Chrbtom k Otcovi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Chrbtom k Otcovi

Zamyslenie. Štvrtá pôstna nedeľa. Lk15,1-3.11-32.

Hriech je najprefíkanejšia zbraň v rukách nepriateľov človeka. Trpezlivo a prezieravo ničí vzťahy a ničí životy. Občas ho používajú aj bratia, čo roky slúžia Otcovi a nikdy neprestúpili jeho príkazy. A niekedy viac, než si tí verní kresťania dokážu priznať. Akoby ten miliónkrát počutý príbeh o milosrdnom otcovi nikdy nepočuli. Teda nie do konca, do poslednej vety.

Mal som vo farnosti riaditeľa školy. Keď som tam prišiel, bol už na dôchodku. Riaditeľom bol v čase komunizmu. Po revolúcii, pomaličky a pokorne, začal chodievať do kostola. Našiel si v ňom svoju lavicu, kde sa cítil v bezpečí. Sedával v nej pravidelne, nielen v nedele.

Občas ma požiadal o rozhovor. Úprimne hľadal odpovede na výzvy z evanjelia. Pýtal sa na podobenstvá. Pýtal na učenie Cirkvi. A priznával, že je vďačný, že je sloboda a že môže verejne vyznávať vieru.

Občas o ňom rozprávali iní. Ako o starom komunistovi. Prezliekol kabát. Vytŕča sa v kostole, akoby ani nebol súčasťou nedávnej histórie prenasledovania veriacich. Rozprávali o ňom povýšenecky. Ako bratia, čo nikdy neodišli z domu. A teda ani nikdy nemuseli domov hľadať!

Márnotratní sa vracajú domov. To je vždy dobrá správa: pre Otca i pre strateného syna. Mala by byť dobrá aj pre bratov, čo nikdy Otca neopustili. Lenže sloboda nás zvádza k nezávislosti a občas aj k nezávislosti od Otca! Ako toho namosúreného brata. 

Ak by som bol tým verným bratom ja, najskôr by som si vyberal z týchto možností: Mohol by som sa postaviť po pravici Otca - to by však bolo trúfalé, keďže Otcovi sa ani jeho najvernejší syn rovnať nemôže. Mohol by som sa postaviť medzi Otca a brata, a karhavo, z pozície syna, čo domov nikdy neopustil, by som sa díval na svojho strateného brata - čo by bolo rovnako trúfalé, keďže stavať sa chrbtom k Otcovi by som neodporúčal nikomu.

Čo by som však odporúčal je postaviť sa vedľa brata a spolu s ním sa dívať na Otca - pokorne, pravdivo a s vedomím, že nám obom v žilách koluje tá istá zradcovská krv, ktorá potrebuje očistiť krvou Spasiteľa. Lebo tí, čo domov opustili, i tí, čo doma ostali, sú na Otcovi rovnako závislí. Ako na milosrdnom Otcovi.

Chcem na to pamätať - len aby som sa nikdy neotočil Otcovi chrbtom.

Božechráň, aby som sa ja niekedy postavil do cesty medzi Otca, čo vyčkáva všetkých stratených synov a brata, čo sa s hanbou a pokorou vracia domov.

A Božechráň, aby som ja rozhodoval o tom, z ktorých zatúlaných ciest je možné vrátiť sa, a z ktorých už návratu niet. Boh totiž vidí všetky cesty a všetky sa snaží vyrovnať tak, aby viedli domov.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo