Úlohou učeníka nie je brániť sa, ale byť verný

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Úlohou učeníka nie je brániť sa, ale byť verný

V rímskokatolíckych kostoloch sa v nasledujúcu nedeľu bude čítať evanjelium s podobenstvom o nespravodlivom sudcovi a vdove.

Pravdepodobne nejeden čitateľ či poslucháč evanjelia tejto nedele (Lk 18,1-8) ostane minimálne trochu prekvapený, keď na jeho konci narazí na Ježišovu vetu: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18,8b). Zdá sa, akoby tu vôbec nepasovala. Ak však rozšírime náš pohľad na kontext tejto state, bude nám to hneď jasnejšie. Dnešná perikopa je totiž len časťou väčšieho celku, ktorý začína v Lk 17,20. Ten vlastne pokračuje práve tam, kde sa skončilo rozprávanie minulotýždňovej nedele. Stojí za to prečítať si túto časť celú (Lk 17,20–18,8).

Farizeji na jej začiatku kladú Ježišovi otázku o čase príchodu Božieho kráľovstva. Keď ich Ježiš diplomatickou odpoveďou upozorní, že otázka o čase príchodu Božieho kráľovstva je bezpredmetná, pretože ono sa má prejavovať už tu a teraz medzi nimi, obracia sa hneď na učeníkov a povie im: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte,“ (Lk 17,22). Ježiš tu uvádza tému príchodu Syna človeka, teda tému konca časov, a tento jeho výklad sa končí práve poslednou vetou z dnešného úryvku. Teraz môžeme lepšie rozumieť, prečo sa tá, na prvý pohľad zvláštna veta, na konci dnešnej state vôbec nachádza.

Dnešné evanjeliové čítanie treba vnímať v kontexte Ježišových predchádzajúcich slov o príchode Syna človeka. Zdieľať

Dnešné evanjeliové čítanie teda nie je izolovanou inštruktážou o modlitbe, ale treba ho vnímať v kontexte Ježišových predchádzajúcich slov o príchode Syna človeka. Pre učeníka nie je dôležité vedieť, kedy sa to stane, ba dokonca ani kde to bude. Nemá sa náhliť za rôznymi pseudo-prorokmi, či vizionármi, ktorí by tvrdili, že oni predsa len vedia kedy a kde. Príchod Syna človeka bude ako blesk, ktorý ožaruje celé nebo, a tak zastihne učeníka práve tam, kde je, nepotrebuje nikam chodiť. To, o čo sa má starať je, aby zachoval vytrvalosť, či vernosť. Aj tak sa totiž dá preložiť grécke slovo πίστις [pistis], ktoré sa aj na konci dnešného evanjelia prekladá ako „viera“. Teda nájde Syn človeka túto vernosť, keď príde?

Aby si učeník potrebnú vernosť dokázal zachovať, potrebuje zotrvávať vo vytrvalej modlitbe bez toho, aby prepadal malomyseľnosti či dokonca strachu z toho čo má prísť. To grécke slovo, ktoré je v našom texte preložené ako „neochabovať“, má totiž aj takýto podtón.

Ježiš následne na povzbudenie svojich učeníkov používa podobenstvo o sudcovi a vdove. Opäť raz siaha do čisto sekulárneho prostredia, aby tak ešte väčšmi vyzdvihol vlastnosť Boha. Podobne sme to videli len nedávno v podobenstve o nepoctivom správcovi.

Sudca je charakterizovaný ako ten, ktorý „sa Boha nebojí a ľudí nehanbí“. To nemusí byť nevyhnutne negatívna charakterizácia. Tento výraz sa dá rozumieť aj tak, že tu vlastne ide o sudcu, ktorý je neovplyvniteľný: neplatia na neho žiadne vyhrážky či obmäkčovania, dokonca ani tie náboženské. V tomto zmysle by sme mohli povedať, že tu ide o vlastnosť, ktorú by mal mať každý sudca.

Veľký kontrast moci: nepodplatiteľný sudca a vdova v beznádejnej situácii. Zdieľať

Na strane druhej tu je vdova, ktorá predstavuje to najzraniteľnejšie. Nemá muža a ani žiadneho iného mužského príbuzného, ktorý by sa mohol za ňu postaviť. Ide tu o veľký kontrast moci: nepodplatiteľný sudca a vdova v beznádejnej situácii. Jej konečný úspech leží vo vytrvalom, neočakávanom konaní. Neprestáva za sudcom prichádzať a vkladať do neho svoje nádeje, pretože ona sa sama obrániť nemôže. Sudca sa po nejakom čase (či dlhom alebo krátkom z gréckeho textu nevieme) napokon rozhodne vdovu obhájiť, aby sa vyhol nepríjemnostiam (použité grécke slovo ὑπωπιάζω [hypopiazo] doslova znamená „spraviť niekomu monokel“, v prenesenom zmysle slova môže znamenať aj „unúvať“ či dokonca „ponižovať“).

Ježiš poukazuje na konanie „nespravodlivého sudcu“, pričom prívlastok „nespravodlivý“ sa tu dá chápať v širšom slova zmysle ako „svetský/z tohto sveta“, podobne ako v prípade výrazu „nespravodlivá mamona“. Chce sa tým teda povedať, že ak je takéto konanie možné v prípade úplne svetského človeka, ktorý dokonca neberie ohľady ani na Boha, o čo viac sa Boh, ktorého evanjelista pred pár riadkami predstavil ako milosrdného Otca, postaví na stranu tých, ktorí neprestávajú svoje nádeje vkladať práve do neho. Pritom si treba všimnúť, že sa nič nehovorí o potrestaní tých, ktorí tak robiť nebudú, nejde tu o nejaký exkluzivizmus.

Učeníkova záchrana neprichádza z jeho vlastných rúk.  Zdieľať

Témou dnešnej state teda nie je povzbudenie pre učeníkov do vytrvalej modlitby v zmysle, že treba Boha unúvať až do jeho omrzenia, aby si vyprosili, čo chcú. Slová evanjelia majú byť povzbudením pre učeníkov, aby zoči-voči protivenstvám tohto „nespravodlivého sveta“ nemalomyseľneli, aj keď Syn človeka nebude hneď prichádzať. Sami sa ubrániť nedokážu, podobne ako tá vdova z podobenstva. Preto svoju obranu vkladajú plne do Božích rúk. Učeník nemá strácať dôveru a klesať na duchu, ale zostávať verný Božiemu slovu tam kde je, podobne ako Noe či Lot (porov. Lk 17,26-30). Jeho záchrana totiž neprichádza z jeho vlastných rúk.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

(obrázok: Pieter de Grebber: Podobenstvo o nespravodlivom sudcovi; 1628, Szépművészeti Múzeum, Budapešť)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo