Oslovil nás Timotej Križka. Urobil krásnu knihu a na uvedení do života by bolo pekné niečo zahrať.
Človeku sa v súvislosti s témou komunistická totalita, prenasledovanie a hudba asi ako prvé vybaví pred očami Šostakovičovo kvarteto č. 8 op. 110 (známe tiež ako Komorná symfónia op. 110a). Považuje sa za akýsi hudobný pomník autora, ktorý použil v diele silný motív D Es C H, čo predstavuje prepis jeho iniciálov D. Sch. (Podobnú hračku použil o.i. aj J. S. Bach – motív B A C H)
Skvelá nahrávka v interpretácii Borodin Kvartet. Mimochodom bratranec prvého huslistu Borodinovcov z tohto obdobia, Mikhaila Kopelmana, Jozef žije v Bratislave, dlhé roky pôsobil ako sólista u Warchalovcov v časoch ich najväčšej slávy a jeho pedagogickými rukami prešla značná časť úspešných huslistov zo Slovenska.
Ale ako sme nad tým uvažovali, nebolo to celkom ono, predsa len hudba je to skôr dramatická a ťaživá, a téma – pokojní v nepokoji.
Timotej má rád Pärta. Aj my máme radi Pärta. Len obava, či sa tá, skôr tichá hudba v hluku podchodu presadí. A vtedy nám to došlo. Priestor podchodu, ruch okoloidúcich ako prvok „nepokoj“. Hudba Pärta ako prvok „pokoj“. „Pokojní v nepokoji“.
Pärt vraví, že ak chce skladateľ začať komponovať, musí sa najskôr stíšiť, počuť ticho. Ticho, z ktorého Boh stvoril vesmír. Kardinálovii Sarahovi vyšla kniha rozhovorov „Sila Ticha – proti diktatúre hluku“.
Takže to dnes skúsime. Sila ticha Pärtovej hudby proti hluku životného zhonu.