Katolíci budú mať toľko peňazí, koľko si sami zarobia

Katolíci budú mať toľko peňazí, koľko si sami zarobia
„Katolíci budou mít tolik práv , kolik si vybojují,“ vyhlásil odídenec z katolíckej cirkvi, v detstve miništrant, a v danej dobe prezident mladého štátu Slovákov a Čechov, Tomáš Garrigue Masaryk. ,,Katolíci budú mať toľko peňazí, koľko si sami zarobia“, vyhlasujú niektorí politici dnes.
Slavomír Gregorík
Slavomír Gregorík
Zahraničný tajomník KDH

Symbolom Masarykovej doby sa stali heslá za odčinenie bitky na Bielej Hore, kde habsburgovci zlomili protestantský odboj a pomste za následné tristoročné podriadenie Čechov katolíckej monarchii. V novinách sa začali objavovať správy o incidentoch, pri ktorých boli ničené kríže či inventár kostolov. Tieto excesy sa týkali najmä rozvášnených davov, či opitých vojakov. ,,Pražská kaviareň“ sa síce sa k búraniu sôch neuchyľovala, no vo svojej protikatolíckej nálade za nimi v ničom nezaostávala a dávala ju najavo odstraňovaním krížov z tried a protináboženskou agitáciou.

Po rôznych zákonoch obmedzujúcich Katolícku Cirkev, sa čoraz aktuálnejšou stávala otázka dôslednej odluky Katolíckej Cirkvi od štátu. 

Skúsme sa preniesť z roku 1920 do roku 2020

Katolícka Cirkev by sa možno mala stať sa ekonomicky sebestačnou a proaktívne prísť s návrhom odluky od štátu.Zdieľať

Namiesto Masaryka si predstavme Zuzanu Čaputovú a namiesto pražskej kaviarne tú bratislavskú. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV z roku 2014 si 57,5%; teda väčšina ľudí ľudí myslí, že Cirkev by mala byť od štátu odlúčená úplne, alebo že by štát mal financovať len niektoré jej oblasti, ktoré sú vo verejnom záujme.  Zdá sa, že otázka finančnej odluky je už pár rokov opäť veľmi aktuálna.

Katolícka Cirkev by sa možno mala stať sa ekonomicky sebestačnou a proaktívne prísť s návrhom odluky od štátu. Ako na to?

Finančná nezávislosť cirkvi, sa dá dosiahnuť rozvojom jej podnikateľských aktivít

Za inšpiráciou netreba chodiť ďaleko. Nemecká Katolícka cirkev vlastní napríklad dve banky, alebo vydaveteľstvo Weltbild s obratom 1,7 miliardy eur ročne. Cirkev je druhým najväčším zamestnávateľom v krajine. Má aktíva vo výške 500 miliárd eur a v súčte s evanjelickou cirkvou ročný obrat 125 miliárd eur, čo je porovnateľné s obratom najväčšieho nemeckého koncernu Volkswagen. Kláštorné pivovary tu skutočne patria reholiam, a keď si pôjdete zalyžovať do Álp, pokojne sa vám môže stať, že po večeri, ktorú ste si dali v reštaurácii patriacej cirkvi, si pôjdete zalyžovať do strediska, patriaceho tiež cirkvi. Aj na Slovensku už máme prvé lastovičky, napríklad v podobe projektu novej bratislavskej štvrti ,,Kapitulský dvor”, kde chce Cirkev preinvestovať stovky miliónov eur na na výstavbu bytov, či kancelárií.

Vizualizácia námestia s kostolom, ktoré chce Cirkev postaviť v lokalite Kapitulský dvor (Zdroj: Jela)

Rozpor s chudobnou Cirkvou pre chudobných?

Imidž Cirkvi nie je potrebné budovať vzdávaním sa majetku, najmä ak sa zdá, že v súkromných rukách by slúžil oveľa viac konzumnému kapitalizmu než solidarite a chudobným. Zdieľať

Toto všetko sa však zdá byť v rozpore s vyhláseniami pápeža, čo si vybral meno podľa svätca ktorý sa vzdal všetkého majetku, o chudobnej Cirkvi pre chudobných. Takáto Cirkev by bola autentickejšia, viac by oslovovala človeka a mala lepší imidž. Ľavicoví a marxistickí myslitelia a politici si dokonca až privlastňujú pápeža za svojho názorového prívrženca. Pápež však svojimi vyjadreniami nehovorí o nejakej alternatívnej ekonomickej teórii a už vôbec nie o marxistickej filozofii. Ponúka nám pohľad Cirkvi na chudobných a z pozície chudobných. Ide tu o Cirkev, ktorá je ľudová a solidárna.

Rakúska Katolícka Cirkev si nechala vypracovať analýzu, z ktorej vyplynulo že vytvára spoločenskú hodnotu vo výške 6,65 miliardy eur, čo predstavuje 2,36% HDP. Cirkev túto hodnotu vytvára prostredníctvom svojich nemocníc, hospicov, detských domovov, utečeneckých stredísk, opatrovateľských služieb či záchranou pamiatok. Imidž Cirkvi nie je potrebné budovať vzdávaním sa majetku, najmä ak sa zdá, že v súkromných rukách by slúžil oveľa viac konzumnému kapitalizmu než solidarite a chudobným. 

Keď cirkevné peniaze slúžia nekresťanským účelom

Napriek tomu, sú známe prípady, keď majetok v rukách Cirkvi neslúži kresťanským hodnotám, alebo dokonca koná proti nim. Belgické cirkevné nemocnice, ktoré sú hlavným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Belgicku, budú poskytovať eutanázie na požiadanie.  Pápež Benedikt XIV. v roku 2011 pri návštve Nemecka vyhlásil že: ,,Cirkev v Nemecku je výborne zorganizovaná“, dodal však, že: ,,Skutočná kríza Cirkvi v západnom svete je kríza viery. Ak neprejdeme pravou obnovou viery, všetky štrukturálne reformy zostanú neúčinné.“

To by však nemalo byť argumentom, ktorý nás má odrádza od toho, aby sa slovenská Cirkev začala ekonomicky osamostatňovať a venovať výhradne otázkam viery, ale práve argumentom za túto tézu. Viera na Slovensku je na tom v porovnaní s Nemeckom až výnimočne dobre. Na rozdiel od nemeckých, sa naši kňazi ešte stále pravidelne spovedajú. To isté platí aj o praktizujúcich veriacich, ktorých máme podľa výskumu SAV 28%, čo je viac než celkové percento deklarovaných katolíkov v Nemecku. Témy ako žehnanie homosexuálnych párov sú u nás nepredstaviteľné a za zákaz potratov sa tu konajú najväčšie zo všetkých demonštrácií v krajine. No ak sa v priemernej dedine opýtate kto im zafinancoval opravu kostola, alebo v katolíckych inštitúciách položíte otázku kto financuje ich činnosť, odpoveďou bude vo veľkej miere že ,,Nemci“. Nebolo by lepšie, keby odpoveď znela: ,,podporila nás diecéza, z vlastných peňazí a ešte sa im zvyšilo aj na katolíkov v zahraničí?“.  

Psychológovia tvrdia, že ak nám niekto niečo dá, nedokážeme už vzhľadom k nemu rozmýšľať úplne kriticky a objektívne. Je legitímne sa domnievať, že ,,progresívne hodnoty“ sa môžu šíriť prostredníctvom takýchto peňazí aj do slovenskej Cirkvi.

Cistercián v rakúskom kláštore v Engelszell kontroluje pivo (Zdroj: web Cisterciánov)

Príklady zneužívania Cirkvi z minulosti

Je pravda, že Cirkev bola v histórii viac ráz použitá na presadenie nejakých myšlienok medzi bežnou populáciou.  Je síce dlho rezistentná, avšak ak sa podarí pre dané myšlienky získať jej biskupov, vďaka prísnej hierarchickej štruktúre odolnosť padá ako domček z karát. Príkladom je Uhorsko na prelome 19. a 20. storičia. Maďarskí liberálni politici si veľmi dobre uvedomovali, ako ľahko sa z Cirkvi môže stať nástroj maďarizácie nemaďarského obyvateľstva. Štát oddelený od Cirkvi sa im pozdával, nechceli aby mal klérus politické postavenie, či šiel proti ich záujmom, avšak Cirkev osamostatnená od štátu už nie, svojho vplyvu na ňu sa vzdať nechceli.  Uhorskí králi mali totiž právo (ktoré údajne pápež prisúdil sv. Štefanovi, no tento fakt je dnes historikmi veľmi spochybňovaný) vyberať biskupov. Keďže po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní si Uhorsko začalo spravovať svoje veci samo, začala aj biskupov vyberať uhorská vláda, čo je pre súčasného človeka naozaj ťažko predstaviteľné. Cirkev mala v Uhorsku veľmi významné postavenie a vysoký klérus sa svojho postavenia prirodzene nechcel vzdať.  

Vydieranie alebo oslobodenie?

Toto všetko je však už minulosťou. Na Slovensku Cirkev priamy politický vplyv nemá žiadny, kňazi už nemôžu kandidovať vo voľbách. Finančná odluka Cirkvi od štátu sa tak mohla zdať ako nástroj na vydieranie cirkevných prestaviteľov, aby sa ,,nevmiešavali do záležitostí štátu“. V skutočnosti sa však nemáme čoho obávať. Podľa výskumu Michala Čopa o dopadoch zmeny financovania na Cirkvi, má v spoločnosti najväčšiu podporu financovanie daňovou asignáciou.

Aj v prípade najhoršieho možného viariantu, 2% asignácie (kt. je veľmi nepravdepodobný pretože ostatné cirkvi by finančne zruinoval), by katolícka Cirkev získala takmer rovnaký počet financií, a to 25,4 mil. oproti súčasným 26,5 mil. V takmer všetkých ostatných spôsoboch odluky od štátu by Cirkev nestratila, ale naopak získala viac financií. Problémom by však bolo prežitie menších cirkví, ktoré by takáto odluka existenčne ohrozila. Vzala by si SaS či PS na triko obvinenie, že chcú zdecimovať fungovanie židov na Slovensku? 

Vzala by si SaS či PS na triko obvinenie, že chcú zdecimovať fungovanie židov na Slovensku? Zdieľať

Je zrejmé, že návrh SaS je len nepremyslený marketingový nástroj na pritiahnutie pozornosti, nemá šancu prejsť a o chvíľu vyšumí z verejného priestoru, čo rozoberá vo svojom blogu Matúš Hagara. Takáto legislatívna zmena by však nemala Cirkev zastihnúť nepripravenú. Preto by sa katolícka Cirkev mala poučiť z 1. ČSR, obdobia keď už raz takejto výzve v slobodnom demokratickom štáte čelila a konala viac reaktívne než proaktívne.

Každý expert na politickú komunikáciu vám povie, že ak sa chcete na tlačovke vyhnúť nepríjemným otázkam, zodpovedajte ich skôr, než ich stihnú oponenti položiť. Cirkev by preto mala proaktívne prísť s odpoveďami na tieto otázky ako prvá, mať tak ,,tromf v rukáve“ a lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Zároveň by sa však nemala nechať vyprovokovať liberálnymi politikmi, ktorí amatérskym spôsobom otvárajú kontroverzné témy.

Titulná fotka: 

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť