Novinka alebo stará dobrá viera?

Bolo to približne pred 2000 rokmi. V Jeruzaleme, toho času pod rímskou správou, nastal rozruch. Dom s hornou dvoranou, kde boli zhromaždení učeníci a čakali, ako im tesne pred svojím nanebovstúpením prikázal Pán Ježiš, sa stal epicentrom diania. Davy, ktoré sa zhromaždili na oslavy Sviatku týždňov (po hebrejsky Šavuot, po slovensky Letnice alebo Turíce – u nás sa oslavovali minulú nedeľu) sa začali zbiehať na miesto, odkiaľ sa ozýval podivný zvuk, ktorý Nová zmluva opisuje ako „hukot podobný tomu, keď sa ženie prudký vietor“. To, čo zbadali na mieste, mnohým vyrazilo dych. Narazili na skupinu asi 120 ľudí, ktorí vyzerali a správali sa ako opití. Rôznymi jazykmi, ktorým sa nikdy predtým neučili, hovorili o veľkých Božích skutkoch.

Tieto búrlivé udalosti vyústili v smelú kázeň Petra, ktorý ešte nedávno zo strachu opakovane zapieral Krista. Naplnili sa tak Pánove slová: „Zostúpi na vás Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Výsledkom Petrovej letničnej kázne bolo obrátenie približne 3000 ľudí. Takto sa zrodila cirkev, bol založený jeruzalemský zbor, a evanjelium sa začalo šíriť po celom území rímskeho impéria.

Bežnou skúsenosťou prvých kresťanov bolo naplnenie alebo krst Duchom Svätým, sprevádzaný hovorením v jazykoch (glosoláliou), prorokovaním a ďalšími prejavmi Ducha, ktoré opisuje apoštol Pavol v 12. kapitole 1. listu Korinťanom.

Túto skúsenosť považovali apoštoli za tak dôležitú, že keď sa vďaka službe diakona Filipa začali ľudia v Samárii obracať ku Kristovi, z Jeruzalema za nimi poslali apoštolov Petra a Jána, ktorí im slúžili, aby prijali rovnaké naplnenie Duchom Svätým, ako predtým učeníci v Jeruzaleme.

Apoštol Pavol tiež zdôrazňoval, že kresťania potrebujú letničnú skúsenosť. Keď počas svojich misijných ciest narazil v Efeze na akýchsi učeníkov, hneď im položil otázku: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Následne na nich položil ruky a oni (ako nám dosvedčuje kniha Skutkov 19,6) začali hovoriť jazykmi a prorokovať, lebo na nich zostúpil Duch Svätý.

Rané kresťanstvo bolo teda letničné, bolo charizmatické. Dynamické prežívanie viery, plné emócií a oduševnenia bolo niečím celkom bežným a nikto v cirkvi sa nad tým nepozastavoval.

Pre ľudí mimo cirkvi, boli letničné prejavy niečím nepochopiteľným. Keď Pavol písal charizmatickému korintskému zboru, zdôrazňoval, že charizmy (duchovné dary milosti) je potrebné používať rozumne. Varoval napríklad pred otvoreným hovorením (z kazateľnice) v jazykoch bez ich vykladania, lebo nezainteresovaný návštevník bohoslužieb by sa mohol domnievať, že sa dotyčný človek zbláznil, keďže by mu nič nerozumel. V takomto prípade Pavol odporúča, aby veriaci hovoril v jazykoch „sebe samému a Bohu“. Rovnako aj dnes platí, že ľudia, ktorí nezažili letničnú skúsenosť, sa na prejavy naplnenia Duchom Svätým pozerajú v lepšom prípade s otázkami, v horšom s vážnym podozrením, že niečo nie je v poriadku. Je to pochopiteľné, lebo tento fenomén sa veľmi zložito hodnotí zvonka, len na základe vonkajších prejavov a bez osobnej skúsenosti s ním.

Na prelome 19. a 20. storočia sa fenomén naplnenia (krstu) Duchom Svätým začal v masívnej miere objavovať v evanjelikálnych spoločenstvách po celom svete. V roku 1906 vypuklo prebudenie na Azusa Street v Los Angeles. Malý afroamerický zbor zažil masívne vyliatie Ducha Svätého, ktoré malo obrovský ohlas, ľudia z celého sveta cestovali do Los Angeles a sami zažívali naplnenie Duchom sprevádzané hovorením v jazykoch. Prežívanie letničnej skúsenosti sa veľmi rýchlo rozšírilo po celom svete a do polovice 20. storočia sa objavilo vo všetkých denomináciách stelesnené v rôznych hnutiach charizmatickej obnovy. Z niečoho, čo sa začalo v malom, sa postupne stal mainstream. Vznikli letničné denominácie ako Assemblies of God (na Slovensku zastúpené Apoštolskou cirkvou) alebo Church od God. V druhej polovici 20. storočia začali vznikať mnohé nezávislé charizmatické spoločenstvá, z ktorých niektoré tvoria veľké megazbory (miestne kongregácie, ktorých bohoslužby navštevuje niekoľko tisíc veriacich). Medzi nezávislé charizmatické spoločenstvá na Slovensku patria napríklad Slovo života alebo Kresťanské spoločenstvá. Samozrejme, aj v „tradičných“ cirkvách sa stretávajú rôzne charizmatické skupiny a komunity. Všetkých týchto ľudí spája živá skúsenosť s Bohom, rovnaká letničná skúsenosť, akú zažili Kristovi učeníci na Letnice v Jeruzaleme.

Podľa údajov Pew Research Center z decembra 2011 počet charizmatických kresťanov na svete dosahoval niečo vyše 584 miliónov, čo je 8,5% svetovej populácie. Hoci nemáme k dispozícii aktuálnu štatistiku, je isté, že pri dynamickom raste tohto hnutia je toto číslo dnes oveľa vyššie.