13. 04. 2019 • 18:36
Zamyslenie. Kvetná nedeľa. Pašie. Lk23,35.
Zaklonil som hlavu a pozrel ku hviezdam - tam je nebo. Pridal k tomu štipku fantázie a videl, ako sa tam pred vekmi rozprával Otec so Synom - v jednote, v úcte a pravdivo.
„Pošlem ťa na zem,“ povedal Otec pred dvoma tisícročiami.
„Dobre,“ súhlasil Syn.
„Do maštale, nie do paláca.“
„Dobre.“
„Budeš hladný, smädný, ohováraný a osočovaný.“
„Dobre,“ povedal Syn znova.
„Nebudú ťa chcieť, ba budú ťa nenávidieť a hovoriť, že si posadnutý."
„Dobre,“ trval pevne na svojom Syn.
„Opľujú ťa, zradia, ukrižujú a neuveria, že si môj,“ pokračoval Otec, „ba budú sa ti vysmievať, tam pod krížom, že si iných zachraňoval a seba nedokážeš… vraj čo za boha si?"
„Dobre.“
„Urobíš to pre nich?“ opýtal sa Otec nakoniec.
„Urobím,“ povedal Syn a Otec sa mu poďakoval za tých, ktorí Synovi nikdy neďakovali a neďakujú.
Iných zachraňoval a seba nedokázal (Lk23,35). Mohol, ale nechcel. Lebo práve vtedy opäť zachraňoval nás.
Pokušenie uprednostniť seba pred inými bdie v každom človeku. Vystúpiť na výšiny po ohnutých chrbtoch a zlomených ramenách iných - tak táto sebecká myšlienka zradila nejedného z čestných a bohumilých ľudí. Zradila Judáša. A zradila aj Petra, keď utekal pred slúžkou, len čo ho obvinila, že sa priatelí s Ježišom. Peter zachránil seba a iných nedokázal. Ježiš zachraňoval iných a seba nedokázal.
A potom som tu ja. V tom istom pokušení chrániť vlastnú kožu a iných podsúvať levom a hyenám, len aby som ja sám bol v bezpečí.
Pokušenie Judáša a Petra má svoju skrýšu v každom človeku. Bdie a vyčkáva, aby nás opantalo vo chvíli, keď sa nám naskytne príležitosť prilepšiť si a osláviť sa na úkor iných.
Aj vtedy stačí iba zakloniť hlavu a pozrieť ku hviezdam - tam je nebo. A tam býva Syn, ktorý pokušeniu osláviť sa na úkor iných vždy odolal.
Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.
Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.
