Všetci sme rôzni… a tak je to dobre

Rôznorodosť je prirodzená

Začneme od Adama. Vlastne ešte pred ním. Rôznorodosť je prirodzená vlastnosť ľubovoľného živočišného druhu. Niektoré opice sú väčšie, iné sú menšie, niektoré majú trochu väčšie dlane a naopak. Ale zároveň niektoré vlastnosti druhu sú univerzálne a rozlišujú ho od iných druhov. Napríklad silný chvost, či protiľahlý palec. To si všimol aj Charles Darwin a sformuloval teóriu evolúcie, ktorá sa dá zhrnúť do troch bodov:

- Existuje (morfologická, fyziologická, povahová) rôznorodosť medzi jedincami.

- Rôzne aspekty zabezpečia rôznu reprodukčnú pravdepodobnosť.

- Aspekty sa dedia z jedinca na potomkov.

Teda ak je nejaký aspekt reprodukčne výhodný, tak sa stane univerzálnym po pár generáciách (všetci ľudia majú protiľahlý palec). Ak nejaký aspekt nemá vplyv na reprodukciu, zachová sa rôznorodosť aj v ďalších generáciách. Ak nejaký aspekt bol rôznorodý, ale zmena prostredia favorizuje jedno nastavenie, tak sa toto nastavenie stane univerzálnym pre všetkých. Ak sú 2 a viac aspektov reprodukčne výhodnými, tak to môže viesť ku rozdeleniu druhu na viacero druhom.

Spoločnosť – evolučná džungľa

Rovnako fungujú názory v spoločnosti. Tie irelevantné pre zachovanie, či prosperitu spoločnosti sú rôznorodé (akú kávu pijeme a či vôbec). Na tých kľúčových sa zhodneme (Nezabiješ!). A niektoré názory, ktoré boli pôvodne rôznorodé, tak pri zmene prostredia sa stali univerzálnym (volebné právo žien). Podobne jednotlivé druhy zodpovedajú jednotlivým spoločnostiam (národom, kmeňom). A poznáme názorové rázcestia, kde viac ako jeden názor bol reprodukčne výhodný a viedlo to k rozdeleniu (schizmy, občianske vojny, rozdelenie národa do 2 štátov). Ale sú tu 2 rozdiely:

- názory sa nešíria len na potomkov, ale môžu sa šíriť v rámci generácie,

- samotné názory vytvárajú prostredie, ktoré ovplyvňuje reprodukčnú pravdepodobnosť.

To spôsobuje, že názory sa vedia šíriť rýchlejšie ako zdedené gény a dynamickejšie. Toto je popis dynamiky názorov v spoločnosti z nadhľadu. Ako to vyzerá na detailnejšej úrovni?

Nejednoznačné zadanie – nejednoznačné riešenie

Zoberme si ako príklad zákon „Nezabiješ!“. Človek sa nemusí dlho zamýšľať, aby našiel situácie, kedy aplikácia tohto zákona, nie je prospešná pre spoločnosť (zabitie páchateľa, čo sa vyhráža bezprostrednou smrťou rukojemníkov). Preto musíme mať na pamäti, že nejednoznačné zadanie nám nedá univerzálnu odpoveď, ale odpoveď treba hľadať v jednotlivých prípadoch a následne nájsť základný zákon, ktorý popisuje všetky situácie. Reálny život je komplikovaný, preto neexistuje jedno jednoznačné zadanie.

Všetci sme rôzni… a tak je to dobre

Bez rôznorodosti názorov by sme ako spoločnosť neprežili a preto je dobre, že nepoznáte nikoho, s kým sa zhodnete vo všetkom.

Zdroje:

Titulná fotka