Prečo sa nám to podarilo?

Zápas s pandémiou ešte len začína, preto je príliš skoro na nejaké veľké hodnotenia. Avšak na základe doterajšieho priebehu a postupne pribúdajúcich informácií sa zdá, že minimálne nástup pandémie sme na Slovensku zvládli na výbornú. Je to trochu prekvapenie, pretože nepatríme k najvyspelejším ani k najdisciplinovanejším krajinám, ale na druhej strane musia existovať zdôvodnenia, ktoré to vysvetľujú. Tu je niekoľko mojich postrehov. 

Nákaza sa k nám nedostala v prvej vlne. Neboli sme krajinou, kde sa to začalo a kde sa začali ukazovať dramatické dôsledky. Mali sme šancu vidieť to najskôr z diaľky a mentálne pochopiť vážnosť situácie.

Sme malá a celkom homogénna krajina, kde je ľahšie predpokladať, že ľudia poslúchnu nariadenia autorít ako vo veľkej krajine s veľkými rozdielmi naturelu, kultúry a histórie.

Máme v pamäti časy nedostatku za komunizmu a v dekáde po ňom. Život v obmedzeniach si ešte pamätá väčšina dospelej populácie. Preto je tu aj vyššia schopnosť sa tejto situácii prispôsobiť ako v krajinách trvalého dostatku až prebytku. 

Situáciu začali riešiť socialisti, ktorí majú radi plošné opatrenia. "Nemaznali" sa so sofistikovanými možnosťami, ktoré by bolo náročnejšie odkomunikovať ľuďom. Latku opatrení dvihli vysoko hneď na začiatku. Radšej prehnaný úvod ako zanedbaný.

Nová vláda naskočila na kurz svojich predchodcov a zodpovedným spôsobom sa vrhla do práce. Politické roztržky išli viac menej bokom a sústredila sa na to podstatné - reagovať na krízu.

Pochopiť a precítiť vážnosť situácie veľmi napomohla cirkev, keď zrušila sväté omše s účasťou verejnosti. Ak sa nemýlim, naša miestna cirkev bola prvou na svete, ktorá súhlasila s týmto drakonickým opatrením, ktoré teraz nasledujú ostatné partikulárne cirkvi vo svete. Postoj cirkvi napomohol celkovej disciplíne, najmä v nosení rúšok. 

Istú mieru vplyvu mala na vnímanie situácie aj vo všeobecnosti vyššia citlivosť na hodnotu ľudského života ako takého a nie na kvalitu života, ktorá sa spája s akýmsi "právom" na hedonistický život. Tento posun vo vnímaní hodnoty života je možné sledovať v niektorých krajinách na západe. Aj v tých, ktoré na pandémiu zareagovali neskôr ako my.   

V neposlednom rade vnímam túto súhru okolností z posledných mesiacov za prejav Božej priazne a požehnania, bez ktorého nie je možné žiadne dobro.

A ako to vidíte vy? Čo sú podľa vás hlavné faktory nášho úspechu?

Úvod sme zvládli, ale ešte stále je čo pokaziť. Držme si palce, aby sme ako jednotlivci, rodiny, spoločenstvá i ako spoločenstvo našej krajiny s Božou pomocou dobre zvládli aj pokračovanie tejto krízy.