Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. marec 2020

Tlak vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti (Homília v TV LUX)

V týchto dňoch mimoriadná situácia odhaľuje, koľko egoizmu, individualizmu, zahľadenosti do seba je v nás. Prežívame akýsi duchovný röntgen stavu našej spoločnosti, našich vzťahov, našich sŕdc, našich hodnôt. A koľko by vedeli rozprávať farmaceuti, lekári a mnohí iní zodpovední na rozličných úrovniach, ktorí dnes prežívajú tlak nášho vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti. Toto je duchovný vírus, ktorým sme už dávno nakazení a toto sú situácie, kedy sa viac prejavujú jeho symptómy.
Tlak vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti (Homília v TV LUX)

V tomto období sme si uvedomili mocnejšie ako kedykoľvek predtým, akým darom pre nás je svätá omša. My kňazi pociťujeme v týchto dňoch, aké puto nás spása s vami veriacimi, ktorí sú nám zverení. Omše neboli zrušené. Len bolo pozastavené verejné slávenie svätej omše. Akt Ježišovej lásky k nám stále obnovujeme a sprítomňujeme slávením svätej omše. Chýba iba fyzická prítomnosť veriacich. Ale nechýba duchovná prítomnosť, vo viere, v nádeji a v láske. Aj neverejné slávenie svätej omše je úkonom celej Cirkvi. Je hodina, kedy vnímame, že moderné masovokomunikačné prostriedky, internet, sú pre nás Božím darom, ktorý nám pomáha zmierniť hlad po Ježišovi. Pôsobenie Ježišovho vykúpenia presahuje miesta a hranice. Vzkriesený Ježiš to naznačil aj tým, že prechádzal cez zatvorené dvere. Aj dnes prechádza cez zatvorené dvere našich kostolov a kaplniek, kde zostupuje z neba, aby sa dostal ku každému jednému z vás. Otvorme sa jeho prítomnosti v jeho Slove a v Eucharistii. Jediné, čo mu skutočne bráni vojsť, je náš egoizmus, zahľadenosť do seba, náš hriech. Prosíme o ochranu pred koronavírusom, o uzdravenie chorých, ale prosme najprv o uzdravenie našich sŕdc. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo, ostatné sa vám pridá. 

Niektorí evanjelium o boháčovi a Lazárovi čítajú v marxistickom kľúči boja chudobných proti bohatým. V skutočnosti Božie Slovo nedáva do protikladu chudobných a bohatých. Dáva do protikladu bohatstvo voči náboženstvu, egoizmus, ľahostajnosť voči spolupatričnosti a solidarite. Hlavným problémom boháča nebolo to, že mal bohatstvo. Jeho problém bola duchovná slepota – voči Bohu a voči blížnemu. Boháč z dnešného evanjelia sa zbadal neskoro. Nakoniec prosí, aby poslal Boh Lazára k jeho blízkym, aby sa spamätali, aby neboli takí slepí. 

V týchto dňoch mimoriadnej situácie v našej krajine i na celom svete prežívame niečo podobné. Situácia odhaľuje, koľko egoizmu, individualizmu, zahľadenosti do seba je v nás. Prežívame akýsi duchovný röntgen stavu našej spoločnosti, našich vzťahov, našich sŕdc, našich hodnôt. Jedna predavačka v drogérii znechutená konštatuje: „Ja už nevládzem. A myslím, že tisícky predavačiek na Slovensku taktiež. Každý len nadáva, akí sú ľudia nezodpovední a nech doma sedia na zadku. Tak prečo sa potom chodia biť o mydlá?? Ako vážne ... robím v drogérii a nechápem naozaj čo ľudia robia s toľkými čistiacimi prostriedkami doma. Neverím že každý deň všetci dezinfikujú, umývajú byty. To sa v tom kúpete alebo čo?? A ďalšia vec, chodí nám teraz niekoľko násobne viac tovaru, máme oveľa viac roboty a niekto je schopný nám 10 minút po otvorení prevádzky povedať že ako je možné že to ešte nemáme vyložené? Že ona si chce nakúpiť ... Vôbec nikto nepozerá na nás, že aj my sme ľudia, sme v kontakte s takým obrovským množstvom ľudí ale nemôžme proste ostať doma lebo vy chúďatká by ste si potom nemali kde nakupovať. Najviac ma však mrzí že sa k nám správate ako keby sme boli stroje. Ste arogantní, sebeckí a neohľaduplní. Mali by ste sa nad sebou zamyslieť.“ A koľko by vedeli rozprávať farmaceuti, lekári a mnohí iní zodpovední na rozličných úrovniach, ktorí dnes prežívajú tlak nášho vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti. Toto je duchovný vírus, ktorým sme už dávno nakazení a toto sú situácie, kedy sa viac prejavujú jeho symptómy. Koľko expertov na pastoráciu, liturgiu, medicínu, virológiu, sa dnes objavuje, koľko arogancie, zahľadenosti do seba je v ľuďoch. Boháč z evanjelia sa staral len o seba. Prebral sa, až keď sám pocítil potrebu pomoci iných. A už bolo neskoro.

S epidémiou je to tak: kým sa nás to netýka, sme ľahostajní. V januári nás to ešte nezaujímalo: veď to je problém Číny. Pred mesiacom to bol problém Talianska. Dnes už je to náš problém. Ale mnohí sú stále ľahostajní, lebo ešte sa ich to nedotýka osobne. Netrápi ich, že môžu roznášať chorobu, ktorá môže zraniteľné obyvateľstvo, najmä seniorov zabíjať. 

Jednou z reakcií na to, že otcovia biskupi vyhlásili pôst, bola: „Navyše, správny pôst (len voda až do nasledujúceho rána) má výborné účinky na zdravie a zvyšuje imunitu, teda chráni pred nákazou.“ Uvedomil som si, aká slepota nám hrozí, ako zmýšľame pozemsky. Ešte aj pôst máme tendenciu vnímať ako prevenciu, len aby sa mne nič nestalo. Tu ale predsa nejde o zdravotné preventívne opatrenie, ale o výzvu k pokániu a obráteniu. Tu ide o to, aby sme si uvedomili, že potrebujeme nielen zdravie, ale oveľa viac Boha a spolupatričnosť k druhým, potrebujeme prekonať vlastný egoizmus, ktorý sa stará len o seba, pre ktorý je bohom brucho, vlastné záujmy a komfort. Koronavírus môže byť paradoxne liekom na našu individualistickú spoločnosť a môže nám pomôcť k väčšej spolupatričnosti a spoluzodpovednosti za druhých. A nadovšetko môže prebudiť v nás hlad po Bohu. Boháč z evanjelia bol ľahostajný hlavne voči Bohu. A jeho smäd v pekle bol smädom po Bohu, ktorého stratil. Hovorí sa, že najviac si uvedomíme, čo máme, keď to stratíme. Aké krásne je dnes vidieť hlad a smäd po Bohu! Ako sme si zvykli mať sviatosti, Eucharistiu, spoveď, k dispozícii na lusknutie prsta, ako samozrejmosť. A ruku na srdce, koľkokrát toľká nervozita je v nás, keď sa nevyhovie okamžite našim rozmarom.  

Inzercia

Jeremiáš trpko konštatuje: „Zo všetkého najklamnejšie je srdce a ťažko ho vyliečiť; kto sa v ňom vyzná? Ja, Pán, skúmam srdce a skúšam zmýšľanie.“ Prosme, aby tohtoročné kajúcne obdobie poznačené mimoriadnou situáciou nákazy, bolo pre nás príležitosťou vyliečiť naše srdcia od egoizmu, zahľadenosti do seba a ľahostajnosti voči Bohu a blížnym!

Aj v týchto dňoch vychádza na povrch zmýšľanie našich sŕdc. Upozorním len na jednu vec, ktorá vychádza na povrch v našom zmýšľaní vo viere. Objavuje sa množstvo iracionality a povrchnosti v našom chápaní viery. Mnohí hovoria: Aké opatrenia proti vírusu, sviatosti nemôžu nikoho nakaziť! Ale to je objav teplej vody! Samozrejme, že sviatosti sú liekom a nie nákazou! Ale kňazova ruka, či ruka prijímajúceho, či jazyk prijímajúceho, ba dokonca spôsoby hostie, nie jej podstata, môže niesť vírus. Veď to je základná teológia sviatosti! Podstata sa mení, ale spôsoby zostávajú! Podstata uzdravuje, ale neplatí to nevyhnutne o spôsoboch. Podstata hostie uzdravuje srdce, dušu i telo, lebo je to Ježiš, ale to neplatí o spôsoboch. Ak ťažký celiatik prijme premenenú hostiu, jej podstata bude mať naň blahodarné účinky, ale to neznamená, že nemôže dostať anafylaktický šok kvôli spôsobom. Tieto dni nám ukazujú, ako nás naša zahľadenosť do seba privádza do iracionality a hlúposti. Svätý Pavol dokonca hovorí, že niektoré druhy hlúposti sú hriechom, lebo sú dôsledkom nášho egoizmu. Niektorí sa odvolávajú na to, že kedysi sa morové epidémie prekonali procesiami. To je pravda. Ale pravdou je aj to, že to bola Cirkev, ktorá zakladala nemocnice, ba ich doslova vymyslela, že Cirkev zakladala univerzity a dala základ vede a medicíne, vďaka ktorej dnes nemusia tisíce ľudí zomierať na nákazlivé choroby. A robila to z lásky k človeku. Cirkev nám pomáhala stáročia povstať z povier a bezmocnosti voči chorobám. Lásku k Bohu a k človeku treba dať na prvé miesto. Treba sa nám modliť a postiť, obrátiť. To treba robiť, a tamto nezanedbávať. Nezanedbávať zodpovednosť za druhých, robiť opatrenia, aby sme chránili najzraniteľnejších, slúžiť a pomáhať. Nebuďme hrdinami v rečiach a arogantných výzvach, čo by sa malo robiť. Nerozdávajme inštrukcie, čo by sa malo robiť, ale sa otvorme jeden k druhému, vo vzájomnej spolupatričnosti a zodpovednosti! Tam buďme hrdinami. 

Nedávno som komunikoval s mne blízkou talianskou rodinou v okolí Ríma. Jeden zo synov, Francescov nemocnici, kde je aj v kontakte s koronavirusomy. Ubezpečil som ho o svojich modlitbách a odpovedal mi spôsobom, ktorý vyjadruje, čo všetci potrebujeme: "Ďakujem ti za blízkosť v modlitbe. Je dôležité vedieť, že niekto to pre teba robí, pre nás všetkých. Ťažké časy sa prekonajú, pretože nezostávame nikdy úplne sami. Nikdy neprestaneme bojovať... situácia je chúlostivá, ale dúfam, že sa čoskoro vyrieši. Bude to dobré." O kolegoch mi povedal: "Áno, máme strach, aj ja, ale väčšina kolegov sa na nič nevyhovára, ale koná svoju povinnosť." 

Sledujeme štatistiky: počet nakazených, počet mŕtvych, počet uzdravených. Sledujme aj iné štatistiky: počet egoistov, počet ľahostajných a bezohľadných, počet hlupákov. A sledujme aj počet zodpovedných, ohľaduplných, slúžiacich, počet hrdinov, ktorí denne nasadzujú svoje sily do vyčerpania, aby pomohli. Na to, aby sme zmenili svoje zmýšľanie nám nepomôže, ani keď anjel zostúpi z neba. Ježiš zostúpil a zanechal nám svoje slovo a Prítomnosť, to nám musí stačiť na zmenu nášho zmýšľania, na zmenu našich sŕdc!

Inzercia

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz som farárom v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Som už roky očarený "teológiou svätých", ktorej metódu vnášam do svojho pôsobenia kňaza, teológa a filozofa. Prednášam na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v médiách, teraz najmä v TV Lux vo viacerých reláciách. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet, ktorý sa nechce stretnúť s Kristom. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Odporúčame

Blog
O romantike nielen na Valentína

O romantike nielen na Valentína

14. február. V súčasnosti je najmä sviatkom zamilovaných. Nie je jasné, ako sa to stalo, že sa romantická láska začala viazať na sviatok mučeníka zo starých rímskych čias. Sviatok svätého Valentína z rozhodnutia pápeža Gelasia nahradil v 5. storočí pohanský rímsky sviatok Luperkálií. Toto slovo súvisí s latinským lupus (vlk). Všetci poznáme známu legendu o vlčici, ktorá vychovala zakladateľov Ríma. V Ríme sa počas Luperkálií konali kultové očisťovacie obrady, pri ktorých kňazi nosili kozie kože okolo krku, tzv. Februa. Tu má pôvod aj názov posledného mesiaca roka v rímskom kalendári, február. Nový rok v rímskom kalendári bol 1. marca. Ale súvis s romantickou láskou treba hľadať asi až v stredoveku, hoci nie je jasné, ako k tomu došlo.

Blog
Rozhovor s Otcom Antonom Ziolkovským

Rozhovor s Otcom Antonom Ziolkovským

Otca Antona Ziolkovského som sa opýtal, ako sa zachovať pri aktuálnej situácii ohľadom zákazu verejných svätých omší z dôvodu epidémie koronavíru. Rozprávali sme sa aj o príklone Slovenska ku konzervativizmu, odmietnutí smerovania k liberálnej demokracií, nástupe konzervatívneho populizmu a zatýkaní sudcov (PODCAST)

Blog
Úvaha o migrácii, ktorá nekorešponduje s Vôľou Pána – doplnenie

Úvaha o migrácii, ktorá nekorešponduje s Vôľou Pána – doplnenie

Krátkodobé pobyty v zahraničí nie sú až takým problémom. Nech už ide o pobyt štúdijný, pracovný, alebo nejaký iný. Toto všetko môže totiž v mnohých veciach rozšíriť obzor človeka a obohatiť ho. Môže mu to priniesť značné životné skúsenosti, ktoré sa potom dajú úspešne zúžitkovať doma, a môžu v určitých veciach pozdvihnúť našu spoločnosť. Takéto dačo je v podstate v poriadku.