Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. december 2019

Môže kresťan voliť nekresťanskú stranu?

Mal by kresťan voliť „strednú cestu“? Mal by kresťanský politik kandidovať za „hodnotovo neutrálnu“ stranu?
Môže kresťan voliť nekresťanskú stranu?

Zvykne sa hovoriť „volím konkrétnych ľudí, kresťanov, nie politickú stranu“. (vravia voliči OĽANO)

Ale tiež „voľba kresťanov s nekresťanskej strane znamená, že tvojím hlasom zvolíš aj liberálov a teda pri parlamentnom hlasovaní tvoj hlas znamená 40% (20%, 60%, …) liberálneho hlasovania“. (vravia voliči KDH)

Ako je to teda? Volíme strany, či ľudí? Je kresťanský hlas nekresťanskej strane volením (aj) liberálov?

Pozrieme sa na tri faktory - kandidátska listina strany, krúžkovanie a kvórum. A na záver si dovolím ešte „pár“ poznámok ku stranám a hodnotám všeobecne.

Kandidátka

Na prvý pohľad sa to zdá byť jasné. Môj hlas pre kresťanskú stranu znamená minimálne 8 poslancov hlasujúcich v zhode s mojimi hodnotami a žiaden proti mojim hodnotám. Naproti tomu môj hlas „strednej ceste“ znamená síce pár poslancov hlasujúcich v súlade s mojimi hodnotami, no rovnako aj viacero hlasujúcich proti mojim hodnotám (viď viaceré hodnotové hlasovania OĽANO). A teda sa javí ako jasne výhodné voliť kresťanskú stranu a nie „strednú cestu“. Prítomnosť kresťanského kandidáta v neutrálnej strane sa potom javí ako nevhodná, lebo môže miasť, zvádzať kresťanského voliča voliť „nevýhodnejšiu“ možnosť.

Tento názor je pomerne rozšírený, ja sám som ho zdieľal, a objavil sa aj vo vianočnom špeciáli, tlačenom vydaní Postoja.

Problémom je, že je nesprávny, resp. neúplný.

Ak sa na to pozrieme z opačnej strany, ilustruje to Matovičov konflikt so Škripekom, ktorý bol požiadaný, aby prepustil miesto liberálnemu kandidátovi, keďže „posledne bol zvolený, on konzervatívec, liberálnymi hlasmi“.

Liberáli v nekresťanskej strane sa dostanú do parlamentu hlasmi liberálnych voličov, nie hlasmi kresťanských voličov. Zdieľať

„Nekresťanské strany“ nevolia iba kresťania, ale aj liberáli. Ak by všetci liberáli volili iba liberálne strany a všetci kresťania iba kresťanské strany, tak by postúpil do parlamentu možno podobný počet liberálov a kresťanov, ako keď ich volia ľudia v „hodnotovo neutrálnej strane“.

Inými slovami, liberáli v nekresťanskej strane sa dostanú do parlamentu nie (len) hlasmi kresťanov, ale (aj) hlasmi liberálov.

Dôležitý je pomer kandidátov v konkrétnej strane (liberálni vs kresťanskí) a voličov danej strany (liberálni vs kresťanskí).

Je dobré, ak sú kresťanskí kandidáti v nekresťanských stranách. V prípade, ak ich kresťania nevolia. Zdieľať

Pre kresťanov výhodné, aby bol vyšší pomer liberálnych voličov konkrétnej strany, než je pomer liberálnych kandidátov tejto strany (aby sa do parlamentu dostali kresťania hlasmi liberálnych voličov).

Z toho vychádza, že je dobré, ak sú kresťanskí kandidáti na nekresťanskej kandidátke (na zvoliteľných miestach), no najmä ak ich kresťania nevolia.

Krúžkovanie

Lenže aby to nebolo také jednoduché, máme tu aj krúžkovanie. To predstavuje pomerne účinnú možnosť poprehadzovať poradie na kandidátke a tiež posúva vyššie zmienené pravidlo do inej polohy.

Na prekrúžkovanie 4 poslancov do parlamentu teoreticky môže stačiť 0,15% všetkých voličov, kdežto na zvolenie 4 poslancov treba minimálne 2,667% všetkých voličov, čo je skoro 18 x viac. Zdieľať

Vezmime si váhu hlasov pre jedného poslanca. Aby sa poslanec dostal do parlamentu, musí získať okolo 0,667% všetkých hlasov. (Pri ostatných voľbách, pri 2 607 750 platných hlasoch je na jedného poslanca asi 17 300 hlasov, vzhľadom k systému kvóra 5% sa to po prepočítaní mení na niečo cez 15 000 hlasov).
No na to, aby sa prekrúžkoval musí získať iba 3% z celkových hlasov danej strany. Teoretické minimum je 3% z 5% všetkých hlasov (kvórum), čiže len 0,15% všetkých hlasov.
A to nie je všetko. Teoreticky totiž týmto nízkym percentom hlasov možno posunúť do parlamentu až 4 poslancov (ak by všetci títo krúžkovači krúžkovali rovnakú štvoricu). Teda na 4 poslancov krúžkovaním môže teoreticky stačiť 0,15% hlasov (3 912 voličov), kým na 4 poslancov voľbou treba 2,667% hlasov (69 540 voličov), čo je skoro 18 krát viac.
Ak by strana získala 10%, tak stále na prekrúžkovanie 4 poslancov stačí takmer 9 x menej hlasov, než na zvolenie 4 poslancov.

Na druhej strane, ak získa strana 22%, tak počet potrebných krúžkov na prekrúžkovania je už vyšší než počet samotných hlasov na poslanca.

Problémom uvedeného vyššie je, že to predstavuje priveľa náhodných, resp. nepredvídateľných premenných na to, aby sa dalo zaujať nejaké definitívne objektívne stanovisko.

Faktory, ktoré treba vziať do úvahy sú napr. koľko sa zvykne v konkrétnej strane poslancov prekrúžkovať, koľko krúžkov získavajú rôzni poslanci, aká je šanca, že zrovna z „môjho hodnotového tábora“ postúpi koľko, … (môže sa stať, že poslanec sa síce prekrúžkuje, no nové poradie mu aj tak na parlament nestačí, prípadne skončí na horšom mieste, než bol pôvodne, atď.).

Virtuálne príklady

Niekoľko príkladov ku krúžkovaniu, aby to nebolo úplné varenie z vody, ale aspoň stone soup. Vychádzajme zo situácie, ako by sa KDH do parlamentu dostalo.

Ak by chýbajúcich 1 845 (1 844 by niekomu mohlo evokovať 1 488) získalo KDH od OĽANO, tak by OĽANO malo síce o jeden mandát menej, no v parlamente by bolo o 8 kresťanských neficovských hlasov viac. Smer by mal o 3 poslancov menej (obr. 2)

Ak by potrebné hlasy pre KDH neprišli aj od OĽANO, ale „z neba“, počet stoličiek by to nezmenilo (obr. 3)

Inzercia

Ak by bol v KDH Vašečka (alebo Krajčí) a jeho prednostné hlasy by boli hlasmi pre túto stranu, OĽANO by malo o dve stoličky menej, KDH o dve viac. Zdá sa, na prvý pohľad, že prítomnosť v „nesprávnej strane“ pripravila parlament o viacero kresťanských stoličiek. Avšak také jednoznačné to nie je, pretože pravdepodobne mnoho Vašečkových krúžkovačov krúžkovalo aj iných kresťanov a preto nemožno tieto hlasy izolovať. (obr. 4, obr. 6)

Ak by bola v KDH pani Verešová, ktorá síce získala len 9 802 hlasov, čo je výrazne menej, než váha jednej stoličky, tak aj tak by KDH malo o mandát viac a OĽANO o mandát menej. (obr. 5) 

Aby získalo KDH ďalšie 4 stoličky (a OĽANO ich stratilo), muselo by KDH voliť aspoň 55 000 voličov OĽANO, zdá sa, že na 4 kresťanské stoličky (krúžkované) v OĽANO stačí menej hlasov. (obr. 7)

Za normálnych okolností je prístup "volím konkrétnych ľudí, nie stranu" akceptovateľný Zdieľať

Z horeuvedeného sa mi javí, že za normálnych okolností, prístup „volím konkrétnych ľudí, nie stranu“, je akceptovateľný.

 

Kvórum

Avšak je tu ešte jeden moment. Magická hranica 5%. A tá stavia všetko do úplne iného svetla.

Pre kresťana je v súčasnej situácii najlepšou voľbou KDH. Zdieľať

Totiž, ak kresťanská strana nezíska 5%, je to istá strata 8 kresťanských hlasov. Pri ostatných voľbách chýbalo necelých 2 000 hlasov. Ak náhodou vypadne „stredová“ strana, je to oveľa nižší počet prepadnutých kresťanských hlasov.

Čiže napriek všetkým negatívam je v súčasnej situácii (KDH osciluje v oblasti hranice zvoliteľnosti) pre kresťana jednoznačne najlepšou voľbou (najmenšie zlo, ak chcete) voliť KDH. (Mimochodom, bol to práve „klamár Daniška“, kto pred ostatnými voľbami poukázal na hroziace riziko a apeloval voliť KDH.)

Pár poznámok 

Ešte niekoľko poznámok k stranám a hodnotám všeobecne.

Okrem samotného hlasovania o zákonoch ide v politike aj o mnoho ďalších vecí. Ale čím výraznejšie sa zdôrazňujú iné aspekty, tým menší význam majú uvedené „pravidlá“ voliča, či politika.

Môže sa stať, že v blízkom čase sa KDH konečne zaradí medzi moderné európske kresťanské demokracie. Pretože počas toho, ako bude vo vláde sa schvália registrované partnerstvá. Iróniou situácie je, že KDH za RP síce nezahlasuje, no hlasovať o nich umožní a RP prejdú aj hlasmi poslancov OĽANO, ktorých predseda Matovič teraz s gustom na Hlinu za RP útočí.

Podľa úvahy Kongregácie pre náuku viery, ktorú schválil aj sv. JPII nemá poslanec povedať „čo teraz?“, ale „katolícky poslanec má morálnu povinnosť jasne a otvorene vyjadriť svoj nesúhlas a hlasovať proti takémuto návrhu zákona“.

Rada KDH sa vraj do 30 dní rozhodne, čo v prípade, ak koaličný partner predloží návrh na RP, či KDH vystúpi z vlády. Podľa pani Liškovej ide čiste o procedurálnu záležitosť. Nuž, pokiaľ viem, do volieb je ešte pomerne dlhá doba, určite sa Rada stihne „do 30 dní vyjadriť“ ešte pred voľbami, aby volič nemusel kupovať mačku vo vreci. Veď ide len o procedurálnu vec.

KDH sa rado chváli, že je garanciou 100% prolife hlasovania, no žial faktom je, že zrejme 100% prolife hlasuje v súčasnosti len ĽSNS. Je to na spytovanie si svedomia kresťanských politikov, či ich taktika „nepolitikárčenia s hodnotami“ nebola opakom toho, čo chceli – uprednostnili politické gesto, pred konkrétnym hlasovaním o hodnote.
To samozrejme ĽSNS v žiadnom prípade nerobí pre kresťana voliteľnou stranou, zaznelo to viackrát, aj od rôznych predstaviteľov Cirkvi (kresťanské hodnoty nie sú kompatibilné s nenávisťou, neonazi minulosť, ...).

Pani Záborská má iste pravdu, ak vraví, že „O živote a rodine kresťan nevyjednáva. Nikdy.“ No je to tá istá pani Záborská, ktorá v roku 2009 podporovala Radičovú za prezidentku, aj keď tá tvrdila, že „morálka je vecou spoločenskej dohody“, či „nerozumiem, ako si lekár môže zvoliť gynekológiu, ak odmieta robiť potraty“. „KDH sa v žiadnom prípade nespreneverilo hodnotám, naša politika je vždy principiálna, tvrdí v rozhovore Anna Záborská z KDH.“

Je smutné, ak predseda KDH označuje v diskusii o štátnom rozpočte svojho rivala „úchylákom“ „vypaseným treskou s rožkami“, … Pritom keď jeho niekto (internetový niktoš) označí za lojzka, je celý urazený.

Okrem „hodnotovo vyhranených“ voličov je tu aj dosť veľká masa, ktorá má síce aj hodnotové preferencie, ale kľúčové a dôležitejšie sú pre nich iné témy, presadenie ktorých prebije aj prípadné sklamanie z presadenia hodnotovo opačných zákonov. (Títo sa nachádzajú zrejme najmä v „konzervatívnom“ krídle. „Neutralisti“ s liberálnejšími sklonmi síce o „prekonaní hodnotových rozporov“ radi hovoria, ale prípadné schválenie opačného zákona nazývajú s obľubou „extrémizmus, stredovek, taliban, ...“)


Zdroj volebných údajov - Štatistický úrad Slovenskej republiky http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/index.html

Titulný obrázok - freepik https://www.freepik.com/free-vector/voting-election-concept-with-box_2954770.htm

Odporúčame