Boží muž, ktorý vyrušuje naše pohodlie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Boží muž, ktorý vyrušuje naše pohodlie

Evanjeliový úryvok Druhej adventnej nedele (Mt 3, 1 - 12) približuje účinkovanie Pánovho predchodcu Jána Krstiteľa.

Úryvok začína slovami „v tých dňoch.“ Spojenie má eschatologický nádych a vyjadruje naplnenie dejín spásy, tzn. plnosť času. Vystúpenie Jána Krstiteľa na scéne dejín evanjelista Matúš neuvádza chronologickým zaradením do dejín Rímskej ríše, ako to robí Lukáš (porov. Lk 3, 1 – 2). S Jánom Krstiteľom začína eschatologický čas Ježiša Krista, ktorý sa definitívne zavŕši v posledných dňoch ľudských dejín. Pred Jánom Krstiteľom je čas „Prvej zmluvy“. Od Jána začína čas „Božieho kráľovstva.“

Požehnanie púšte

Matúš nehovorí nič o Jánovom pôvode, o jeho narodení a detstve, ako to vidíme na začiatku Lukášovho evanjelia (porov Lk 1 – 2). Evanjelista však uvádza miesto jeho pôsobenia, ktorým je Judská púšť. Predpokladá sa, že Krstiteľ pôsobil neďaleko ústia rieky Jordán do Mŕtveho mora. Jordán má svoj duchovný význam pre dejiny Izraela. Ján účinkuje na mieste v blízkosti Jericha, kde pred niekoľkými storočiami prešiel izraelský národ do zasnúbenej krajiny a kde neskôr prorok Eliáš bol vzatý do neba. Podobnosti Jána práve s Eliášom sa ešte dotknem. 

S Jánom Krstiteľom začína eschatologický čas Ježiša Krista, ktorý sa definitívne zavŕši v posledných dňoch ľudských dejín. Zdieľať

V biblických textoch má púšť dvojitý rozmer. Na jednej strane je osamelým, pustým a nebezpečným miestom. Bývajú v nej zlí duchovia (porov. Lv 16, 10), divoké šelmy (porov. Iz 13, 21; 14, 23). Púšť nie je úrodná, preto je prekliata a zlorečená. Na druhej strane poznáme obdobie štyridsaťročného putovania izraelského národa púšťou do zasnúbenej zeme. Išlo o obdobie, keď Boh mocnými skutkami viedol, napomínal a vyučoval svoj národ. Na tejto púti do prisľúbenej zeme sa Izraeliti často dopustili neverností, šomrania a pokúšania Boha. Predsa však púšť ostane v pamäti Izraela ako „zlaté obdobie“, keď národ cítil výnimočným spôsobom Božiu blízkosť, zázraky a ochranu.

V Novom zákone je púšť miestom, na ktorom Ján Krstiteľ káže a pripravuje cestu pre príchod Mesiáša. Jánova výzva na pokánie má v spojení s púšťou hlboký význam. Je to výzva zanechať neposlušnosť, šomranie  voči Bohu a na druhej strane dôverovať Bohu. Tieto myšlienky sú vhodné práve do obdobia Adventu, ktorý prežívame. Nech je pre nás časom stíšenia, modlitby, posilnenia dôvery v Božie konanie. 

Vláda Boha

Prvé slová Jána Krstiteľa obsahujú dve výzvy: robte pokánie, priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Slová „robte pokánie“ je výzvou „vráťte sa k Bohu“, lebo každý hriech je odchodom z domu Otca, pokánie je vždy návratom k Otcovi. Stačí si pokorne a pozorne prečítať podobenstvo O márnotratnom synovi, kde tento dvojitý pohyb (odchod a návrat) je nádherne vyjadrený. 

Púšť ostane v pamäti Izraela ako „zlaté obdobie“, keď národ cítil výnimočným spôsobom Božiu blízkosť, zázraky a ochranu. Zdieľať

Jánovo napomenutie k pokániu má svoje zdôvodnenie:  „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“. Evanjelista uprednostňuje výraz „nebeské kráľovstvo“, aby sa vyhol používaniu Božieho mena vo výraze „Božie kráľovstvo“, lebo židia Božie meno nevyslovujú. Avšak medzi tymito dvoma výrazmi nie je čo do obsahu žiadny rozdiel. O jednu kapitolu ďalej začne Ježiš svoje verejné pôsobenie identickými slovami, ktoré vyslovil jeho predchodca (porov. Mt 4, 17). Ako som už spomenul, Ján patrí už do času Ježiša Krista a je bezprostredne v jeho službe. 

Pre vtedajšieho človeka bola myšlienka Božieho kráľovstva spojená s nádejou, že sa na zemi uskutoční ideál spravodlivej vlády, čo vychádza z ľudskej túžby po pokoji, slobode a spravodlivosti. Nádej v príchod Božieho kráľovstva vychádzala zo Starého zákona, ktorý predstavuje Boha ako kráľa zeme (porov. Ž 93; 96 atď.). Matúšovo evanjelium ukazuje Ježiša ako naplnenie týchto očakávaní.

V evanjeliách nájdeme napätie medzi „už“ a „ešte nie“ definitívne prítomným Božím kráľovstvom. Na jednej strane v Mt 4,17 Ježiš začína svoje poslanie hlásaním, že Božie kráľovstvo sa priblížilo. Na druhej strane však zdôrazňuje, že ho máme očakávať a učí svojich učeníkov prosiť o jeho príchod: „Príď tvoje kráľovstvo.“ (Mt 6,10) Budúcnosť s Bohom je určená pre toho, kto už teraz prijíma jeho kráľovstvo. Ono prichádza tam, kde človek naň odpovedá svojou vierou. Definitívne naplnenie bude až vtedy, keď Boh bude všetko vo všetkom (porov. 1 Kor 15, 28). Toto napätie medzi „už“ a „ešte nie“ definitívne prítomným Božím kráľovstvom vytvára dynamizmus, ktorý počas dejín pohýna veriacich v nasledovaní svojho Majstra. Evanjelista Matúš ukazuje, že Ján Krstiteľ je prvým, ktorý sa dal do služby tejto Ježišovej vízii Božieho kráľovstva a k podobnému kroku pozýva aj svojich čitateľov. 

Naplnenie Starého zákona

V Matúšovom evanjeliu napočítame asi 61 priamych starozákonných citácií, 21 proroctiev a asi 30 narážok na texty Starého zákona. Častými odvolávkami na Starý zákon predstavuje Ježiša ako Mesiáša, v ktorom sa napĺňajú starozákonné prisľúbenia. Najčastejšie citovaným starozákonným textom je Kniha proroka Izaiáša (8-krát). Aj v nedeľnom úryvku Matúš uvádza citát tohto starozákonného proroka. Pôvodne išlo o slová potešenia adresované židom odvlečeným do babylonského zajatia po zničení Jeruzalema v roku 587 pred Kr. Prorok im prisľubuje skorý návrat do vlasti. Matúš vkladá Izaiášové slová do nového kontextu. Hlasom je Ján Krstiteľ a Pánom je Ježiš Kristus. 

Cirkev potrebuje byť hlasom ako Ján Krstiteľ, potrebuje byť autentická a pravdivá. Len vtedy ju ľudia budú počúvať a budú ochotní sa meniť.   Zdieľať

Poslaný od Boha

Pozornosť, ktorú evanjelista venuje Jánovmu vzhľadu, nemá nič spoločné so záujmom o vtedajší spôsob obliekania. O výzore Ježiša Krista neuvádza nič. Matúš chce priblížiť osobu Jána Krstiteľa starozákonnej postave Eliáša:  „Ako vyzeral človek, ktorý vám prišiel v ústrety a povedal vám toto?“ Odpovedali mu: „Muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom.“ On povedal: „To je Tesban Eliáš!“ (2 Kr 1, 7 – 8) Jánov starozákonný prorocký vzhľad a asketický štýl života dosvedčovali, že ide o  človeka, ktorého poslal Boh. Sväté písmo o Jánovi hovorí: Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu.“ (Mt 3, 5) Odlišovať sa od ostatných neznamená automaticky byť odmietaný. Prispôsobiť sa všetkému bez ohľadu na pravdu je začiatok konca. Ján bol autentický a prravdivý. To spôsobilo, že ľudia opúšťali pohodlie svojich príbytkov, prichádzali za ním, aby ho počúvali, vyznávali svoje hriechy, konali pokánie a menili svoje životy. Platilo to dokonca aj pre vtedajších vodcov spoločnosti. Cirkev potrebuje byť hlasom ako Ján Krstiteľ, potrebuje byť autentická a pravdivá. Len vtedy ju ľudia budú počúvať a budú ochotní sa meniť.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo