Buďte mojimi rukami...

„Bože, Bože, prečo mi to s tými vzťahmi až tak nejde? Nezažívam v tejto oblasti tú plnosť a hojnosť, po akej túžim...“

„Pretože do vzťahov a k ľuďom opätovne pristupuješ s jedným, čakáš, hľadáš, čo by ti tak tie vzťahy DALI. Máš očakávania. Sebou vytvorené. Chceš sa nasýtiť. Zahnať smäd. Chceš sa doplniť. Máš jasné predstavy o tom, akí by druhí mali byť, správať sa k tebe, aké pocity by to v tebe malo vyvolávať, ktorý presný kamienok v mozaike to vyplní... Chceš sa dokonca nimi nechať uzdraviť. Od nich získať úctu. Sebavedomie. Sebapoznanie. Hodnotu... No ja chcem, aby si teraz na to zabudla...“

„Bože, ale veď Ty mi stále hovoríš, že si ma stvoril pre vzťahy, pre žitie, radosť aj boje s ľuďmi! Tak ako to teda chceš?!“

„Áno, chcem vás vo vzťahoch. Spolu sa pozerajte mojím smerom, žite so mnou, pociťujte moju lásku. Tešte sa spolu z nápadov, ktoré máte odo mňa. Pohnutých vrchov, ktorými som pohol cez vás, a pre vás. Zdieľajte, hovorte príbehy. Napomínajte sa, usmerňujte, odpúšťajte, milujte, podporujte, inšpirujte... Ale aj tak – chcem, aby si zabudla na všetko, čo od iných očakávaš. Čím z NICH chceš zaplniť svoje srdce, vybudovať si silu, cítiť sa výborne, úplne...

Zabudni na to, a vykroč nanovo! Nerozmýšľaj stále v intenciách, že tebe toľko chýba, ty potrebuješ, tebe majú dať. Nespomínaj neustále, čo všetko ti bolo vzaté, vyžraté kobylkami. Ja ťa predsa učím, že so mnou, vo mne, odo mňa máš VŠETKO. Vieš to, vieš, že je to pravda. Tak choď, a dávaj to! Pozri sa na ľudí okolo seba ešte lepšie. A zbadaj, čo im chcem dať. Nie ty, ty zo svojich ľudských rezervoárov, ktoré si tak často pľundrovala, vyhadzovala do vetra, len tak navnivoč, aby si v konečnom dôsledku aj tak druhému nedala, a seba skoro zničila... To Ja, Ja zo seba chcem dať! Jemu, jemu aj jej! A môžem si na to použiť kedykoľvek hocikoho.

Krpatého Dávida pošlem za obrami, z nespoľahlivého Petra urobím skalu, základňu. V komkoľvek, v každom vidím kúsok seba. V tom omylnom človeku, zmätkárovi, slabochovi, v tamtom, najnedokonalejšom z nedokonalých. Toho najradšej posielam robiť zázraky. Robím to rád! O to väčšmi vynikne všetka tá milosť. Tá nadprirodzenosť. Všemocnosť. Ten zázrak. Nádej. Láska... Rád sa zapodievam tým, čo je v ľudskej reči a optike ´nemožné´. Baví ma to. Tak trochu sa aj bavím. Že nemožné! J

Chceš vidieť a poznať to ´nemožné´ zblízka? Tak zabudni na všetky tie vlastné predstavy, presvedčenia a klamstvá o tom, čo nedokážeš, kde sú tvoje limity, návraty k tvojim zlyhaniam, pádom, slabostiam, vystrašenosti, hanbe, zbabelosti, omyloch... Zabudni! Zatvor to! Otoč sa! Teraz som s tebou Ja! Som ti neustále za chrbtom. A ešte viac. Vložil som kúsok seba do teba. Vdýchol som sa do teba. Rozumieš?! .... Tam spočívajú tvoje vzťahy. Chcem prúdiť medzi vami. Slovami aj v tichosti, dotykmi, na diaľku, myšlienkami, kabátom, nocľahom aj šekom, modlitbou, úsmevom...

Nie nadarmo ti v knihe kníh vravím ´Daj a bude ti dané.´ Viem, že túžiš po ľuďoch. Tú túžbu som tebe, a všetkým svojim stvoreniam vložil do srdca ja. A viem, že si trochu vystrašená. Aby nevzali. Aby nezranili. Aby neoklamali. Neudreli... No ty teraz piješ z pohára, z ktorého sa nemíňa, vody, ktorá zahasí každý smäd. Nič sa ti nemôže stať, keď chodíš so mnou. Všade buď so mnou.  Chceš zahojiť tú ranku, čo máš na ruke. Tak sa dotkni s vierou druhého. Dotýkaj sa. Buď mojimi rukami, ústami, srdcom, mysľou. Maj dobré slovo. Zjavuj pravdu. Zdieľaj. Alebo skrátka len tak buď. Vedomá si toho, že som tam s vami. A nechaj diať veci nemožné... Ty dávaj mňa. Tak budem ja tvoriť tvoje vzťahy...“ <3