Z rozbehnutého vlaku

Urobil som si kávu. Otvoril balkónové dvere a posadil sa do kresla s operadlom. Vyložil som si nohy na maličký stolček a sledoval svet na sídlisku.

Niektorí ľudia sa už nedokážu vzdať svojich už rokmi vychodených cestičiek.

Prešedivený chlap s hnedou baretkou, čo sa každé ráno posadí cestou do práce na lavičku vedľa pieskoviska. Môže aj pršať, vždy sa na ňu posadí. Zapáli si cigaretu. Spokojne sa díva pred seba. Potom ju zahasí o okraj dreveného sedadla a pokračuje svojim pokojným krokom ďalej. Mamka, čo s kočíkom urobí tri okruhy okolo parku medzi bytovkami, kým sa posadí na tú istú lavičku. Ak na nej niekto práve sedí, urobí aj štvrtý okruh, hoc by si mohla sadnúť na lavičku vedľa nej.

Tie isté rozhovory susedov pod balkónom. Zdvorilostné frázy, len aby si pripomenuli, že život nie je žiadne dobrodružstvo, ale mozoľnaté ruky a jazvy na tvári.

Vodiči, ktorí hľadajú vždy to isté parkovacie miesto a ak sa im to nepodarí, obzerajú si auto, čo parkuje tam, kde zvyknú oni. Deduško s nákupom a s novinami pod pazuchou v tom istom čase ako včera. Dievča, čo každé ráno beháva okolo sídliska, len aby sa v lete zmestila do plaviek, čo sú o dve čísla menšie. Vždy sa vydýchava pri tom istom strome, akoby bola na jeho kmeni ceduľka s nápisom, že to môže urobiť iba tu. Ľudia takto žijú…

Pozrel som sa na hodinky. Postavil som sa a naklonil som sa z balkóna. Potichu som odpočítaval. Sedemnásť. Šestnásť. Deväť. Osem. Sedem. Tri. Dva. Jeden. Teraz. Vchodové dvere sa otvorili a vyšla z nich babička s maličkým psíkom v náručí. Vždy na sekundu presne.

Posadil som sa naspäť na stoličku a odpil som z kávy. Ako deti sme chceli byť Robinom Hoodom, či Lady Marion. Winnetuom, či Ribanou. Snehulienkou, či princom, čo hravo porazí dvojhlavého draka. Ako deti sme chceli každý deň zažiť nové.

Ako dospelí chceme iba byť. Koľajnice sú položené, vlak rozbehnutý a miestenky rezervované. A stačí nám už iba dívať sa cez okno rozbehnutého vlaku... aj v tej viere… akoby bola iba o prikázaniach, mŕtva, bezDuchá a iba tak istá…