrazy na tejto stránke? Starwars, Scooby doo, Simpsons… sú napríklad veľmi obľúbení. Citujem z ich stránky: „Je vždy zábava vidieť postavu z našej obľúbenej počítačovej hry alebo filmu v sexuálnom akte. Možno sa nám potom táto postava javí kompletnejšia. Isto to rezonuje s našou túžbou vykročiť z reality do sveta čistej fantázie.”

Takže tu máme naše deti, ktoré sa najprv uzavrú do sveta počítačových hier a filmov, a keď ich začne zaujímať sex, môžu plynule prejsť do sveta pornografie, spolu so svojimi obľúbenými hrdinami. Porno priemysel vie, ako si pestovať nových užívateľov, pracujú pre nich predsa top obchodníci. Stačí, že naše deti majú prístup na net, o zvyšok sa porno priemysel postará. Podľa mňa je najlepšie naučiť svoje deti rozmýšľať, vyhodnocovať vnemy a vplyvy, pod ktorými vyrastajú. To si vyžaduje vysoký stupeň blízkosti s vlastnými deťmi a je to výzva pre nás ako rodičov. Nie každé dieťa sa chce so svojimi rodičmi rozprávať o sexuálnych veciach, no každé dieťa to bude skôr či neskôr zaujímať. Podľa mňa musíme nájsť spôsob, ako sa aj v tejto téme dostať k svojim deťom tak, aby nám nechceli zabuchnúť dvere pred nosom.

Lenže vek, v ktorom sa stretajú s postavami z rozprávok vo svete, ktorý ich ničí, je náročný: deti sa nám vzďaľujú a je ťažké sa im priblížiť.

Tak im obmedzme čas, ktorý trávia s rozprávkami, filmami, hrami a nahraďme ho časom s nami ako rodičmi. Nech mama alebo otec zoberie jedno dieťa na víkend niekde preč, nech spolu niečo zažijú, nech sa priblížia. Bez pocitu blízkosti sa nám nikto neotvorí. Obávam sa, že tu žiadna skratka jednoducho neexistuje a že niekedy to chce veľké úsilie. Tiež si myslím, že debata o sexe nemá byť typu: Ja všetko viem a ty ma tu počúvaj. Dieťa tiež niečo vie. Možno ho treba len trocha navigovať, spýtať sa pár kontrolných otázok, troška spochybniť „pravdy“, ktoré sa naučilo z internetu… dať podnety na premýšľanie.

Prečo je porno pre deti a mladých príťažlivé, prečo sa ich rýchlo zmocní?

Lebo je to veľa „odmeny“ bez akejkoľvek námahy. Na jedno-dve kliknutia mám na dosah všetko, čo ma zaujíma a ešte oveľa viac. Príde mi to úplne logické. Ktorý tínedžer urobí čokoľvek namáhavé, ak sa vie k tomu dostať oveľa jednoduchšie? Po krátkom čase ho zaujímajú už aj veci, ktoré ho doteraz nezaujímali, alebo veci, pri ktorých sa mu dvíhal žalúdok, mu prídu už celkom normálne alebo sexi. Je to dobre vykalkulovaná pasca, nastavená najlepšími predajcami, ktorí rozumejú tomu, že mladí sú naivní a ich rodičia ešte naivnejší.

Ako sa môže dieťa či „násťročný“ človek ubrániť a postaviť proti tomuto tlaku obrazom či pokúšaním cez sociálne siete?

Moja mama mi v puberte zvykla hovoriť niečo, čo mi veľmi liezlo na nervy: „Príležitosť robí zlodeja.” Vtedy som sa hnevala. Ako dospelá žena a ako matka detí si na to ale často spomeniem. Neviem, či dieťa dokáže vždy vyhodnocovať následky svojich činov… veď ani dospeláci to často nevieme, učíme sa to za pochodu, pokus a omyl… tí bystrejší si nechajú aj poradiť. Neviem, či sa dieťa samo dokáže ubrániť, myslím si, že potrebuje nejakého sprievodcu, komu dôveruje. Pri troške šťastia je to vlastný rodič, a nie predátor na nete, ktorý pózuje ako dôveryhodná osoba. Preto by som ako rodič do veľkej miery svojmu dieťaťu obmedzila príležitosť byť na internete samé. Počítač alebo telefón bez rodičovských filtrov v detskej izbe, kde si dieťa voľne surfuje, je podľa mňa to isté ako pustiť dieťa samé v noci do veľkomesta, do štvrte, kde prekvitajú sexuálne služby. Ktorý rodič by svoje 9-ročné dieťa pustil? Prečo ich ale pustíme do online sveta, kde uvidí to isté alebo dokonca viac? Počítač v obývačke, namiesto v detskej izbe je vhodnejšia alternatíva. Dať dieťaťu telefón s časovo a obsahovo neobmedzeným internetom je podľa mňa veľmi zlý krok.

Porno ponúka deťom bez reálnych vzťahov náhradu ľudskej blízkosti

Existujú nejaké rizikové skupiny detí, ktoré sú prvými a ľahkými obeťami pornografie na nete?

Toto by bola dobrá otázka pre detského psychológa. Vidím to tak, že izolácia naozaj nepomáha. Niekde som čítala, že pornografia je tu vďaka nášmu nedostatku intimity. Nemyslím tým sexuálnej intimity, ale medziľudskej blízkosti ako takej. Deti, ktoré sa cítia izolovane, ktoré nemajú reálne vzťahy, budú tráviť viac času na nete a budú tam vyhľadávať náhradu blízkosti, ktorú by inak dostávali od reálnych ľudí. Potom je to už krátka cesta k tomu, aby ich niekto oklamal a zneužil. Na to, aby sme si vytvárali vzťahy, potrebujeme vedieť riskovať, potrebujeme vedieť sa vyrovnávať s hádkami, vedieť sa uzmierovať… Potrebujeme mnoho zručností… Vzťahy vedia byť tak obohacujúce, ako aj drina. Internet sa zdá ako ľahká, rýchla alternatíva. Ako rodičia máme urobiť všetko pre to, aby sme naše deti povzbudzovali do reálnych kamarátstiev, tvárou v tvár a, naopak, čo najviac im obmedziť priestor na virtuálne priateľstvá. 

Nie je táto situácia dôvodom na zmenu zákona na ochranu mladistvých?

Zmena zákona by podľa mňa bola potrebná, aj keď neviem, ako ho aplikovať, keďže ide o globálny problém. Ale napríklad nedávno v Nepále zakázali pornografiu úplne. Dospeli k tomu po niekoľkých rokoch, keď zistili, že sa im počet znásilnení zvýšil o 300 % . Veď máte celú generáciu, ktorá sa jediným kliknutím dostane k mnohým glorifikovaným videám znásilnení (mnohé z nich nie sú hrané). A tak si tento brutálny akt ľudia nielen normalizujú, ale začnú o ňom fantazírovať, a napokon ho aj vykonávať. Podobný problém majú aj v Indii. Pred časom tam brutálne zavraždili a znásilnili mladé dievča. Jej meno sa o pár dní stalo hitom na porno stránkach v Indii. Mnoho mužov sa ukája na videách, ktoré replikujú tento ohavný čin. V Nepále dávajú vysoké sankcie providerom, ktorý nefiltrujú pornografický obsah. Je to začiatok… ale som rada, že konečne vidíme jeden z ozrutných dopadov pornografie na mladú generáciu. Konečne nevnímame pornografiu ako – čo koho do toho, čo ja si doma pozriem, ale ako niečo, čo nejakým spôsobom ovplyvňuje celú generáciu… a teda, nie zrovna pozitívne.

Čistota a cudnosť nemá dnes váhu, skôr je na smiech. Je niečo, čo reálne deti a dospievajúci berú ako argument, nad čím uvažujú?  

Hm… ja chodievam zväčša na etiky, len málokedy na nábožko, kde to možno má troška iný spád, aj keď… kto vie. Zvyknem sa ich pýtať, či by boli ochotní zobrať si niekoho, s kým nemali sex. Väčšine sa zdá táto otázka skutočne absurdná, veď odpoveď je vraj jasná – NIE. Tak si to rozmeníme na drobné a rozprávame sa o tom, akú funkciu má sex vo vzťahu. Či kvalita sexu je niečo menné alebo nemenné. Či je dobré vedieť ovládať svoju sexuálnu túžbu, a kedy sa ju máme učiť ovládať. Či naše sexuálne správanie má alebo nemá následky, nielen na nás, ale aj na partneroch atď. Po nejakej dobe zistíme, že to jasné NIE už nie je tak jasné a že tu máme už aj ÁNO. Ako som už povedala, treba vedieť zdôvodniť, prečo je jedno správanie lepšie ako druhé. Obzvlášť, ak kultúra hovorí niečo iné, ako tvrdíme my. Učme deti rozmýšľať. Mladí ľudia rozmýšľajú v krátkych horizontoch. Teraz niečo chcem, tak to musím mať. Troška pomáha, keď im ukážeme dlhší horizont, že to, čo robím teraz, môže mať následky aj ďalších 10 - 20 rokov. Dosť pomáhajú reálne príklady zo života, kedy sa napríklad predmanželská čistota vyplatila, alebo, z druhej strany, kedy sa striedanie mnohých partnerov nevyplatilo. No na to, aby takéto príklady počuli alebo videli, musíme my dospeláci najprv vyliezť z ulity a hovoriť o svojich životoch pravdivo, so všetkými výhrami aj prehrami. Ja napríklad hovorím celkom veľa o svojom predmanželskom aj manželskom živote. Autenticita, otvorenosť je niečo, čo naozaj funguje. Na to majú nos, vtedy je v triede naozaj ticho a počúvajú… aj keď s mojím konaním nemusia vôbec súhlasiť. Keď sa ich na konci po týždňoch pýtam, čo sa im na našom spoločnom čase najviac páčilo, moje osobné príbehy sú vždy v top. Tak sa im postupne otváram, napriek tomu, že mi po chrbte steká pot a trasú sa mi kolená.

 

Mária Kohutiarová

Pozn. redakcie: Rozhovor bol pripravovaný pred vydaním zákazu používania knihy Láske sa treba učiť autorov Ezio Aceti a Stefania Caglianiová o. biskupom Oroschom dňa 10. augusta 2020, a teda na tento zákaz nereaguje.

Mgr. Mária Kohutiarová, vydatá, mama 6 žijúcich detí a 3 v nebi. Štúdium: Teologický inštitút sv. Františka Xaverského. Potom život, rodina a služba písaným slovom a sprevádzaním manželov a žien cez duchovné obnovy Spoločenstva sv. Anny. Denne vnímanú nežnosť Boha rada podáva jazykom, na ktorý netreba preklad.

Fotografie: Stano Piatrik 

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0