Štartovacím balíčkom učeníka je nič

Štartovacím balíčkom učeníka je nič

Evanjelium nasledujúcej nedele v rímskokatolíckej liturgii (Lk 14,25-33) nám ponúka ďalšie Ježišove inštrukcie k učeníctvu.

S veršom 25, ktorý otvára dnešné evanjelium sa v 14. kapitole Lukášovho evanjelia mení scéna. Prechádza sa od stolovania u popredného farizeja späť k putovaniu do Jeruzalema. Ježiš je znova na ceste a sprevádzajú ho veľké zástupy, ktorým potom adresuje reč, ktorú budeme v liturgii počuť takmer celú.

V predchádzajúcej scéne boli Ježišovi poslucháči zákonníci a farizeji a ostatní pozvaní hostia v dome popredného farizeja, v tej dnešnej sú to veľké zástupy na ceste s Ježišom. Takáto zmena scény a poslucháčov môže vyvolávať dojem, že tieto dve časti spolu veľmi nesúvisia. V skutočnosti je ich súvis veľmi zaujímavý.

Pozvaní hostia odmietajú prísť na veľkú večeru kvôli majetku alebo rodinným vzťahom. Zdieľať

Scéna pri stole sa zakončuje Ježišovou reakciou na zvolanie jedného zo spolustolujúcich: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ Ježiš odpovedá podobenstvom. V ňom pozvaní hostia odmietajú prísť na veľkú večeru kvôli majetku („Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť“; „Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať“, Lk 14,18.19) a rodinným vzťahom („Oženil som sa“, Lk 14,20). Nebolo treba robiť nič, len pozvanie prijať, tak ako to urobili následne chudobní, mrzáci, slepí a chromí (Lk 14,21), teda takpovediac tí, ktorí nemajú nič.

Slovami z dnešného evanjelia sa stáva učeníkom jasné, že tieto slová neplatia len pre anonymných hostí vo farizejovom dome, ale že sa dotýkajú práve ich. Vidíme totiž, že nás ako refrén sprevádzajú dnešným evanjeliom Ježišove slová: „nemôže byť mojím učeníkom.“ Navyše, Ježiš sa obracia k veľkým zástupom, ktoré idú s ním. Takéto označenie davu v Lukášovom evanjeliu neznamená hneď skupinu Ježišových učeníkov, ale skôr istú indiferentnú skupinu. Ježiš potom už vo svojej reči používa iné vyjadrenie a hovorí o tých, ktorí k nemu prichádzajú, alebo o tých, ktorí idú za ním. Tieto vyjadrenia zas už označujú učeníkov. Ježiš teda pozýva z indiferentného postoja k učeníctvu.

Ježiš teda pozýva z indiferentného postoja k učeníctvu. Zdieľať

V tejto stati je teda znova na pretrase téma učeníctva a vo svetle predchádzajúcej scény večere vo farizejovom dome sa ono dá vnímať ako pozvanie na veľkú večeru, a teda zároveň ako pozvanie do Božieho kráľovstva.

Ježiš vo svojej dnešnej reči vysvetľuje, kto bude schopný prijať toto pozvanie stať sa jeho učeníkom: ten, kto nepostaví nad toto pozvanie rodinné vzťahy či majetok. Pri slove „nenávidieť“ ide o hyperbolu, aby sa zdôraznil význam učeníctva.

Navyše, zakladanie si na príslušnosti k istému rodu bolo v staroveku veľmi dôležité. Preto takéto zrieknutie sa rodinných väzieb neznamená mať doslovne v nenávisti vlastnú rodinu, ale je to výzva na zrieknutie sa sociálneho postavenia a istôt s ním spojených, byť pripraveným zniesť poníženie.

V podobnom duchu sa nesie hneď nasledujúca výzva vziať svoj kríž. Kríž bol nástrojom na popravu tých, ktorí patrili k nízkym vrstvám spoločnosti. Byť ochotný vziať kríž teda znova poukazuje na poníženie sa.

Takéto slová však chápe v plnosti učeník, ktorý už pozná Ježišov osud, ide tu teda o poveľkonočnú perspektívu. Vziať svoj kríž tak znamená byť pripravený podstúpiť Ježišov osud, ísť s darovaním života až do krajnosti.

Učeník bude pravým učeníkom vtedy, ak sa rozlúči so všetkým! Zdieľať

Záverečná časť zhŕňa potrebné predispozície pre pravého učeníka. Ježiš ich predstavuje geniálnym kontrastom. Človek, ktorý chce postaviť vežu, bude úspešný vtedy, keď si nahromadí dostatočný kapitál, aby ju mohol dokončiť. Kráľ bude úspešný v bitke len s dostatočným počtom vojakov. Učeník bude pravým učeníkom vtedy, ak sa rozlúči so všetkým! Jeho štartovacím balíčkom je nič. Ak učeník nie je slobodný od vzťahov a majetku, podobá sa práve tomu človeku, ktorý začal stavať a nemal na dokončenie, či kráľovi, ktorý vyšiel do bitky s nedostatočným vojskom.

Ideál učeníctva je teda veľkou výzvou a každý si v pokore musí priznať koľko mu ešte chýba.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo