Z Evanjelia podľa Jána (16,12-15): Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.“ Zdieľať

V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný význam výrazu sa však skôr týka porozumenia. Teraz by ešte nerozumeli, ale príde čas kedy porozumejú.

Text slovami: „Ešte veľa vám mám toho povedať...“ môže zároveň vzbudzovať dojem, že sa tu oznamuje ešte nejaké ďalšie zjavenie, ktoré príde v budúcnosti, akoby sa ešte nepovedalo všetko. V systematickej teológii sa tieto slová zvykli používať ako potvrdenie názoru, že zjavenie pokračovalo po Ježišovej smrti až do smrti posledného z apoštolov a pre katolíckych teológov hovorili tiež o postupom odhaľovaní dogiem počas existencie Cirkvi. Avšak ani v prípadoch týchto interpretácií nejde o to, že by sa malo niečo k zjaveniu pridávať. Ide skôr o postupné odhaľovanie plnosti zmyslu toho, čo zjavil Ježiš, veď on sám potvrdzuje, že im oznámil všetko (pozri Jn 15,15).

Ježišovi učeníci pochopia pravdu tohto zjavenia v plnej miere až s príchodom Ducha pravdy. Zdieľať

Ježišovi učeníci pochopia pravdu tohto zjavenia v plnej miere až s príchodom Ducha pravdy. Po tom, čo Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní prichádza prvýkrát medzi učeníkov zhromaždených za zatvorenými dverami, pozdraví ich, dáva im poslanie, dýchne na nich a povie: „Prijmite Ducha Svätého...“ (pozri Jn 20,19-22). Prvé ovocie stretnutia so živým Kristom je dar Ducha. Tento Duch je v dnešnom evanjeliu označený ako Duch pravdy, ktorý vovádza do pravdy. Zdá sa to možno banálne či zbytočne duplicitné, ale aj tento detail môžeme podčiarknuť. Tento Duch je označený ako Duch pravdy práve preto, lebo privádza k pravde, neodvádza toho, kto ho prijme niekam inam, niekam preč od jej podstaty.

Naše Centrum má ďalšiu novinku. Pre vysokoškolákov v Košiciach ponúkame zaujímavý program. Viac na našej internetovej stránke.

Sloveso v tomto 13. verši preložené ako „vovádzať“ v sebe obsahuje viac. V gréčtine je to ὁδηγέω (hodegéo), teda sloveso, ktoré je zložené z dvoch slov ὁδός (hodós) „cesta“ a ἄγω (ágo) „viesť“. Znamená tak skôr „viesť cestou“, „ukazovať cestu niekomu“, „sprevádzať“. Teda toto sloveso evokuje význam celého výrazu v zmysle: „bude vás viesť/sprevádzať cestou/na ceste do celej pravdy.“ Duch vedie/sprevádza toho, kto ho prijme na jeho ceste do pravdy pre jeho život, ktorou je Kristus, veď on sám hovorí: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6).

Podobne čítame aj v Žalme 25,4-5: “Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma…” Cesta a pravda sú nerozlučne spojené. Kráčať po Božích cestách znamená učiť sa pravde a poznávať pravdu znamená kráčať po Božích cestách.

Kráčať po Božích cestách znamená učiť sa pravde a poznávať pravdu znamená kráčať po Božích cestách. Zdieľať

Porozumenie Kristovi je cesta. A treba na to jeho Ducha, ktorý prichádza v spoločenstve so Zmŕtvychvstalým. Platí to pre celé spoločenstvo Cirkvi i pre každého jednotlivca. Jednotlivec nesmie zastať na úrovni porozumenia pravdy v jedenej etape svojho života, ako ani spoločenstvo nesmie zastať v chápaní a komunikovaní o pravde v jednom jazyku či v nejakej konkrétnej historickej dobe. Potrebuje neustále hľadať, kam cesta porozumenia a zvestovania pokračuje.

To, že sa nejedná o zvestovanie dodatočných vecí dáva tušiť aj ďalšie sloveso z dnešného textu, ktoré sa tu vyskytuje až tri krát a je preložené ako „zvestovať“. Toto sloveso ἀναγγέλλω (anangéllo) má základný význam „podať správu“, „zreferovať“, ako keď niekto pošle k niekomu svojho posla so správou. Zároveň však aj v niektorých prípadoch naberá význam „učiť“. Ježiš hovorí, že tento Duch vezme (ale sloveso λαμβάνω/lambáno tu použité znamená aj „prijať“) z tohto, čo je jeho a o tom „podá správu“. Nevezme teda od niekoho iného alebo niečo ďalšie, ale od toho Krista, ktorého učeníci teraz krátko pred jeho smrťou počúvajú. Toto referovanie bude teda neustálym učením, aktualizáciou Krista pre jeho učeníkov všetkých čias na ich ceste.

Ježiš má Otcovo všetko, nie je nič, čo by mal Otec a Syn nie. Zdieľať

Navyše text nám zjavuje aj na tomto mieste hlbokú jednotu medzi Ježišom a Otcom: „Všetko, čo má Otec je moje,“ a navyše vziať/prijať z Kristovho znamená vziať/prijať z Otcovho (v. 15). Ježiš má Otcovo všetko, nie je nič, čo by mal Otec a Syn nie. Nejedná sa tu o trinitárnu teológiu, tak ako ju kresťanskí teológovia rozvinú neskôr, ale chce sa aj takto zdôrazniť, že v Kristovi človek vidí Otca, Boha (porov. Jn 14,9) naplno, celkom, úplne, nie len čiastočne, alebo len z nejakého aspektu. Ježiš naplno zjavuje pravú Božiu tvár.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Obrázok: Vyobrazenie Najsvätejšej Trojice v rímskokatolíckom kostole v Dlhom Klčove (okres Vranov nad Topľov). Autor: Ľubomír Purdeš.

Použitá literatúra:
Brown, R. E., The Gospel According to John (XIII-XXI) (AncB 29A; Garden City, 1986).
Danker, F. W., A Greek-English lexicon of the New Testament and other early Christian Literature (Chicago 2000).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).