Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a brat Sostenes Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. (1 Kor 1, 1-3)Zdieľať
Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.
Tento novozákonný spis/list bol napísaný do Korintu. Ide o grécke mesto, ktoré v zmenšenej modernej podobe existuje dodnes. Nachádza sa na strategickej úžine medzi vnútrozemným Gréckom (Atikou) a Peloponézskym polostrovom. Námorne kedysi spájalo Korintský a Saronský záliv. V každom z nich malo prístav a tak mesto fungovalo ako prekladisko tovaru. V rímskom období po zničení (146 pred Kr.) a znovuvybudovaní (44 pred Kr.) sa z neho stalo dôležité miesto obchodu a stretu civilizácii. Bohatstvo a zmes rôznych druhov ľudí spôsoboval, že to bolo miesto plné nerestí. Kresťanstvo sem priniesol samotný Pavol počas svojej druhej misijnej cesty (viď Sk 18). Jeho pobyt sa tam datuje do rokov 50/51 po Kr. Prví veriaci patrili k rôznym vrstvám spoločnosti. Väčšinu pravdepodobne ale tvorili bývali pohania zo širokej nižšej triedy. Dôvodom na napísanie listu boli spory vo vnútri miestnej cirkvi, ktoré viedli ku skupinkovaniu. Pavol ho napísal v roku 55 počas svojho pobytu v Efeze. Jeho kontakt na diaľku umožňoval čulý lodný styk medzi týmito dôležitými centrami. Hoci je autenticita listu dnes považovaná za istú, mnohí odborníci považujú súčasný stav za kompiláciu viacerých Pavlových listov.
Samotný čítaný nedeľný úryvok predstavuje úplný začiatok listu, ktorý podľa vtedajšej zvyklosti tvoril adresu a pozdrav. Pavol sa v ňom predstavuje ako apoštol Krista Ježiša povolaný „z Božej vôle“ (v. 1). Odosielateľ tým hneď na úvod potvrdzuje svoju autoritu. Ako budeme vidieť ďalej, ide o dôležité oznámenie pre rozdelenú kresťanskú komunitu, ktorej frakcie sa odvolávali na rôzne im vyhovujúce autority (Pavol, Apollo, Kéfas, Kristus) (porov v. 10-17). Apoštol poukazuje na jediný zdroj viery a evanjelia, ktorým je Kristus. Iba on je pravým zjednocovateľom, ktorý pôsobí nielen v Korinte, ale medzi všetkými veriacimi na celom svete (viď. v. 2). V prvom verši Pavol uvádza aj svojho spoluodosielateľa Sostena. Tým sám potvrdzuje, že v ohlasovaní nikdy nejde iba o sólo misiu.
Pavol sa v ňom predstavuje ako apoštol Krista Ježiša povolaný „z Božej vôle“.Zdieľať
Nasledujúci pozdrav zvoláva na miestne spoločenstvo Božie dary milosti a pokoja. Milosť odkazuje na nezaslúženú Božiu náklonnosť, ktorá bola prejavená v dare dobrej zvesti evanjelia a následnej možnosti spásy. Pokoj je prevzatý zo starozákonnej tradície. Predstavuje nielen mier, ale aj šťastný život podľa Božej vôle.
Nasledujúci pozdrav zvoláva na miestne spoločenstvo Božie dary milosti a pokojaZdieľať
Pavol sa nám v týchto veršoch takto stáva inšpiráciou, ako nadviazať kontakt s druhými. Čo so sebou prinášame, keď sa k niekomu chcem priblížiť? Je to hnev a roztržka? Úmysel druhému ublížiť, alebo ho zneistiť pre svoj vlastný prospech? Je pravda, že niektoré vážne situácie si vyžadujú aj tvrdší prístup. Môžeme ho vidieť napríklad v Liste Galaťanom. No zvyčajne je dôležité si svoj úmysel pri prístupe k iným očistiť. Aby tak počúvajúci mohol zo začiatku pochopiť o aký cieľ v skutočnosti ide.
Čo so sebou prinášame, keď sa k niekomu chcem priblížiť?Zdieľať
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
Foto: wikimedia