Reforma školstva (I) - flexibilita škôl, skvalitnenie gymnázií

RACIONALIZÁCIA A ZEFEKTÍVNENIE SIETE ŠKOL

1. DVOJRÝCHLOSTNÝ DRUHÝ STUPEŇ ZŠ

Zaviesť dvojrýchlostné vyučovanie cudzích jazykov a matematiky - zaraďovanie do skupín podľa vedomostí, nie veku. Učiť 5 člennú skupina s rozdielnou úrovňou žiakov je menej efektívne ako 25 člennú skupinu žiakov rovnakej úrovne. Skúsenosť ani výskum nepreukázali súvislosť medzi počtom študentov v triede a ich výsledkami.

Zo systému loss-loss-loss (neefektívna výučba, stres a frustrácia slabších študentov, nevyužitý potenciál dobrých študentov) by sa vytvoril win-win-win systém (efektivita, využitý potenciál šikovnejších, kvalitné základy pre slabších a pri menšom strese). Skupiny pomalšie napredujúcich by vytvorili priestor aj pre integrovaných študentov. Študent by mohol zopakovať ten istý cyklus z jazyka, resp. matematiky bez toho, aby prepadol. Poslanie školy – posytnúť čo najkvalitnejšie vzdelanie primerané schopnostiam žiaka je nadradené organizačnej náročnosti dvojrýchlostného vzdelania.

2. OSEMROČNÁ ZŠ

Deväťročná ZŠ nezvýšila kvalitu vzdelania a žiaci nie sú zrelší pri rozhodovaní pre stredoškolské štúdium v porovnaní s 8 ročnou ZŠ. Niektorí študenti sa nevedia rozhodnúť pre profesiu ani v 18.roku, to nie je dôvod predĺžiť ZŠ do dospelosti. Pomohla by spolupráca s výchovným poradcom, aj dnes existujúca možnosť prestúpiť na inú SŠ a flexibilnejšie SŠ.

Výhody 9 ročnej ZŠ sú pochybné, výhody 8 ročnej ZŠ zrejmé:

- dvojrýchlostné vzdelanie je oragnizačne jednoduchšie pri 4 ako pri 5 ročníkoch a umožní naučiť za 4 roky viac ako jednorýchlostné za 5, 

- ušetrené peniaze sa stanú zdrojom na zvýšenie platov učiteľov,

- študenti budú v systéme o rok kratšie, neskôr sa môžu rozhodnúť pre štúdium na základe reálnych skúseností s trhom.

3. FLEXIBILNÉ STREDNÉ ŠKOLY

V histórii mladí ľudia vstupovali do života skôr ako dnes. Realita 19-21 ročných maturantov je spoločensky nevýhodná:

- pomer cena / výkon ( dĺžka štúdia / vedomosti+zručnosti ) je neekonomický,

- vzďaľuje študentov od reálneho života, dozrievania, preberania zodpovednosti, zásadných rozhodnutí v osobnom a profesionálnom živote vrátane ďalšieho vzdelávania vyplývajúceho z poznania trhu,

- umelo znižuje nezamestnanosť, nezvyšuje zamestnanosť, zabraňuje prísunu produktívnych ľudí na pracovný trh,

- čím dlhšie starí pracujú, tým dlhšie mladí študujú, 

- čiastočný vplyv na demografiu. 

1. Niektoré študijné odbory o rok skrátiť.

2. Umožniť študentovi zo systému skôr vystúpiť a na základe skúseností so životom a pracovným trhom doň zasa vstúpiť: napr. do 25. roku by mal študent, ktorý zo systému skôr vystúpil, nárok na denné bezplatné štúdium v trvaní max. dvoch rokov. Štúdium by obsahovalo iba odborné predmety a prax.

3. Stredná škola by ponúkla základné všeobecno-vzdelávacie a odborné predmety. Vyšší ročník - užšia špecializácia. Popri štúdiu by študent mohol uplatniť vzdelávací poukaz u držiteľa vzdelávacej licencie na paralelné štúdium odborného predmetu, remesla, jazyka, hudobný nástroj...

4. Duálne vzdelávanie. Profesijné komory - cechy by zasahovali do obsahu a nárokov štúdia a požiadaviek na získanie certifikátu.

4. ZBYTOČNOSŤ 8 ROČNÝCH GYMNÁZIÍ

Deliť deti na elitu a ostatných vo veku 10 rokov je spoločensky škodlivé a vzdelanostne neefektívne, rozdiel medzi výsledkami maturantov 8 ročných a 4 ročných gymnázií je zanedbateľný. Súčasný záujem o 8 ročné gymnáziá je pochopiteľný a je daný nízkou úrovňou ZŠ. Sociálne aj edukačne lepšou cestou je a) uvedený dvojrýchlostný druhý stupeň ZŠ a b) garantovanie minimálnej úrovne ZŠ: porovnanie výsledkov študentov z vybraných predmetov na vstupe (5. al. 6.ročník) a na výstupe (posledný ročník ZŠ) ukáže pridanú hodnotu školy. Opakovaný negatívny rozdiel (úroveň na výstupe - úroveň na vstupe) bude riešiť inšpekcia a môže viesť k ukončeniu pracovného pomeru s učiteľom alebo s riaditeľom.

5. LICENCIE NA GYMNÁZIÁ

Gymnáziá budú každoročne hodnotené v minimálne troch predmetoch: SJ+čítanie s porozumením, cudzí jazyk a matematicko-logická gramotnosť. Do úvahy by sa brali písomné celoštátne hodnotené výsledky. Ak v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch (spolu 6 testov) gymnázium klesne v troch testoch pod 65%, nasledujúci školský rok dostane menej peňazí na žiaka. Ak gymnázium v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch klesne v troch testoch pod 60%, stráca licenciu.

Zriadiť nové gymnázium v okrese možno len v prípade, ak dostatočný počet žiakov ZŠ alebo SŠ negymnaziálneho typu dosiahne v 3 sledovaných predmetoch opakovane 65% (t.j. na trhu je dostatočné množstvo študentov s predpokladom na gymnaziálne štúdium.)

Test z matematicko-logickej gramotnosti (TMG) by nemal úroveň ani platnosť maturity (myslím, že povinná maturita z matematiky nie je dobré riešenie). Obsahoval by najjednoduchšie typy príkladov stredoškolského učiva, logické úlohy. Príloha testu by obsahovala základné vzorce, študent by mohol používať poznámky. Cieľom porovnávaní je eliminovať najnekvalitnejšie, nie tlak na maximálnu kvalitu. 

TMG by mohli byť voliteľné aj na iných SŠ a pre univerzity by mohli slúžiť ako jedno jedno z prijímacích kritérií.

Výhody licencií: 

- Objektívnejšie hodnotenie gymnázií (porovnávanie na základe úspešnosti absolventov v dobe, keď sa na VŠ nedá nedostať, nemá výpovednú hodnotu).

- Riaditelia by zvážili, koho prijmú a pripustia k maturite. Nekvalitné gymnáziá by zanikli na základe objektívnych kritérií, nie politickej svojvôle. Výsledky by boli legislatívne záväzné pre VÚC, ktorá by ich pri zásahoch do gymnázií musela rešpektovať. 

- Zvýšená kvalita gymnázií by mala dopad na výššiu kvalitu iných stredných a odborných škôl, na ktoré by sa hlásil vyšší počet študentov. 

- Rodičom by nebolo upreté právo na výber školy ani zriaďovateľom na ich zriadenie, ak škola spĺňa kritériá. Vôľa rodičov a zriaďovateľov nemôže byť nadradená kvalite.

- Pri nižšom počte gymnázií sa môže zvýšiť riziko korupcie. Systém by tento typ korupcie vypudil: kto by prijal zlého študenta, ak hrozí, že škola príde o peniaze alebo licenciu?

Poznámka na adresu cirkví: na trhu chýbajú cirkevné stredné a odborné školy negymnaziálneho typu. Mnohí veriaci dávajú svoje deti na gymnázium nie preto, že by trvali na gymnaziálnom štúdiu, ale iný typ strednej školy cirkvi prakticky neponúkajú.