Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. august 2020

Ponúknime to, čo máme a dokážeme

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 14, 13 - 21) opisuje príbeh zázračného rozmnoženia chlebov a rýb.
Ponúknime to, čo máme a dokážeme

Prvým dôležitým posolstvom dnešného úryvku je zľutovanie. Pán Ježiš, keď vidí veľké zástupy,  nie je podráždený, neposiela ich preč. Zľutoval sa nad nimi. Je to dôležitý odkaz pre nás kňazov i laických veriacich. 

Chlieb, ktorý dáva Pán

Židovský národ žil v očakávaní, že príde mesiáš, ktorý bude podobný Mojžišovi. Ako Mojžiš bol osloboditeľom z egyptského otroctva, podobne druhým osloboditeľom bude mesiáš vo vzťahu k Rímskej ríši. Pán Ježiš však neprišiel ako politický vodca. Zázračné rozmnoženie chlebov pripomenulo obdobie 40- ročného putovania, keď Boh na pustom mieste sýtil mannou Boží ľud vedený Mojžišom. V starozákonnej knihe o tom čítáme: Večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa, a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi. Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je to!“ Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť.“ (Ex 16, 13 -15) Vieme si predstaviť, že v mysliach zástupu zhromaždeného okolo Pána Ježiša ožili spomienky na veľké znamenia, keď Boh sa výnimočným spôsobom staral  na púšti o svoj ľud. Teraz cítili, že Boh im je v Ježišovi z Nazareta opäť mimoriadne blízko. Jedli chlieb, ktorý im dal Pán. Ježiš však nie je v pozícii Mojžiša, ktorý len sprostredkoval pokrm. Je oveľa viac ako Mojžiš. On  sám je Pán, ktorý živí svoj ľud. 

Zázračné nasýtenie zástupov telesným chlebom je prípravou na ešte väčší zázrak eucharistického pokrmu pre dušu. Zdieľať

Matúšov opis Ježišovho konania pri rozmnožení chlebov: „Pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom“ (Mt 14, 19) nesie blízkosť s opisom Poslednej večere, keď Boží Syn ustanovil Eucharistiu: „Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom.“ (Mt 26, 26) Zázračné nasýtenie zástupov telesným chlebom je prípravou na ešte väčší zázrak eucharistického pokrmu pre dušu. Kristus aj dnes stojí uprostred svojej Cirkvi. Každá svätá omša je sprítomnením Krista. Aj dnes sú okolo neho učeníci, ktorí dávajú chlieb z neba zástupom. 

Hlad po slove

Učeníci stáli pred zástupmi s prázdnými rukami. Päť chlebov a dve ryby je nič v pohľade na 5000 mužov, ku ktorým je potrebné započítať ženy a deti. Koľko ich mohlo byť celkovo? 10 000 - 15 000 – 20 000? V prvom rade môžeme uvažovať o obrovskom množstve ľudí, ktorí prišli za Kristom. Prišli za ním, lebo chceli počuť jeho zvesť o Božom kráľovstve. Ľud je hladný po Božom slove. Spomeňme si na odpovedať Božieho Syna diablovi pri pokúšaní na púšti: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,  4) Pociťujeme my dnes hlad po každom slove, ktoré vychádza z Pánových úst? Sýtime sa ním, žijeme z neho? 

Chcem však poukázať aj na zásoby – päť chlebov a dve ryby, ktoré sa zoči-voči obrovskému množstvu ľudí skutočne zdajú ničím. Koľkokrát sa nám naše schopnosti a možnosti zdajú úplne nedostatočné. Avšak keď ich vložíme do Božích rúk,  Pán ich požehná, rozmnoží. Nie učeníci nasýtili zástup, ale Pán. Ale učeníci boli tí, ktorí sa stali dôležitými sprostredkovateľmi. To je naša situácia.

Koľkokrát sa nám naše schopnosti a možnosti zdajú úplne nedostatočné. Avšak keď ich vložíme do Božích rúk,  Pán ich požehná, rozmnoží. Zdieľať

Nie my, ale Boh premieňa, uzdravuje a sýti ľudské vnútro. Nie sme však iba prizerajúcimi sa. Pán chce konať cez naše ruky, cez naše srdce, cez našu osobu. Pozýva nás, aby sme sa stali jeho spolupracovníkmi. Možno sa často cítime nehodní, slabí, a predsa Pán nás pozýva ponúknuť to, čo máme, čo vládzeme a on to požehná, premení a rozmnoží. 

Uvažovať podľa Božej logiky 

Pápež František v príhovore v nedeľu 3 augusta 2014 komentoval dnešný úyvok slovami: „Je osožné porovnať reakciu učeníkov voči unaveným a vyhladnutým ľuďom s reakciou Ježišovou. Sú odlišné. Učeníci uvažujú, že bude lepšie ich rozpustiť, aby mohli ísť a zaobstarať si jedlo. Ježiš naopak hovorí: Dajte im vy sami jesť. Dve odlišné reakcie, ktoré odzrkadľujú dve protichodné logiky: učeníci uvažujú podľa sveta, podľa ktorého každý musí myslieť na seba. Rozmýšľajú tak, akoby povedali: „Zariaďte sa sami.“ 

Ježiš uvažuje podľa Božej logiky, ktorá je logikou delenia sa. Zdieľať

Ježiš uvažuje podľa Božej logiky, ktorá je logikou delenia sa. Koľkokrát sa otáčame bokom, akoby sme nevideli bratov v núdzi! A toto odvracanie pohľadu je akýmsi vychovaným spôsobom, ako v bielych rukavičkách povedať: „zariaďte sa sami“. A toto nie je od Ježiša, toto je egoizmus. Keby bol rozpustil zástupy, mnoho ľudí by zostalo bez jedla. Avšak tých zopár chlebov a rýb, podelených a požehnaných Bohom, vystačilo pre všetkých. A pozor! Nie je to nejaká mágia, je to „znamenie“! Znamenie, ktoré pozýva mať vieru v Boha, starostlivého Otca, ktorý nás nenechá bez „chleba nášho každodenného“, ak sa s ním vieme podeliť ako bratia!“

Inzercia

Odporúčame