Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. máj 2020

Majstri podozrievania

Seneca povedal: „Žiaden vietor nie je priaznivý pre toho, kto nevie, kam ide.“ Ale pre Kristovho nasledovníka je priaznivý každý vietor, každé obdobie, každý čas, lebo je v ňom Kristovo svetlo. Ježiš je preň svetlom, aj počas pandémie. Dnes však opäť nechýbajú "majstri podozrievania", ktorí chcú otráviť radosť Božieho ľudu. Vraj sväté prijímanie na ruku je neúctou voči Eucharistii, ba jej znesvätením. Dokonca ju vraj radšej ani neprijímať, ako ju prijímať takto. My bojujeme proti kvapôčkovej infekcii, na ktorú nemáme protiliek, ale ani voči duchovnej nákaze tohto spochybňovania nemáme protiliek, lebo akýkoľvek argument je neúčinný. Je to ideológia. Tiež sa musíme s ňou naučiť žiť. Ale nenechajme sa nimi otravovať a infikovať!
Majstri podozrievania

Seneca povedal: „Žiaden vietor nie je priaznivý pre toho, kto nevie, kam ide.“ Ale pre Kristovho nasledovníka je priaznivý každý vietor, každé obdobie, každý čas, lebo je v ňom Kristovo svetlo. Ježiš je preň svetlom, aj počas pandémie. Dnes ráno som po dvoch mesiacoch slúžil svätú omšu za účasti veriacich. Od začiatku pandémie sme hovorili, že musíme znášať tieto časy za pomoci rozumu a viery. A vďaka Bohu, prináša to ovocie. Ale ešte sme nevyhrali. Musíme aj naďalej kráčať podľa rozumu a viery.


Jeden psychológ napísal zamyslenie nad týmito časmi a ľuďmi, čo to s nimi robí: „V týchto dňoch nadobúdam presvedčenie, že frflanie, šomranie a nadávanie, nie hokej a futbal, sú naše top národné športy. V tom sme fakt hviezdy. Našťastie nie všetci, ani väčšina, ale tí špičkoví dávajú o sebe vedieť veľmi hlasno a majú pritom pocit, že hovoria za nás všetkých. Mňa v týchto dňoch veľmi príjemne prekvapila disciplinovanosť a múdrosť väčšiny Slovákov. Keď vidím, ako sa ľudia dokážu správať zodpovedne a ohľaduplne, cítim hrdosť. Pri mudrujúcich frflošoch však cítim neprekonateľnú zlosť. Čo také hrozné sa vám preboha stalo? Už dávno sa vám stalo to, že vnímate svet iba zo svojho nezrelého, egoistického pohľadu. Vo vašich mozgových závitoch je chybný program, ktorým sa riadite. Ten program vám diktuje, že neexistujú žiadne obmedzenia. ... Chýba vám vlastný manažment pre zvládanie krízy, pretože naše generácie žiadnu skutočnú krízu nezažili. Neuvedomujeme si, že to, v akých podmienkach žijeme, je blahobyt, ale berieme to ako samozrejmosť. Preto nie sme pokorní ani vďační za to, do akej doby sme sa narodili. Sme namyslení, ako keby bolo našou zásluhou v akom období a spoločenskom priestore sme prišli na svet. Náš štandard je veľmi vysoký a nie sme ochotní zriecť sa našich výhod. A zrazu tu máme nanometrovú, neviditeľnú štruktúru, ktorá nám nachystala nepríjemné vytriezvenie z našich ilúzií.“


A zažívame to aj v živote viery. Náboženská sloboda nám dala možnosť mať všetky dary milosti k dispozícii. Začali sme ich brať neraz ako samozrejmosť. A vo viere dávame do popredia naše vlastné rozmary a požiadavky. Kiež by nám tento čas pomohol spokornieť, aby sme sa všetci viac tešili z daru Božej milosti, sviatostí, Božieho Slova. Ježiš je naďalej svetlom v každom čase a ten, kto v neho verí, neostane vo tme.
Na začiatku koronakrízy som z tohto miesta vyzval, aby sme sledovali štatistiky: nielen počet nakazených, počet mŕtvych, počet uzdravených. Ale aj iné štatistiky: počet egoistov, počet ľahostajných a bezohľadných, počet hlupákov. A sledujme aj počet zodpovedných, ohľaduplných, slúžiacich, počet hrdinov, ktorí denne nasadzujú svoje sily do vyčerpania, aby pomohli. Zahľadenosti do seba vidíme veľa v spoločnosti. A čo v Cirkvi? Aj v Cirkvi máme konzumentov, ktorí neznesú obmedzenia. Aj v Cirkvi máme frfľošov, ktorí nehľadajú, čo by napravili, ale do čoho by sa zadrapili (sv. Augustín). Nepotrebujú nikoho, aby boli nešťastní. Oni si vystačia sami a všetko ofrflú, vo všetkom nájdu chybu a nedostatok, lebo sa nevedia tešiť z daru.

"Prijímajúci odpovie Amen a prijíma Sviatosť do úst alebo, ak je dovolené, na ruku podľa ľubovôle. Prijímajúci prijme svätú hostiu hneď na mieste a celú ju zje." (Vš. smernice rímskeho misála, 161) Zdieľať

A v Cirkvi máme aj ideológov. Paul Ricoeur kedysi nazval ideológie a ideológov „školou a majstrami podozrievania“. Konečne sa dnes tešíme, že veriaci môžu prichádzať hoc s určitými obmedzeniami na svätú omšu a prijímať počas nej Eucharistiu. Otcovia biskupi odporúčajú v tomto období v súlade s rozumom a vierou sväté prijímanie na ruku. Kvapôčková infekcia sa prenáša aj dychom. Kontakt s dezinfikovanou rukou je oveľa menej rizikový, ako kontakt s ústami. Dych nemožno dezinfikovať. Ale máme tu opäť majstrov podozrievania, ktorí tvrdia, že to je neúcta voči Eucharistii, že ju takto dokonca znesvätíme, ba že by sme ju radšej ani nemali prijímať, ako prijímať takto. Oni totiž asi chránia Eucharistiu aj pred samotnou Cirkvou, biskupmi, ba pápežmi, pred platnou disciplínou katolíckej Cirkvi, lebo oni podozrievajú každého, kto nie je v súlade s vecami, na ktoré sa fixujú. Rímsky misál v jeho treťom typickom vydaní schválenom svätým Jánom Pavlom II. prijímanie na ruku umožňuje a necháva na rozhodnutí biskupských konferencií. Pápež Benedikt XVI., ktorý uprednostňoval prijímanie do úst z úcty k Eucharistii, v knihe rozhovorov s nemeckým novinárom Petrom Seewaldom hovorí:  „Nie som zásadne proti prijímaniu na ruku, sám som ho tak rozdával i prijímal.“ Otcovia Cirkvi ako pápež Kornélius, či biskup Cyprián, svedčia, že táto prax bola prítomná v starovekej Cirkvi, zvlášť v mimoriadnych obdobiach prenasledovania. Svätý Cyril Jeruzalemský vysvetľuje, ako treba s úctou prijímať Eucharistiu do ruky so zovretými prstami: „Polož si ľavú ruku na pravú na spôsob trónu, ktorý má prijať Kráľa, a drž ruku vystretú, aby si prijal Kristovo telo a povedz: Amen.“

„Polož si ľavú ruku na pravú na spôsob trónu, ktorý má prijať Kráľa, a drž ruku vystretú, aby si prijal Kristovo telo a povedz: Amen.“ (sv. Cyril Jeruzalemský) Zdieľať

A vysvetľuje, že treba dávať pozor, aby sa žiadna čiastočka nestratila, lebo by to bolo ako stratiť časť svojho vlastného tela. Iste, buďme pozorní. Ak náhodou zostane na ruke nejaká viditeľná čiastočka, prijmem ju. Nemusím ju hľadať mikroskopom. Sviatosť je viditeľný znak. Iste buďme pozorní, ale ak nemám na ruke viditeľnú čiastočku, viditeľný znak, tak nemusím byť úzkostlivý, Eucharistia tam nie je. To by sme mohli tú istú logiku použiť aj pri prijímaní na jazyk. A čo ak spadne čiastočka na zem, ktorú nezachytí paténa, lebo je prievan? Podobne úzkostlivý by mohol byť kňaz pri purifikácii posvätných nádob. Purifikuje starostlivo všetky viditeľné čiastočky. Niektorí si myslia, že je zneuctením prijať na špinavé ruky. Veď iste. Umyme si ich, ba vydezinfikujme. Ale skôr sa pýtajme, či sme rovnako pozorní na zneuctenie Eucharistie aj vtedy, keď máme na jazyku kvapôčky jedu ohovárania, osočovania, posudzovania a povýšenosti?

Nedávno som dostal ustarostený email od jednej osoby, ktorá zostala znepokojená, pretože sa šíri názor, že vraj pápež František nie je právoplatne zvolený pápež. Nebudem sa tu teraz venovať historickým a teologickým zdôvodneniam, už o tom bolo napísané veľa. Týmto majstrom podozrievania a spochybňovania, ktorí takto otravujú a znepokojujú srdce Božieho ľudu, v čase, kedy zažíva útechu z Božej prítomnosti vo svätej omši a vo svätých sviatostiach, aj tak nie je dobrý žiadny argument. Pre nich je ich idea viac ako realita. My sa však nenechajme pomýliť. Nenechajme si zakaliť radosť. Nenechajme sa otráviť. Dôverujme Kristovi v jeho Cirkvi vedenej pápežom a biskupmi, lebo kto verí v neho, nebude kráčať vo tmách. Hľaďme do svetla, tmy nie sú hodné ani nášho pohľadu. Som rád, že sa s tým viacerí takto vysporiadali. Tešme sa z Eucharistie a prijímajme ju v bázni a chvením srdca. A učme sa ju prijímať správne a dôstojne, teraz aj na ruku, nie ako obyčajný pokrm, či nejaký predmet, ale ako na trón pre Kráľa, ktorého máme prijať do svojho srdca.

 

Ešte prikladám názorné video o tom, ako správne a s úctou pristupovať k svätému prijímaniu do úst či na ruku, ale aj o zlozvykoch v oboch prípadoch:

Inzercia

Inzercia

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz som farárom v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Som už roky očarený "teológiou svätých", ktorej metódu vnášam do svojho pôsobenia kňaza, teológa a filozofa. Prednášam na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v médiách, teraz najmä v TV Lux vo viacerých reláciách. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet, ktorý sa nechce stretnúť s Kristom. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Odporúčame

Blog
"Nespoznali ho" - originalita myslenia alebo ťarbavosť srdca

"Nespoznali ho" - originalita myslenia alebo ťarbavosť srdca

Často sa stáva, že samo Božie Slovo, najdôležitejšie skutky, najvýznamnejšie diela nadprirodzenej lásky, tie najlepšie texty, najprenikavejšie kázne, ktoré obsahujú najhlbšie nadprirodzené pravdy, nemajú najväčší ohlas, nemajú najvyššiu čítanosť, sú skryté. Nie sú dané mnohým, len niekoľkým. Tak je to s duchovnými skutočnosťami: živočíšny človek nemá zmysel pre Božie veci, len ťažko sa k nim dopracúva. Koľkokrát boli zaznávaní v dejinách tí, ktorých svet nebol hoden. Ježiš konštatuje: „Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“ (Lk 10, 24) Čo zaťažuje srdce a myseľ v nevere, ťarbavosti porozumieť? Naša vôľa ovplyvnená neresťami, sebestrednosťou a sebevzťažnosťou, pýchou a márnivosťou, smútkom a urazenosťou, pohodlnosťou a chamtivosťou, žiadostivosťou a povrchnosťou... Niektorí si upravia vieru na spôsob ,urob si sám‘, ktorá redukuje Boha na obmedzený priestor vlastných želaní a vlastných presvedčení...