Potrebujú kresťania ku krížu aj meč? Volebný odkaz nedeľného evanjelia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Potrebujú kresťania ku krížu aj meč? Volebný odkaz nedeľného evanjelia

V túto nedeľu zaznelo na rímskokatolíckych omšiach provokujúce evanjelium Mt 5,38-48. Obsahuje Ježišovu výzvu nepomstiť sa podľa normy: „oko za oko a zub za zub“ a kategorický príkaz „milovať nepriateľov“. Poburujúco a bez limitov to robí totiž už sám Boh, ktorý posiela dážď a slnko nielen na dobrých ale aj na zlých, hoci ani Bohu ani Ježišovi ich zlo nie je vôbec ľahostajné.

Toto nadčasové evanjelium nám tu na Slovensku spochybňuje pevné rozhodnutie alebo neisté poškuľovanie niektorých katolíkov voliť vodcu strany, ktorý sa za asistencie dvoch katolíckych kňazov minulý týždeň hrdo označil poblíž stredovekej dražovskej kaplnky „za meč“. Vraj on a jeho strana je týmto mečom, ktorý treba naliehavo pridať k slabému krížu. Kristov kríž je pre tohto vodcu pravdepodobne totálnym fiaskom, hoci ho hrdo už namiesto gardistických symbolov nosí na golieri svojho saka. Hoci o symboloch a ich sile dosť veľa vie, význam kríža a jeho paradoxnú silu asi úplne nepochopil a jeho snaživé dopĺňania meča ku Kristovmu krížu podozrivo mrazí a neveští nič dobré, hoci niektorí spomedzi nás zostávajú týmto vodcom a jeho naliehavou pomocou pre kresťanov na Slovensku fascinovaní a okúzlení.

Robí nás dané evanjelium pacifistami a slniečkármi?

Najprv ponúkam výklad k textu evanjelia Mt 5,38-48:

38 Počuli ste, že bolo povedané: “Oko za oko a zub za zub!” 39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. 41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. 43 Počuli ste, že bolo povedané: “Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.” 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? 47 A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? 48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Stať je dobré kontextualizovať: úryvok patrí do programovej Ježišovej Reči na vrchu (Mt 5-7) a v nej sa radí medzi šesť antitéz, výrokov, ktoré formujú náš vzťah k blížnemu. Robia to dialekticky, čiže tézu: „bolo povedané ...“ presahuje alebo ruší antitéza: „no ja vám hovorím“. Všetkých šesť antitéz presahuje normy Mojžišovho zákona. Ježiš piatou a šiestou antitézou v danom evanjeliu dosahuje vrchol kresťanskej morálky, t.j. spravodlivosti, ktorá má presahovať morálne konanie zákonníkov a farizejov. Ježiš zámerne hovorí zveličujúcim spôsobom.

Piata antitéza Ježiša spochybňuje právnu normu o rovnocennej pomste „oko za oko, zub za zub“ je až trikrát spomínaná v Tóre (Ex 21,24; Lv 24,20; Dt 19,21 ) a je právnym dedičstvom starovekého blízkeho východu. Hoci v najstaršom sumerskom Ur-Nammu kódexe (21 stor. pred Kr.) sa za oko ešte platilo pol míny striebra, uvedená norma sa prvý krát priamo spomína v 196. zákone starobabylonského Chamurapiho kódexu (18 stor. pred Kr.) a za oko sa muselo platiť okom vinníka. Slovami "Neodporujte zlému" nás Ježiš núti zriecť sa pomsty. Výrok o nastavení druhého líca po tom, čo človeka udrel zlý človek po pravom líci, čiže veľmi bolestivo a potupne opakom či chrbtom pravej ruky, nami pri jeho vypočutí otriasa a buď pri ňom spozornieme alebo reagujeme slovami: "tak toto asi nie!" Má sa Kristov učeník nechať otĺkať ďalej a má arogantom poslúžiť ako fackovací panák? Keďže Ježišove slová sú zámernou hyperbolou, zveličením, ich dôraz bude v niečom inom. Sám Ježiš sa totiž ohradil pred veľkňazom, keď ho bil vojak bez opodstatnenia: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18,23). Jeho šokujúca výzva nás núti vzdať sa nielen rovnocennej pomsty („už nie oko za oko“), ale máme sa vzdať akejkoľvek pomsty!

Ježiš však pokračuje ďalej zveličujúcim spôsobom: jeho učeník sa nemá dokonca ani súdiť o to, čo je jeho – tým nás Ježiš núti kapitulovať na svetskú spravodlivosť nastolenú súdom! Je to vôbec možné. Ježiš nastoľuje vrcholne originálnu morálku, morálku konca časov, kde padajú zaužívané a legitímne spôsoby. S Kristom nastáva prehodnocovanie bežných pravidiel a noriem a vstup vyššej Božej morálky do tohto sveta. Odlišnosť Božieho kráľovstva nemohla byť jasnejšie podaná ako touto paradoxnou eschatologickou morálkou.

Veľký ruský románopisec Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910) pokladal slová: "Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé" (Mt 5,39) za kľúčový popud k osvojeniu si svojho provokatívneho pacifizmu a rázne odmietal používanie sily, zbrane alebo silových prostriedkov nielen u seba, ale aj v celej spoločnosti. Ježiš tu však nerieši spoločenské zriadenie, to nie je jeho poslaním a dokonca ho uznáva, no tieto slová majú silu pretvárať individuálnu mentalitu Ježišových učeníkov. Jeho učeníci majú vďaka nemu však určitý potenciál žiť tento náročný štýl života - bez pomstychtivosti, v dobroprajnosti a v nevypočítavej dispozícii pomáhať iným. Veriaci učeníci majú žiť ako Ježiš sám, ktorý nastolil koniec časov (v Mk 1,13: „Naplnil sa čas, je tu Božie kráľovstvo, kajajte sa a verte evanjeliu“). S ním sa začal teda akýsi presah časov, v ňom„už“ nastal koniec časov, ale „ešte nie“ plnosť Božieho kráľovstva, ktoré sa úplne nastolí pri konci sveta.

Ježišom požadované konanie v piatej antitéze vedie logicky k finálnej a vrcholnej antitéze: o láske k nepriateľom. Téza „nenávidieť svojho nepriateľa“ bola medzi vtedajšími židmi pomerne rozšíreným limitom príkazu lásky k blížnemu. Podporovali to pasáže napr. ako Žalm 139 19 Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. 20 Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba. 21 Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? 22 Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. Milovať člena židovského národa viedlo prirodzene akoby k neláske tých, čo boli z iného tábora. Ježiš zavrhuje tento limit lásky. Nestavia to však na sentimentálnom pohľade, že všetci ľudia napriek všetkému sme si bratia a sestry. Ježiš potvrdzuje v duchu realizmu Biblie kategóriu nepriateľa, neruší ju, ale žiada efektívnu lásku k nemu. Robí to jednoducho preto, lebo taká je aj cesta Otca.

Boh ako Otec ukazuje lásku k dobrým aj zlým, nie preto, že mu je ľahostajné konanie ľudí, ale pretože miluje bez limitov. Napokon Ježiš cieľ nášho konania zhrnul do výzvy posväcovať sa: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5,48). Cieľ našej dokonalosti je mimo nás v Bohu, nie v nás. Stredom nášho žitia nie sme my, ale Boh. S Ježišom sme na vrchole jeho náročnej morálky, deje sa s ním akoby korpenikovský duchovný obrat. Stred je mimo nás, nie my sme centrom. S Ježišom sme teda „excentrickými" bytosťami zameranými na Boha.

Toto Ježišovo evanjelium z nás teda nerobí pacifistov ani infantilných kresťanov, ktorým je zlo v nás a v konaní tých druhých ľahostajné, lebo proste škodí nám aj druhým. No Ježiš nás týmto evanjeliom učí náročným normám ako sa správať k iným, sú to normy, ktoré záhadne pretvárajú tento svet a dokonca aktívne v ňom potláčajú v ňom aj zlo, hoci sa to našim návodom úplne nezdá. Sám Ježišov kríž a jeho zdanlivá slabosť spadajú práve do okruhu tohoto morálneho konania.

Crux, spes nostra unica (Kríž, jediná naša nádej)

Z hore povedaného je evidentné, že Ježišove náročné normy sú hlboko ľudské a Božie zároveň. Majú trvalé normatívne poslanie nielen pre nás, čoraz viac zmätených a zábudlivých kresťanov, ale vnášajú trvalé svetlo aj do budúcnosti. Sú nadčasové. Ich odkaz o dokonalosti a láske, ktorá definuje Boha samotného (1 Jn 4,8.16), sa stáva najvyššou možnosťou človeka. Zároveň však toto slovo o láske sa stáva čoraz viac sprofanované. Čo s tým? Môže nám pomôcť pretlmočenie jej konceptu. Romano Guardini hovorí: „láska je aktívna starosť o rast druhého“. Ježišov portrét v Písme nám ukazuje, že jeho láska je absolútne „áno“ Bohu a absolútne „áno“ človeku. Láska teda nie je nejakým rozplývaním sa v sladkých emóciách, ani nejaká sentimentálna opona, aby sme ňou zakryli niečo nepríjemné. V Biblii je láska k Bohu a blížnym, áno aj k nepriateľom niečím veľmi konkrétnym a je vecou srdca, teda centra ľudskej osoby, orgánu myslenia a rozhodovania. Pre lásku sa po vzore Krista dá rozhodnúť, do sympatií k niekomu sa nedá siliť alebo rozhodnúť.

Apoštol Pavol nám trefne hovorí, že „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5). Dnes, keď sa hľadajú nové dôrazy a efektívne pôsobenie v Cirkvi, láska, ktorá doviedla aj Ježiša na kríž, sa ako jediná stáva presvedčivou aj pre tento svet. Nie podráždenosť zatrpknutých kresťanov, ktorí sa uzatvárajú do svojho geta, ale múdra a odvážna láska (caritas discreta), ktorá sa nebojí kríža, ktorý sa objaví akonáhle zaujímame postoj skutočnej viery podobný Ježišovmu. Ide o kríž, ktorý vyrastá z nášho postoja voči svetu.

Aký má byť tento náš postoj k svetu? Existencia kresťana nie je rozhodnutím pre tento svet, ani proti nemu, ale rozhodnutím pre pravého vládcu sveta, ktorý je však z veľkej časti obsadený tým nepravým vládcom. Je to rozhodnutie pre Boha, pre dobro a pravdu proti nenávisti a lži. Keď dnes kresťan zastáva Božie záujmy, stáva sa úplne zrejmé, že bude pre mnohých ľudí v mnohých veciach viery a kresťanskej morálky nepochopeným, cudzím až osamoteným. Je to odcudzenie, ktoré si nevybral, no napriek tomu bude ľudí aj svet vidieť nielen ako Božie stvorenie, ale sa usiluje ich milovať láskou, ktorá sa podobá tej Božej a ktorá, ako vieme, bola napokon ukrižovaná. Autentický kresťanský vzťah ku svetu je teda ten Ježišov. Je to jeho láska, ktorá sa dáva, ale nikdy pritom nezamení Boha Otca za tento svet. Nie je to ľahký vzor, ale je životaschopný a zmysluplný. Je to láska, pri ktorej fyzicky alebo obrazne tečie krv. Františkánsky kňaz a mučeník sv. Maximilián Kolbe poznal veľmi dobre zlobu nacistickej aj komunistickej ideológie. Salvádorsky biskup sv. Oscar Romero za svoju lásku a angažovanosť v prospech biednych zaplatil životom. Sv. matka Tereza sa o svoj život v láske delila postupne s ostatnými. Človek sa pri tomto postoji spotrebúva bez náhrady a bez pozemskej odmeny. Je to cesta, na ktorej však nikdy nezažije sklamanie, pretože toto kráčanie napĺňa jeho život. Takáto verná láska otvorená pre bolesť z vernosti Kristovi a biblickej vízii človeka môže premieňať naše drahé Slovensko.

Aký význam má meč v početných novozákonných veršoch o meči?

V Novom zákone sú však početné verše aj o meči, nehovoriac o Starom zákone. Grécky výraz machaira je použitý v Novom zákone 29-krát a romfaia 7-krát. Prvý výraz bežne označuje kratší, druhý výraz dlhší meč. Meč má doslovný význam napr. pri apodiktickom opise politickej moci: "Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle" (Rim 13,4). Pavol tu poukazuje na princíp moci a autority nosiacej meč ako zbraň, ktorú je nutné pri zachovaní verejného poriadku a spravodlivosti použiť. Tá alternatíva, že moc môže byť aj proti Bohu alebo nemorálna, nie je predmetom Pavlovej principiálnej úvahy. I v kontexte iných ďalších veršov Nového zákona sa chápe meč ako zbraň. Áno, aj meč je treba niekedy použiť, a boli, sú a budú obdobia, keď pri záchrane jednotlivcov ale aj národov a v primeranej sebaobrane sa inak ani nedá. To je každému zrejmé a na silu presadzovaný pacifizmus nie je namieste.

V Novom zákone je však pozoruhodné, že druhú veľmi početnú kategóriu tvoria biblické verše o meči, kde sa meč interpretuje obrazne a deje sa v textoch viazaných na Ježiša. V misionárskej reči v Mt 10,24 Ježiš obrazne hovorí, že prináša na zem meč (Mt 10,24), ktorý je v kontraste s pokojom a označuje teda nepokoj a rozdelenie vzniknuté kvôli Ježišovi medzi najbližšími príbuznými. Ježiš odmieta jednak fyzické použitie meča jeho učeníkmi v momente jeho zajatia a deje sa to výrokom pri útoku s mečom v Mt 26,52: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú!“ a tiež odmieta aj doslovné chápanie meča ako užitočnej zbrane na jeho obrane v Lk 22,36: Teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč“. Jednoducho tu odkazuje, že do budúcna si treba zadovážiť meč. Avšak keď učeníci doslovne aplikujú jeho slová a pri dvoch mečoch položených v miestnosti Ježiša na ne upozornia, čím akoby hovorili, že už majú dostatočnú výzbroj na jeho obranu, tak on stroho ukončí diskusiu slovami: „To stačí“. Nehovorí tým, že dva meče stačia, ale rázne a v kritickej chvíli skončí dialóg vrcholiaci nedorozumením učeníkov, ktorí len ťažko chápu Ježišove slová. Ježiš ich výzvou kúpiť si meč pripravil na budúce prenasledovanie a odpor, ktorému budú musieť čeliť a brániť sa mu. No v danej chvíli nechcel mať nič spoločné s aktívnym bojom za seba. V Pavlovom Liste Efezanom 6,14-17 je alegorická reč o výzbroji kresťana, kde prevažujú obranné časti vojenského výstroja a jedinou útočnou zbraňou je meč, no jednoznačne vysvetlený v zmysle Božieho slova: 14 bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti
 15 a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! 16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! 17 A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
Presne v tomto duchu je chápaná sila Božieho slova ako meč aj v Liste Hebrejom 4,12 a analogickú funkciu má meč vychádzajúci z Ježišových úst v troch odlišných obrazoch apokalyptickej Knihy zjavenia v 1,16; 2,12; 19,15.

No dajú sa iba v tomto čisto duchovnom zmysle chápať vypovedané slová o meči, ktorý je treba postaviť ku krížu, pri kostolíku z 11. stor. v Drážovciach? Najmä ak zazneli z úst toho, kto sa ešte pred pár rokmi ostentatívne promenádoval po uliciach miest v gardistickej uniforme a nedávno z pozície župana rozdával šeky s nacistickou číslovkou (1488 Eur), no dnes sa nad tým všetkým v politických debatách spomenutý pán iba veľavravne usmieva. Dvakrát pritom stihol zasvätiť seba i svoju stranu i Panne Márii napriek tomu, že vyrástol v protestantskej tradícii, ktorá má určitý odstup k mariánskemu kultu. S vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote to urobil na popud svojho „duchovného vedenia“ poskytovaného snaživými katolíkmi.

Preto úprimne vyzývam spolubratov v kňazskej službe, ktorí asistovali i minulý týždeň aktivite zasvätenia v Dražovciach, upustiť od takýchto aktivít, ktoré nesú známky duchovno-teologického zahrávania si s politickým ohňom a nemajú s Kristovým duchom veľa spoločného, hoci sa pri tom o ňom veľa hovorí. Nás ostatných pozývam modliť sa a postiť sa v Popolcovú stredu a v prvý pôstny piatok za sobotné voľby!

Pane, daj prosíme, aby nech tvoja odvážna láska a zdravý rozum inšpirujú zodpovedné rozhodnutia nielen nás katolíkov ale aj ostatných voličov na Slovensku!

 

(P.S.: ak to nebolo jasné, tak blog bol napísaný kvôli tomu, že určite nielen mne ale aj iným bratom a sestrám nie je vôbec jedno, čo sa deje na oboch pre kresťana neprijateľných extrémoch, ale mrzí nás i to, čo sa deje v priestore medzi týmito extrémami v našom morálne rozvrátenom štáte. Blog je primárne určený pre nás katolíkov, ktorých mentalitu formuje z podstaty veci Kristus a jeho Cirkev. Už dlhší čas máme na Slovensku problém, keďže Kristovo posolstvo sa v obave pred neistou budúcnosťou zužuje, profanizuje a naivne politizuje. Na spoločenskej úrovni sa začína vnímať už nie v jeho podmanivej Kristovej originalite. Kristus a naša Cirkev sa čoraz viac aj našou zásluhou, preferenciami i ľahostajnosťou začínajú vnímať veľmi skreslene. Prečo asi tak? Pán Ježiš pritom založil Cirkev, ktorá vo sviatostiach v liturgii opakuje, čo konal on, ale aj s láskou slúži, autenticky svedčí o nenahraditeľných hodnotách a ktorá sa bojí byť uzavretá do seba a byť len sama pre seba. Iba s Kristom máme potenciál byť ozajstným spoločenstvom aj na Slovensku).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo