Nečakané stretnutie na druhom brehu

Ahoj!

Ty si kto? Poznáme sa?

Viem, nikdy si ma nevidel. Ale, že jestvujem, ďakujem vlastne tebe.

Ďakuješ mne?

Áno, som napoly z teba.

Ty si ...

Som tvoja dcéra.

Ale ja ...

Nechcel si vedieť, že som dievčatko.

Mal som problémy...

Riešil si ich tak, že mňa trhali kliešťami, chcela som utiecť, kričala som.  „Mamaáá - oci!“...

Meč bolesti preťal srdce, na tvári otca sa rosia slzy...

Vieš ako to strašne bolelo?

Meč bolesti trhá otcovi srdce. Vzlyká...

Najviac ma bolelo, že môj otec to mojej mame dovolil!

Otec v tú sekundu prežije plnosť traumy svojho dieťaťa ... ako keby bol v tele svojej dcéry.

Otec, ale ja sa na teba nehnevám.

Oheň spôsobenej bolesti horí. Stravuje celé človečenstvo otca.  

Otec, ja ťa mám veľmi rada.

Prosím, odpusť mi. Som krkavčí otec.

Ja som ti už odpustila.

Viem, že toto moje utrpenie Ježiš vzal na seba. Ježiš ma prijal a zahrnul svojou láskou.

On prijíma všetky takto nechcené a zabíjané deti.

Oheň jeho lásky roztápa každú nespravodlivosť. On vie odpustiť všetko, ale človek musí ľutovať ešte za svojho pozemského života.

Ja si nezaslúžim žiť. V otcovi sa hromadí nenávisť voči sebe samému. Uzatvára sa viac a viac. Bolesť sa stala ekvivalentom jeho existencie. Večné zatratenie začína.       

Človek, ktorý zomrie v stave ťažkého hriechu, ktorý neoľutuje, sa sám odsudzuje na večné zatratenie.

V kostole sv. Františka v bratislavskej Karlovej Vsi sa nachádza obraz, ktorý neodsudzuje. Ukazuje Božie láskavé prijímanie tisícov nenarodených detí, ktoré v lúčoch svetla vstupujú do Ježišovho vnútra. Obraz pomáha liečiť vnútorné zranenia, pretože ukazuje Božiu nekonečnú lásku. Namaľovala ho akademická maliarka Darina Gladišová.

https://www.svmichal.sk/