Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Milovaní, keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha. (1 Pt 1, 17-21) Zdieľať

Prvý Petrov list je vskutku aj pre literárnych odborníkov veľmi zaujímavé dielo. Jeho gréčtina je jedna z najkvalitnejších z celého Nového Zákona. Používa slová (je ich až 61), ktoré rovnako inde v druhej polovici Biblie nenájdeme. Naopak, často sa vyskytujú v gréckom preklade Starého Zákona (Septuaginta), či v mimobiblických spisoch toho obdobia. Preto môžeme oprávnene autora (podľa tradície ho nazývajme Peter) listu považovať za značne literárne vzdelaného človeka. Jeho umnosť sa navyše prejavuje aj v zaujímavých a krásnych obrazoch, ktorými sa snaží čitateľovi niečo vysvetliť. Jeden z nich ponúka aj náš úryvok.

Pokrstení nemajú očakávať odmenu v podobe pozemských dobier. Ich cieľom je niečo omnoho kvalitnejšie. Zdieľať

Peter tu pokračuje v objasňovaní toho, čo sa pre veriaceho udialo skutočnosťou krstu. Tak, ako tomu bolo aj pred týždňom, privádza adresátov k pohľadu na nadpozemskú skutočnosť. Už vtedy používal metaforu majetku (zlata) a dedičstva (porov. 1 Pt 1,4.7). Pokrstení nemajú očakávať odmenu v podobe pozemských dobier. Ich cieľom je niečo omnoho kvalitnejšie, čo pozemské procesy nedokážu zničiť. Poďme však ďalej.

Liturgický „výsek“ nám dnes najprv ponúka posledný verš úseku, kde Peter vyzýva k svätosti (v. 13-17). Ako je pre neho typické, podopiera to známou pasážou zo Zákona: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (porov. Lv 11,44) Motivácia Starého Zákona vychádzala hlavne z bázne voči Bohu. Apoštol k bázni však hneď pridáva niečo typicky novozákonné.

Nasledujúce verše (18-21) pre svoju formu mnohí odborníci považujú za pieseň, či hymnus. V rámci listu sa identifikujú aj ďalšie dva (2,,22-25; 3,18-22). Či ich Peter prevzal, alebo skomponoval, pritom nie je až tak podstatné. Pozrime sa radšej na podmanivý obsah nášho prvého.

Autor v ňom používa metaforu vykúpenia. Vo vtedajšom bežnom svete sa dotýkala oslobodenia z otrockého stavu. Stávalo sa tak slobodným rozhodnutím majiteľa, alebo, ak si otrok našporil peniaze, mohol sa aj sám dotyčný vykúpiť. Poprípade ho mohol vykúpiť aj niekto iný. V prípade kresťanov však nešlo o oslobodenie od nejakého otrokárskeho pána. To z čoho boli vykúpení bol „márny spôsob života, zdedený po otcoch“. (porov. v. 18.) Je otázne či sa tým naráža na bývalých pohanov či židov. Pod otcami si môžeme predstaviť tak pohanské prostredie, ako aj nepodstatné záväzky židovského Zákona. Hlavné je, že mnoho otcov (predkov) z minulosti, teraz nahrádza jediný Otec, ktorý vykupuje. Čím ale zaplatil?

Platidlom za kresťanov sa stala krv. Zdieľať

Bežne sa ako výkupné používali peniaze (vzácne mince zo striebra a zlata). Tie však apoštol charakterizuje ako veci porušiteľné. Patria do sféry toho, na čo sa kresťan nemá spoliehať. Spomeňme si opäť na prirovnania spred týždňa. Platidlom za kresťanov sa stala krv „bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“ (v. 19) Ježiša Krista. Autor týmto zjavne odkazuje na starozákonné obety. Konkrétne na tú veľkonočnú, kde krv baránka počas Exodu zohrala dôležitú úlohu. Krv bola symbolom života. A tak sa novozákonný výrok o Ježišovej krvi vzťahuje na jeho smrť.

Nepriamo možno takto odvodiť aj cenu, ktorú pre Otca a Syna majú aj všetci vykúpení. Zdieľať

Počúvajúci novokrstenci si tak v týchto zopár veršoch mali uvedomiť dve veľké zásadné veci. Prijatím krstu boli oslobodení zo všetkého, čo prináša iba márnosť a teda zánik. Nebolo to však zadarmo, alebo nejakým lúsknutím prstov. Cena za nich prevyšovala všetky pozemské statky. Bola ňou krv Božieho Syna. Vzácnosť výkupného tak má poukazovať na vzácnosť samej skutočnosti vykúpenia – oslobodenia. A nepriamo možno takto odvodiť aj cenu, ktorú pre Otca a Syna majú aj všetci vykúpení.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia