Hlinovo vysvedčenie od voličov: najnižšia dôvera v lídra-predsedu v dejinách SR?

V polovici júna sa ex-predseda KDH Alojz Hlina začal ponúkať za budúceho podpredsedu. Nepísaný korunný princ Milan Majerský sa vtedy k Hlinovej ambícii vyjadril takto: „Na základe analýzy výsledku volieb, ktorú si musím preštudovať, a tiež komunikácie s tímom, ktorý ma podporuje, sa rozhodnem, či Alojza Hlinu navrhnem (…)”.

Toto odznelo tri a pol mesiaca po voľbách. Odvtedy uplynuli ďalšie dva mesiace. Nuž, ak by pán Majerský a ďalší delegáti/delegátky dnešného snemu stále ešte nestihli volebný výsledok pána Hlinu dosť dôkladne preštuduvať a zanalyzovať, netreba zúfať. Pre nudiacich sa delegátov, krátiacich si v snemovej sále čas na smartfóne blúdením po blogu Postoja, ponúkam rýchlokurz v podobe dvoch tabuliek.

Čísla nepustia

Prvá tabuľka udáva absolútny počet hlasov vo voľbách 2020 pre predsedov volebných subjektov, ktorí boli zároveň ich volebnými lídrami, čiže jednotkami na kandidátkach. (Trpasličie strany som preskočil a nechal len tie, ktorým sa všeobecne pred voľbami dávala aká taká nádej na parlament. OĽaNO a Smer som vynechal, nakoľko v nich boli roly predsedu a jednotky na kandidátke oddelené, a teda sú so zvyškom neporovnateľné.) Ďalej tabuľka udáva percento voličov daného subjektu, ktorí lídra-predsedu krúžkovali:

Hviezdičkou sú označení lídri, ktorí mali na svojich kandidátkach členov viacerých strán či hnutí, nielen ich vlastnej. No aj napriek tomuto hendikepu (hlavne u Trubana) všetkým z nich dali voliči ich volebného subjektu svoju dôveru vo výrazne vyššej miere než voliči KDH svojmu predsedovi. Alojz Hlina spomedzi všetkých vyčnieval so suverénne najnižším percentom krúžkov od voličov svojej kandidátky. Ba aj v absolútnych číslach ho predbehli všetci, s výnimkou Bélu Bugára.

Možno tu namietať, že porovnávame neporovnateľné: že KDH ako dlho etablované hodnotové hnutie, budované zdola, so stále silnými regionálnymi štruktúrami, nemožno v tomto dávať na roveň so stranami okolo jedného muža, často rýchlokvasnými a s charakteristikami celebritného marketingového produktu. Áno, KDH v tomto bolo odjakživa iné – viac kolektívne a bez charizmatického superlídra.

Problém však je, že dôvera voličov KDH voči jeho poslednému predsedovi teraz žalostne bledla ešte aj v porovnaní s nevýrazným Pavlom Hrušovským a Jánom Figeľom. Tí ju aj vo svojich najslabších chvíľach dostali percentuálne až o polovicu, ba dvojnásobne vyššiu než teraz Hlina:

(So staršími voľbami už porovnať nemožno, nakoľko v roku 1998 bolo KDH súčasťou kandidátky SDK a v ešte starších voľbách fungoval iný volebný systém s viacerými obvodmi.)

A porovnanie s ex-kádéhákmi? Hlina, ktorý sa Františkovi Mikloškovi vlani infantilne vysmieval z podľa neho nízkeho počtu krúžkov v prezidentských voľbách, ich sám o rok neskôr vo voľbách parlamentných dostal takmer štyrikrát menej než vlani Mikloško. A mimochodom, v parlamentných voľbách Hlinu v počte krúžkov predstihla ešte aj ním predtým ohrdnutá Anna Záborská ako štvorka na kandidátke OĽaNO.

Summa summarum

V absolútnom počte hlasov zaznamenalo síce KDH v roku 2020 nepatrný nárast, no z celkovej vyššej volebnej účasti v porovnaní s rokom 2016 vyťažilo len minimum hlasov. Percentuálne teda dokonca aj v porovnaní s výpraskom 2016 znova pokleslo.

Až ťažko uveriteľné tri štvrtiny voličov KDH neprejavilo dôveru jednotke svojej kandidátky. Takou nízkou úrovňou dôvery medzi voličmi vlastného hnutia vytvoril Hlina v dejinách slovenského parlamentarizmu snáď aj negatívny rekord. A to napriek (či kvôli?) silnému Hlinovmu hraniu na seba: stavil na silnú bilboardovú kampaň predovšetkým so svojou rodinou. V televíznych debatách vystupoval za KDH takmer výhradne Hlina sám. (Okrem neho som zaznamenal jedine raz Milana Majerského v bezvýznamnom treťotriednom dueli na TA3 s jedným obskúrnym poslancom SNS.)

Je zjavné, že množstvo posledných voličov KDH hádzalo lístok do urny nie vďaka, ale napriek osobe Alojza Hlinu. Mieru svojej dôvery v neho jasne deklarovali. Ak by skutočne Hlina výraznejší počet nových voličov pritiahol, na podiele jeho preferenčných hlasov by sa to predsa muselo zákonite odraziť. Skôr sa teda javí, že KDH si udržalo približne rovnaký počet voličov aj vďaka ľútosti niektorých odídených voličov z roku 2016, ktorí to tentoraz KDH hodili, no so záchranárskou emóciou a zaťatými zubami.

Čísla nasvedčujú tomu, že na neúčasti KDH v terajšom parlamente nesie Hlina veľký diel zodpovednosti. Jeho úsilie sa uchádzať o opätovné miesto v predsedníctve po takomto debakli svedčí – v lepšom prípade – o nedostatku súdnosti, či o stratení sa vo svojej bubline, slonovinovej veži z fejsbukových lajkov a potľapkávania po pleci od hŕstky jemu lojálnych ľudí.

Ľudsky prajem Alojzovi Hlinovi len to najlepšie. No úprimne, zároveň platí, že jeho doterajšie politické pôsobenie a štýl i obsah komunikácie považujem (nielen) pre KDH v mnohom za toxické a deštruktívne. Nielen smerom dovnútra hnutia, ale hlavne navonok. A o žiadnej zmene ma od volieb nepresvedčil. O tom však už dosť popísali iní.

Prípadným zvolením Hlinu za podpredsedu KDH by dnes dali delegáti najavo, že vôľu svojich posledných verných voličov dostatočne nerešpektujú. Nemôžu sa tváriť, že horeuvedené čísla neexistujú, alebo že o ničom konkrétnom nevypovedajú. Autor týchto riadkov bol celý svoj život v parlamentných voľbách jedine voličom KDH. Dúfa, že po dnešnom sneme si on a jeho rodina nebudú musieť povedať, že tento rok to bolo naposledy.

Titulné foto: FB Alojz Hlina. Zdroj tabuliek: Štatistický úrad SR.