Rozlišovanie

Rozdelenie.

Nie som jediný, ktorého v posledných rokoch trápi vnútorné rozdeľovanie medzi kresťanmi - konzervatívcami v dôležitých kultúrno-etických otázkach. Mám pocit, že situácia sa čím ďalej zhoršuje, ľudia, ktorí dlho fungovali v symbióze a spolupráci, si prestávajú rozumieť a narastá neporozumenie a rozdelenie. Na jednej strane je celkom prirodzené, že pri otázkach, ktoré považujeme za kľúčové a zásadné, môžu vznikať rozdielne pohľady a názory a dôležitosť týchto otázok zvyšuje napätie diskusie. Na strane druhej je smutné a naozaj zbytočné, ak napätie stúpa nesprávnym vnímaním problému, jeho zlým zadefinovaním a vymedzením a neochotou alebo neschopnosťou empatie.   

Ako funguje občianska rovina?

Je to rovina idealistická, ktorá sa upiera výhradne k ideálu-cieľu svojho zamerania a snaženia. Nemá limity v angažovanosti, nemusí zvažovať iné témy a presah pre rôzne cieľové skupiny a témy,  nemusí zvažovať obmedzenia štátnych a iných mechanizmov. Je radikálne zacielená a obmedzená v úzkom profile na nejakú tému/ témy a až "bezohľadným" spôsobom ignoruje témy iné. Občianske iniciatívy zvyčajne nemajú žiadnu legislatívnu právomoc a ani nenesú zodpovednosť. Ich úspešnosť závisí od mnohých faktorov, nielen od podpory obyvateľstva, ktorá ich zaujíma menej ako samotná téma. Môžu robiť reálne veci v malom, ale nemajú páky na to, aby zmenili veci systematicky. Nefunguje to tak len o otázkach ochrany života a manželstva, ale aj iných, v téme klimatických zmien, jadrovej energie, korupcie a pod. Toto je stručná charakteristika občianskej roviny, nie jej hodnotenie, či je to tak dobré alebo zlé. Je to jej vlastná vlastnosť s jej výhodami i limitmi pri vstupovaní do verejného priestoru a verejného diskurzu.  

Ako funguje politická rovina?

Politika je ohraničené "ihrisko" so svojimi pravidlami. Buď sa im subjekt prispôsobí alebo nemôže hrať, resp. sám sa diskvalifikuje z hry. Politika je súťaž o moc, ktorá je nástrojom na presadzovanie zmien vo fungovaní štátu a sčasti aj spoločnosti. Je závislá na podpore od ľudí. Limitom je 5% hranica zvoliteľnosti do parlamentu, ale aj keby tu táto hranica nebola, je vo vlastnom záujme každej strany navyšovať % podpory, pretože len to umožňuje realizovať zmeny. Z toho vyplýva zameranie politického hnutia alebo strany na vybrané hodnoty, viaceré témy, viaceré cieľové skupiny a vytvorenie úspešného "mixu" hodnôt, cieľov, stratégií a ich nositeľov. V politike sú obmedzenia spolupráce s reálnymi alebo potenciálnymi partnermi a je zásadné, či strana alebo hnutie funguje na vládnej strane spektra alebo opozičnej. Politika so sebou nesie priamu zodpovednosť, ale aj možnosť mnohé veci priamo ovplyvniť a zmeniť.  

Čo pozorujem?

Asi všetci sme na vyučovaní matematiky počuli obľúbený bonmot väčšiny matematikárov: nemiešajte hrušky s jablkami. Niečo podobné je to aj v zmysle neakceptovania rozdielov medzi občianskou a politickou rovinou, medzi očakávaniami ľudí mysliacich a konajúcich na občianskej rovine a ľudí mysliacich a konajúcich na politickej rovine. Dochádza k fatálnemu komunikačnému šumu, ktorého výsledkom je vzájomné hlboké neporozumenie. A to je problém, ktorý generuje problémy. V súčasnej situácii je možné sledovať rôzne kombinácie tohto neporozumenia, napr. politici, ktorí uvažujú v občianskej rovine; politici, ktorí nezohľadňujú a podceňujú občiansku rovinu; aktivisti, ktorí vôbec nezohľadňujú politickú rovinu a pod. Vo verejnom priestore je potom z toho jeden "guláš", ktorý je plný emócií, ale je v ňom nedostatok faktov, argumentov, porozumenia, rozlišovania a tiež empatie. Narastá rozvrat a klesá možnosť spolupráce.  

Ešte jedna poznámka k médiám. Obe skupiny aktérov - občianska aj politická - využívajú k svojim cieľom médiá alebo sú médiami vťahované do verejného diskurzu, čo situáciu môže ešte viac komplikovať. O tom ale možno niekedy nabudúce.

Čo s tým?     

Považujem za kľúčové, aby sme mali aktívne a pestré hnutie za život a rodinu a tiež aktívnu a múdru politickú reprezentáciu, ktorá je schopná hodnoty života a rodiny legislatívno-politicky presadzovať. Oba tieto svety sa potrebujú. Ale nie na to, aby na seba útočili, ale aby sa dopĺňali. A nemali by sme od nich očakávať to, čo zo svojej povahy nie sú schopní ponúknuť a zabezpečiť. Ako aktivisti či politici nie sme zodpovední len za presadzovanie dôležitej témy, ale sme tiež zodpovední za ľudskosť medzi nami, aby sme spolu mohli žiť a spolupracovať.

Rozdiely zostanú, ale nemusia byť paralyzujúce.

Tento článok má byť výzvou k snahe o rozlišovanie a vzájomnú empatiu vo verejnom diskurze o kultúrno-etických otázkach a spôsoboch ich presadzovania. Viem, že aj keby sa nám to podarilo dosiahnuť, rozdiely nezaniknú a istá miera rozdielnosti názorov a nedorozumení tu bude vždy. Už len tým, že každý z nás prisudzuje tejto téme iné miesto v hierarchii hodnôt a každý z nás má na ňu zo svojho životného postavenia iný pohľad. Ale rozlišovaním medzi politickým a občianskym princípom a snahou o vzájomnú empatiu by sme aspoň odstránili nedorozumenia a animozity, ktoré by nemuseli existovať. Hodnoty, na ktorých nám všetkým záleží, za to isto stoja.