Ako vyzerajú voľby v 260 miliónovej krajine

Ako vyzerajú voľby v 260 miliónovej krajine

Je to neuveriteľný proces, o funkcie sa uchádza vyše štvrťmilióna kandidátov.

Minulý týždeň v stredu 17. marca, sa konali všeobecné voľby v Indonézii. Do jedného dňa boli spojené prezidentské voľby s voľbami parlamentnými. Išlo o historicky prvé spojenie týchto volieb do jedného dňa, a stali sa tak vlastne najmasívnejšími voľbami na svete.

Niekoľko čísel

Pre vytvorenie predstavy uvediem na začiatok pár čísel. Indonézia má približne 192 miliónov oprávnených voličov. Tí volili na viac ako 809 000 volebných miestach vo vnútri krajiny a 620 miestach v zahraničí. Okrem dvoch prezidentov kandidovalo spolu na všetky úrovne zákonodarných zborov vyše 254 000 uchádzačov, súťažili o 20 582 stoličiek, pričom z nich voliči mali v ponuke podľa miesta, kde žijú,  250 – 450 kandidátov. Každý volič dostal 5 farebne odlíšených hárkov: jeden na prezidentské voľby, ďalšie dva na voľby členov hornej a dolnej komory parlamentu a ďalšie dva na voľbu členov zákonodarných orgánov na regionálnej úrovni.

Voľby sa dejú v krajine, ktorá sa rozprestiera na 17 000 ostrovoch. Distribúcia volebných hárkov a zabezpečenie volieb v takýchto geografických podmienkach vyžaduje extrémne náročnú logistiku. Hárky sú prepravované lietadlami, loďami, člnmi, kanoe, niekde na konských chrbtoch. Na súostroviach malých ostrovov slúžia lode priamo ako mobilné volebné miestnosti. Voľby sú ovplyvnené aj inými prírodnými faktormi. Hurikán, ktorý sa prehnal Východnou Javou dva dni pred voľbami zapríčinil, že niektoré volebné miesta boli poškodené a museli byť premiestnené. 

Volebné právo majú občania Indonézie od 17 rokov. Voliť dokonca môžu aj mladší, pokiaľ sú v manželstve alebo rozvedení. Legálny vek na uzavretie manželstva je totiž ešte o rok nižšie. Uplatnenie práva je viazané na elektronickú ID kartu. Nemajú ju všetci. Predpokladá sa, že ide približne o jeden a pol milióna ľudí bez ID karty, ktorí tak nebudú môcť voliť. Volieb sa tiež nemôžu zúčastniť profesionálni vojaci a policajti. Toto obmedzenie je vyjadrením požiadavky na ich politickú neutralitu.

Ako som už spomenul, Indonézania môžu voliť aj keď sú v zahraničí, deje sa tak na ich veľvyslanectvách. Voľby v zahraničí sa konali v týždňovom predstihu, a bolo to tak aj na Slovensku, kde je okolo 60 oprávnených indonézskych voličov. Otvorená bola aj možnosť online volieb, tá však bola zamietnutá, keďže existujú skupiny obyvateľov, ktoré nemajú prístup na internet.

Voľby s etnickou výnimkou

Voľby prebiehajú štandardnou cestou tajného individuálneho výberu a umiestnenia hlasovacích lístkov do volebnej urny. Ale existujú aj výnimky založené na špecifických kultúrnych zvyklostiach a tradíciách. Tou je spôsob voľby uskutočňovaný v horských kmeňoch Papuy. Tento spôsob sa volá noken volebný systém, pričom slovo noken je pomenovanie vreca utkaného z koreňov stromov a slúžiaceho ako volebná urna. Volí sa buď tak, že v mene celej etnickej skupiny a na základe predchádzajúcich konzultácií vykonáva voľbu do noken vodca kmeňa, alebo pred očami všetkých volia dohodnutých reprezentantov všetci oprávnení voliči, príslušníci kmeňov.

Samozrejme, že tento tradičný kmeňový volebný systém býva kritizovaný ako nedemokratický a manipulovateľný. Na druhej strane je mnohými analytikmi ospravedlňovaný kultúrnymi zvyklosťami a tradíciami Papuy. Jeho legitimita je dokonca potvrdená ústavným súdom. Zachovanie tejto tradície je tiež výrazom komplikovaného postavenia Papuy ako súčasti Indonézie, a spôsobom, ako neeskalovať prípadné napätia.

Najmasovejšie voľby

Voľby sa dejú cez tri časové pásma. Volebné miestnosti boli otvorené šesť hodín, od siedmej ráno (teda fakticky najskôr na Papue) do jednej popoludní (fakticky najneskôr v západných častiach Indonézie). Volebná účasť ešte nie je známa. Býva však zvyčajne vysoká, čísla z roku 2014 hovoria o sedemdesiatich percentách.

Vzhľadom na masívnosť volieb vôbec nie jednoduché dospieť k vyhláseniu definitívnych výsledkov. Tie sa očakávajú až o pár týždňov v máji a spočítavanie hlasov sa deje na viacerých úrovniach postupnosti. Predbežné výsledky sú však už známe teraz, druhý deň po ukončení volebných aktov.

Práve vzhľadom na organizáciu volieb sú tieto indonézske naozaj najmasovejšími voľbami na svete. V prípade prezidentských volieb na rozdiel od rovnakých volieb v USA ide v Indonézii o priamu voľbu, ktorej sa v jeden deň zúčastňuje viac občanov, ako kdekoľvek inde na svete. Pri porovnaní s Indiou, ktorá má niekoľkonásobne väčší objem oprávnených voličov, sú parlamentné voľby v 29 indických štátoch rozložené do siedmych fáz a budú trvať niekoľko týždňov. Masovosť je teda v Indii utlmená časovým rozložením volieb. No a permanentne sledujúc médiá nezaznamenávam, že by voľby napriek svojej extrémnej masívnosti boli spojené s dajakými vážnymi ťažkosťami či veľkými škandálmi.

Stabilní rivali

Poďme však od logistického zázemia k meritu veci. Hoci všeobecné voľby jedného volebného dňa boli voľbami prezidentskými i parlamentnými, verejnosť je pohltená najmä tými prezidentskými. Jednak preto, že Indonézia má prezidentský systém vládnutia, a aj preto, že Indonézania majú väčšiu tendenciu k voľbe konkrétnych osôb, nie politických strán. Aj keď prezidentský systém znamená, že kandidáti musia byť podporovaný algoritmom založeným na podpore politických strán. Aj napriek tomu sa ľudia skôr ako o vzťah kandidátov k politickým stranám zaujímajú o to, ako ich podporujú dôležité muslimské organizácie.  

Prezidentské voľby opakujú scenár spred piatich rokov, teda z roku 2014. Proti sebe stoja znovu tí istí rivali: Joko Widodo a Prabowo Subianto. Každý z nich má pri sebe jedného „running mate“, „spolubežca“, teda potenciálneho budúceho viceprezidenta. Takže volebný lístok neobsahuje len meno prezidentského kandidáta, ale aj jeho konkrétneho najbližšieho spolupracovníka. Volí sa tak neoddeliteľná dvojica. Stratégia výberu viceprezidentského kandidáta je asi taká, že svojim spôsobom vyvažuje akési slabšie stránky kandidáta na prezidenta a súčasne má pritiahnuť typ voličov, ktorých by sám prezidentský kandidát nevedel osloviť.

Joko Widodo je súčasným prezidentom Indonézie a stal sa ním práve v roku 2014.  Prabowo Subianto sa prezidentského súboja zúčastňuje už po tretíkrát. V roku 2009 ako viceprezidentský kandidát, v roku 2014 ako súper voči terajšiemu prezidentovi, zatiaľ vždy s prehrou. Joko Widodo má z tejto stránky istú nevýhodu: ľudia ho poznajú ako prezidenta a teda môžu voči nemu uplatniť akýsi odpočet. Ak cítia dlh, môžu vsadiť na zmenu. V roku 2014 vyhral Widodo prezidentské voľby tesnou väčšinou. Predvolebné prieskumy pred tohtoročnými voľbami boli oscilujúce a tiež nenaznačovali jednoznačný náskok jedného kandidáta pred druhým.

Odlišné svety kandidátov

Joko Widodo (1961) a Prabowo Subianto (1951) predstavujú predovšetkým dva odlišné životné príbehy. Jokowi (takto súčasného prezidenta a kandidáta volajú Indonézania) je príbehom človeka, ktorý sa z jednoduchého prostredia vypracoval na politickú špičku. Pochádzajúc z chudobnej rodiny ako syn predavača dreva vyštudoval drevárske inžinierstvo a založil nábytkársku firmu, ktorá otvorila prosperujúce pobočky po celom svete. Následne sa stal veľmi aktívnym a úspešným primátorom svojho rodného mesta Solo (Surakarta), dokonca získal ocenenie ako tretí najúspešnejší starosta vo svete. V roku 2012 získal post guvernéra Jakarty s povesťou veľkého bojovníka proti korupcii a nepotizmu. No a v roku 2014 bol nominovaný za kandidáta na prezidenta Indonézie a s 53 percentným volebným ziskom sa ním aj stal a je ním dodnes.

Prabowo Subianto  reprezentuje iný svet, iné zázemie, svet politickej elity. Syn známeho ekonóma a bývalého ministra, bývalý manžel dcéry diktátorského prezidenta Suharta, s ktorou sa rozviedol počas politickej krízy v roku 1998, do ktorej krajinu priviedol práve jeho svokor Suharto. Prabowo, armádny generál počas diktátorského režimu, je spájaný s únosmi prodemokratických aktivistov odporujúcich Suhartovmu režimu, ako aj s ozbrojenými zásahmi vo Východnom Timore i Papue. Je súčasne veľmi aktívny v podnikateľskej činnosti a v činnosti politických strán. Považovaný je za rázneho a rozhodného muža.

Obaja kandidáti pochádzajú z Javy (istým spôsobom privilegovaná časť Indonézie), a nie je nič prekvapujúce, že sú moslimovia. Dá sa celkom prirodzene pochybovať o tom, že v krajine, kde dominantou je práve moslimská populácia, by vzišiel za prezidentského kandidáta a mohol mať podporu človek z iného religiózneho prostredia.

Voličské zázemie a „spolubežci“

Podpora oboch kandidátov sa v prieskumoch verejnej mienky ukazovala byť vyrovnaná. Jokowi nachádzal podporu u starších ľudí a u ľudí s nižším vzdelaním, Prabowo viac oslovil prvovoličov a vyššie kvalifikovaných ľudí. Je to pravdepodobne aj osobnostná voľba, kde Joko Widodo zrkadlí osudy obyčajnejších ľudí.

Joko Widodo má za sebou podporu najväčšej antiradikalistickej muslimskej organizácie umiernených moslimov Nahdlatul Ulama, ktorá v Indonézii charitatívne podporuje vzdelávanie, zdravotníctvo, potláčanie chudoby. Prabowo sa prezentuje ako zbožný moslim s rešpektom k iným náboženstvám. Táto prezentácia je prijateľná pre konzervatívnejšie spektrum indonézskych moslimov. Napokon tieto tvrdšie línie moslimských skupín vrátane islamských politických strán sú priamymi podporovateľmi Prabowa. A aj moje osobné rozhovory s okruhom mojich známych mi signalizovali, že tí konzervatívnejší sa prikláňajú na jeho stranu. A sú menej náchylní otvorene povedať, ktorí z kandidátov je ten ich.

Slabšie stránky kandidátov majú vyvážiť ich „runnig mates“. Po boku Widoda stojí 76 ročný vplyvný moslimský klerik Ma'ruf Amin. Ide o ťah, ktorý mal vyvážiť obviňovania, že Widodo je málo moslimský alebo dokonca protimoslimský. Aj preto posledná zahraničná cesta pár dní pred voľbami viedla Widoda do Mekky.

Prabowa sprevádza mladší a dobre vyzerajúci biznismen a viceguvernér Jakarty Sandiaga Uno (49). Je príkladom pre mladých a k výberu Prabowa má pritiahnuť viac žien.  

Výsledky a sľuby

Joko Widodo môže čerpať z výsledkov svojho doterajšieho prezidentského postavenia, no súčasne čeliť kritike, ak dôsledne nenaplnil očakávania, ktoré pred piatimi rokmi ľuďom dal. Je nepochybné, že pod vedením Joko Widoda indonézska ekonomika rástla, veľa úsilia sa vložilo do budovanie infraštruktúry, najmä do budovania letísk, diaľnic a rýchlostných ciest. Zlepšenie zaznamenalo zdravotníctvo i školstvo, ráznejšie sa zasahovalo do korupčných praktík. Indonézia znovu získala do svojho väčšinového vlastníctva firmy ťažiace drahé kovy na Papue. V kampani odznievajú výhrady voči nenaplneniu sľubov týkajúcich sa zabezpečovania ľudských práv, ako aj voči slabej ochrane domácich záujmov ekonomiky hraničiacej vraj až s „vypredávaním Indonézie“. Kritizuje sa veľká otvorenosť voči Číne a nekontrolovaný prísun jej ľudí na indonézsky pracovný a obchodný trh.   

Prabowo vsádza na ožívajúce nacionalistické nálady. Sľubuje zvýšenie pracovných príležitostí pre Indonézanov, ochranu pracovného trhu pred prílivom zahraničnej (najmä čínskej) pracovnej sily, často hovorí o ekonomickej sebestačnosti Indonézie, o znížení importu strategických surovín. Sľubuje zníženie daní z príjmov, zníženie cien elektriny a dostupnosť potravín pre všetkých. Pre svojich voličov je však najmä zárukou pevnej ruky, silnej autority a prísľubu tvrdo a neochvejne presadzovať svoje zámery a záujmy krajiny. Jednoducho strongman.

Predbežné správy

Prvé predbežné výsledky volieb sa už postupne objavujú v médiách a predikujú výhru Joko Widoda s náskokom asi deviatich percent. Priznávam, je mojim favoritom a prial by som ho tejto krajine. Nech je to akokoľvek, Indonézia má ako mladá demokracia naštartované dobre s obrovským balíkom zatiaľ nevyužitého potenciálu. Logistiku extrémne náročných volieb zvládla skvelo a v tejto skúške obstála. Uvidíme, ako naloží s jej skutočnými výsledkami.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo