KDH žije

Dnes je to týždeň odkedy boli vyhlásené výsledky volieb. Nie je to dostatočný čas na hĺbkovú reflexiu, ale snáď na prvotné zhodnotenie situácie, aspoň tých pozitívnych momentov, už áno.

Ak porovnám atmosféru po prehratých voľbách v roku 2016 a teraz, vnímam rozdiel. Vtedy sa skleslosť a nervozita dala, obrazne vyjadrené, krájať ako tma v rozprávkach. Bol to šok, ktorý nik nečakal a nikto si nepripúšťal. Pre motiváciu ísť ďalej bolo treba siahať až na dno síl. Dnes, napriek tomu, že porážka je de facto rovnaká, vnímam viac pokoja, prirodzeného zostatkového optimizmu i chuti pokračovať. Prečo je tomu tak? Predpokladám, že príčin je viac, ale spomeniem aspoň tri.

Z pohľadu krajiny voľby dopadli dobre. SMER stratil väčšinu a víťazi skladajú vládu bez potreby prizývať toxické strany. Preto celková atmosféra v spoločnosti a tiež medzi voličmi KDH nie je fatálna, ako by tomu bolo v prípade, keby sa kvôli prepadnutým hlasom dostal k moci opäť SMER.

Voľby a im predchádzajúca kampaň predstavili na kandidátke KDH generáciu nových ľudí s potenciálom, ktorí sú pripravení na prevzatie zodpovednosti za vedenie strany. Výsledky preferenčných hlasov a 4 roky práce v mimoparlamentnej opozícii ukázali na niektorých z nich a vykreovali ďalších s evidentným potenciálom. Niektorí z nich možno nedosiahli výrazný výsledok, ale pri pohľade na zisky hlasov aktuálnych poslancov sa v žiadnom prípade nestratili. 

Dopyt po KDH bolo cítiť hneď po voľbách. Bol som milo prekvapený, že po voľbách silne prevládali spätné väzby plné solidarty a najmä povzbudenia pokračovať ďalej. Iste, môže to byť prejav ukazujúci sa iba v našej "bubline", ale pred štyrmi rokmi som takéto niečo nebadal, aspoň nie v takom rozmere. 

Toľko k odôvodneniu. Základné kroky nevyhnutné k reštartu hnutia už urobilo predchádzajúce vedenie. Teraz je potrebné v nich pokračovať a niektoré veci zmeniť. V rámci hnutia isto pripravíme aj komplexnejšiu analýzu príčin neúspechu. Viaceré z nich v mediálnom éteri alebo v rámci interných diskusií už zazneli. Myslím si, že okrem pravdivého pohľadu do zrkadla a sypania si popola na hlavu, by sme ale nemali zabúdať na to, že zajtra je nový deň. A s ním prichádzajú nové príležitosti, nové výzvy a zodpovednosť žiť ďalej.