Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. august 2020

Ježišovo božstvo je rozhodujúcim kritériom

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 16, 13 – 20) opisuje Petrovo vyznanie a Ježišovo blahoslavenstvo a odovzdanie autority Petrovi.
Ježišovo božstvo je rozhodujúcim kritériom

Evanjeliové úryvky týchto nedieľ nám osobitným spôsobom ponúkajú slová a konanie apoštola Petra. Stretli sme sa s ním pri utíšení búrky na mori, keď žiada od Pána, aby aj on kráčal po vode. Dnes Peter vyznal Ježišovo božstvo. Na budúcu nedeľu budeme počuť pokračovanie dnešného príbehu, keď Ježiš napomenie Petra, ktorý ho odrádza od cesty utrpenia. 

Ako Peter

Pozývam vás prelistovať túto nedeľu novozákonné evanjeliá a prerozjímať tie miesta, ktoré hovoria o tomto galilejskom rybárovi. Priznám sa, že Peter svojimi reakciami je pre mňa zrozumiteľný a sympatický. Dokonca obdivujem jeho odvahu, bezprostrednosť a nefalšovanú úprimnosť. Má v sebe impulzívnosť a vášeň pre Krista. Odváži sa hovoriť a konať tam, kde ostatní mlčia. Neraz sa stáva hovorcom zvyšných jedenástich apoštolov. V mnohých situáciách vystupuje tak trocha aj v našom mene. Ak by nám Pán Ježiš začal hovoriť o utrpení, myslím, že by sme rovnako zareagovali ako Peter: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať“. 

V mnohých situáciách Peter vystupuje tak trocha aj v našom mene. Zdieľať

Určite by sme s ním odpovedali: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny,“ alebo „Pane, zachráň ma,“  keď sa topíme vo vlastných pochybnostiach a slabostiach. Hoci neraz je náročné žiť podľa Kristovho evanjelia, zvolali by sme podobne ako on: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová života večného.“ Azda aj nám sa už v živote stalo, že sme slovami alebo konaním zapreli Krista. A napokon pri všetkých našich pádoch, slabostiach a pokleskoch spolu s ním voláme: „Pane, ty vieš, všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

Kristovo božstvo

V dnešnom úryvku sa ocitneme v najsevernejšej časti Svätej zeme. Cézareu Filipovu vybudoval Filip, jeden zo synov  Herodesa Veľkého. Pre názov svojho sídla zvolil kombináciu titulu rímskeho cisára - „cézar“  a svojho mena. Mesto sa stalo symbolom pohanstva s chrámom zasväteným samotnému cisárovi Augustovi, ďalší bol určený pre pohanského boha Dia a božstvo prírody Pan. Evanjelista uvádza, že Ježiš so svojimi učeníkmi prišiel do okolia Cézarey, tzn. nevieme, či do mesta vôbec vstúpili. Skôr si myslím, že nie. Pre židov jediným miestom kultu bol jeruzalemský chrám. Napriek  otvorenosti a dialógu s dnešným svetom si uvedomujeme, že jestvujú nielen miesta a situácie, ale predovšetkým hodnoty, v ktorých kresťan nemôže ísť do kompromisov, ak chce zachovať vernosť Kristovmu evanjeliu (napr. otázka ochrany života, manželstva a rodiny, svedomia, vierovyznania atď.). Zoči-voči týmto skutočnostiam zažívame mediálne označkovanie bigotných, fanatických a netoleratných ľudí. Jestvujú snahy vytvoriť verziu „soft“ evanjelia, ponúkať obraz iného evanjelia, predstavu nekonfliktného a dobráckeho Ježiša a interpretovať evanjeliového zásady úvodnou vetou:  „Keby Ježiš žil v dnešnej dobe, tak….“  Radšej ohýbame Kristovo evanjelium, akoby sme mali  zmeniť naše konanie. 

Blahoslavenstvo

Vyjadrenie „telo a krv“ označuje človeka a jeho schopnosti. Človek nepríde vlastnými silami na to, kto skutočne je Ježiš z Nazareta.

Jestvujú snahy vytvoriť verziu „soft“ evanjelia. Zdieľať

Peter vyznal jeho božstvo nie z toho dôvodu, že by bol lepší ako ostatní apoštoli. Minulú nedeľu ho Ježiš označil „maloverný“. Na budúcu nedeľu budeme počuť, ako mu Kristus povie „Satan“. Pán Ježiš vyriekol nad Petrom blahoslavenstvo z toho dôvodu, že jeho vyznanie Kristovho božstva nemá ľudský pôvod, ale zjavil mu to nebeský Otec. Súčasná spoločnosť len výnimočne spochybňuje pozemskú existenciu Ježiša z Nazaretu. Rozhodujúcim kritériom, na ktorom stojí a padá celé kresťanstvo a s ktorým 2000 rokov  kresťanstvo predstupuje pred tento svet je Ježišovo božstvo, tzn. jeho božský nárok. Jeho osoba a posolstvo má záväznosť, ktorá presahuje akékoľvek ľudské slovo či inštitúciu. Cirkev nemôže ustúpiť z hodnôt evanjelia nie pre nejakú vlastnú ješitnosť a netoleranciu, ale práve pre svoju vernosť ženíchovi, ktorým je Kristus. Omyl, ku ktorému dochádza zo strany niektorých kresťanských teológov aj v slovenských reáliách spočíva v tom, že evanjelium degradujú na dobové posolstvo, ktorého platnosť je údajne podmienená vtedajšou situáciou a stereotypmi. Dochádza k subjektivizácii, pri ktorej určujúcim kritériom sa stal úsudok taktiež ovplyvnený terajšou situáciou, hoci sami navrhujú dobovo interpretovať evanjeliové zásady.

Omyl, ku ktorému dochádza zo strany niektorých kresťanských teológov aj v slovenských reáliách spočíva v tom, že evanjelium degradujú na dobové posolstvo, ktorého platnosť je údajne podmienená vtedajšou situáciou a stereotypmi. Zdieľať

Cirkev ako spoločenstvo 

Kristus celú úlohu Petra vyjadril za pomoci obrazov skaly, kľúčov, zväzovania a rozväzovania. Zmena mena „Šimon“ na „Peter“ vyjadruje úlohu, ktorou Ježiš poveruje tohto apoštola. Má byť skalou, na ktorej Ježiš buduje svoju Cirkev. Ako z textu vyplýva, to nie je Petrova Cirkev, ale vždy a jedine Ježišova. Jej trvanie je večné, tzn. pekelné brány ju nepremôžu, práve z dôvodu jej božského pôvodu. Grécke označenie pre „Cirkev“ = „Ekklesía“ doslova znamená „zhromaždenie“. To nám pripomína, že „Cirkev“ nie je budovou, ale spoločenstvo veriacich, bratov a sestier. Nech nám toto chápanie Cirkvi nikdy nechýba. 

Inzercia

Odporúčame