Kritika liberálov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kritika liberálov

Tak ako to bolo v prvej aj v druhej adventnej nedeli siaha liturgia v druhom čítaní po úryvku z Listu Rimanom. Obidva úryvky pochádzajú z druhej časti listu, v ktorej sa Pavol zaoberá praktickými pokynmi pre kresťanov (12,1-15,13). Aj táto časť sa dá rozdeliť na dve polovice. V prvej (k. 12, 13) – odkiaľ bol minulotýždňový úryvok - sa k problémom vyjadruje apoštol zo všeobecna. Druhá (14,1 – 15,13) – v ktorej je aj naša dnešná pasáž - už na to ide konkrétne.

Bratia, všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: „Preto ťa budem velebiť medzi národmi, a ospevovať tvoje meno.“ (Rim 15, 4-9) Zdieľať

Problémom, ktorého sa do Ríma prichádzajúci Pavol dotýka, boli rozdiely v prežívaní viery. Vzájomné animozity delili kresťanov v meste na tých, ktorí dodržiavali niektoré židovské praktiky (jednalo sa hlavne o stravovanie a slávenie sviatkov) a tých, ktorí sa voči tomu všetkému cítili byť slobodní. Po úvodných všeobecných povzbudeniach k láske (k. 12,13), ktorá je kritériom viery, sa text dostáva priamo na kožu adresátov. Tu sa naše tradičné videnie Pavlových slov, ktoré nachádzame inde v jeho listoch, ale obracia naruby. V prvom verši 15. kapitoly pomenúva dve skupiny označením „silní“ a „slabí“. „Silní“, ku ktorým sa Pavol sám radí, sú dnešným slovníkom liberáli tých čias. Nepovažovali za podstatné vo svojej viere dodržiavať nejaké konkrétne predpisy nachádzajúce sa v židovskej Biblii. „Slabí“ a teda povedzme, že konzervatívci, boli tí, ktorý z úcty k Písmu, hľadali v predpisoch Zákona najsprávnejší spôsob života.

Podľa slov listu sa ale dá vybadať, že „slabí“ tvorili v Ríme menšinu. Okrem problémov s praktickým

Pavol vidí riešenie v zmierení. Zdieľať

dodržiavaním prikázaní navyše zo strany „silných“ čelili pohŕdaniu a výsmechu. Aké je teda riešenie? Pavol ho vidí v zmierení. Pritom „silných“ jemne napomína. „My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe.“ (15,1) Zastáva sa dedičstva, ktoré Písmo obsahuje. „A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“ (15,4) Vyzdvihuje zmysel dávno napísaného Božieho slova aj pre vtedajšiu (a teda aj pre dnešnú) situáciu.

Prvým argumentom je, že „že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom. “ (15,8) Sám Kristus vstúpil do židovského národa a podriaďoval sa jeho spôsobu života. Jeho motívom bolo potvrdenie platnosti prisľúbenia Praotcom Izraela. Boh nezačal svoje spásne dielo niekde inde. On pamätal na svoje slovo. A preto v prvom rade zasiahol v prospech potomkov patriarchov. Kristus priniesol spásu. Ale nie iba pre liberálnych „silných“. Tým, že sa vedel podriadiť, ukázal príklad aj pre tích, ktorí si myslia, že pre svoj princíp slobody a voľného zmýšľania sú už hotoví kresťania a preto dokonalejší od iných.  Kontinuita bola pre Ježiša dôležitá. Ona aj z jeho strany schytávala množstvo kritiky, nikdy ju však nepoprel.

Ježišovým motívom bolo potvrdenie platnosti prisľúbenia Praotcom Izraela. Zdieľať

Druhý argument ukazuje Pavol v samotnom Písme. Treba si pritom uvedomiť, že sám sa za Žida považoval a túto identitu nikdy neodvrhol. Vo veršoch 9-12 cituje rôzne pasáže zo Starého Zákona, kde vidí zámer, aby sa cez Izrael stal Boh známy všetkým. V liturgickom čítaní máme iba úryvok citácie Ž 18,50. Ďalej cituje aj Žalm 117, Deuteronómium a Izaiáša. To, že sa evanjelium dostalo aj k pohanom, teda nie je žiadna nová prekvapujúca skutočnosť. Boh to v Písme oznámil Izraelitom už veľmi dávno. A preto aj na prvý pohľad zastaralé a neužitočné texty z dôb minulých nemôžu považovať kresťania za odpad. Ak si ich teda konzervatívni „slabí“ strážia, je to v skutočnosti pre dobro všetkých. Toto slovo nikdy nestratilo svoju platnosť.

Na prvý pohľad zastaralé a neužitočné texty z dôb minulých nemôžu považovať kresťania za odpad. Zdieľať

Akým spôsobom teda hľadať jednotu? Pavol navrhuje dôležitosť spoločnej bohoslužby. „Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“ (15,5.6) Je pravda, že sú to často „slabí“, ktorí chcú „upáliť silných“. No takáto jednostrannosť nesmie platiť. Aj cez „slabých“ Boh uchováva niečo veľmi dôležité, čo by mohli „silný“ trestuhodne prehliadnuť. Víťazstvo lásky tak nespočíva v premožení, ale v načúvaní a niekedy aj v podriadeni sa.

Lukáš Durkaj

 

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Odkaz na evanjeliove zamyslenie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo